nedeľa, 31. októbra 2010

Baklažánová pomazánka s tahini pastou

Link na túto pomazánku mám už nejaký čas uložený a dnes nadišiel čas, aby som ju pripravila. Blog Varíme s medveďom navštevujem pravidelne každý týždeň. Chlapci tam uverejňujú úžasné recepty, odporúčam navštíviť ich stránku.


500 g baklažánu
3/4 lyžičky soli
3/4 lyžičky čierneho korenia
3/4 lyžičky cesnakového prášku
3 lyžice olivového oleja
2 lyžice Tahini (sezamová pasta)
šťava z 1/2 väčšieho citróna

petržlen na ozdobenie

Baklažány som si umyla a vložila do zapekacej misy. Na viacerých miestach som baklažány vidličkou poprepichovala a za 40 min. som ich v predhriatej rúre, na 150°C upiekla.
Keď boli hotové, pomocou nožíka som si ich narezala a vybrala som z nich dužinu. Šupku som vyhodila. K takto pripravenému baklažánu som pridala koreniny, olivový olej, tahini a šťavu z citróna. Ponorným mixérom som zmes poriadne rozmixovala. Moje baklažány mali veľa semiačok, tak som sa ich snažila, čo najlepšie rozmixovať.
Pri podávaní som jednohubky posypala nadrobno nasekaným petržlenom.

štvrtok, 28. októbra 2010

Jablková torta /koláč/

Najdôležitejšie čo musím o tejto torte napísať je, že je to snáď najobľúbenejšia torta toho MÔJHO, podľa ktorého je najlepšia 2. až 3. deň. Pravdaže, ak sa dovtedy nezje. Preto ju robím aj pomerne často, ale predovšetkým na jeseň a v zime. Aj jablká sú práve aktuálne a orechy sa tiež nájdu.
Tortu som robila minulý víkend a urobila som hneď dve dávky. Otec ma poprosil, či by som pre babku, ktorá mala narodeniny, niečo neupiekla. Rozhodla som sa, že im pripravím práve túto sladkosť.
V recepte uvádzam ingrediencie na jednu tortu.


3 vajíčka
120 g kryštálového cukru
vanilkový cukor
200 g masla
125 ml mlieka
200 g polohrubej múky
1/2 balenia prášku do pečiva
nastrúhaná kôra z citróna
3-4 jablká
50 g sušených hrozienok
2 hrste čistených orechov

Začala som s tým, že som si v hlbšej miske roztopila maslo. U mňa to bolo v mikrovlnke, za 1,5 min. Očistila som si jablká a nakrájala som ich na väčšie kúsky. Hrozienka som si namočila do vody. Orechy som si nakrájala nadrobno veľkým nožíkom. Nepoužívam mixér, to by boli príliš drobné.
Potom som si vo väčšej mise vymiešala na najvyššom stupni ručného mixéra jedno vajíčko s vanilkovým cukrom, pridala som aj kryštálový cukor a postupne aj zvyšné dve vajíčka. Mixér som si prepla na rýchlosť 2 a pomaly som prilievala maslo, pridala som po častiach múku zmiešanú s práškom do pečiva, mlieko a citrónovú kôru. Nakoniec som primiešala kúsky jabĺk, hrozienka (vodu som zliala) a nakrájané orechy.
Tortovú formu s priemerom 24 cm som si vymastila maslom a vysypala múkou. Do takto pripravenej formy som vliala cesto a vložila som ho do predhriatej rúry na 180°C, na 35-40 min. Je potrebné tortu sledovať, keďže každá rúra pečie inak. To či je cesto upečené som si skontrolovala tak, že som ho na viacerých miestach popichala špáradkom. Keď zostane špáradko čisté, tj. nič sa naň neprilepí, je torta hotová.


10 porcií

Recept som si prispôsobila od MirkyM.

nedeľa, 24. októbra 2010

Mäsové guličky so špagetami /Spaghetti and meatballs/

Perfektná úprava špagiet, ale fakt. Cestoviny, ktoré ja mám strašne rada aj bez mäsa, sa tu spojili s mletým mäsom, s čím som uspela aj u toho MÔJHO, keďže jeho cestoviny nikdy nezasýtia na dlhšie. Táto verzia ho, ale dostatočne zasýtila a pochvaľoval si ich. Recept na spaghetti and meatballs som našla na rôznych gastroblogoch a teraz už viem prečo je taký populárny a to nielen na americkom kontinente.


500 g mletého bravčového mäsa
1/5 lyžičky soli
1 lyžička čierneho korenia
1 lyžička cesnakového korenia
1 zväzok petržlenu
1 vajce
3 lyžice otruby (alebo strúhanky)
3 lyžice mlieka
50 g syru Eidam (parmezán)
2 lyžice oleja

1 cibuľa
2 konzervy krájaných paradajok
100 ml červeného vína
1 lyžička soli
1 lyžička čierneho korenia
1 lyžička cesnakového korenia
1 lyžica kryštálového cukru
3 lyžice kečupu

500 g špagiet
syr

Ako prvé som si pripravila mäsové guličky. Namiesto strúhanky som použila otruby, ale kľudne sa dá použiť aj strúhanka. Petržlen som si nadrobno nasekala a syr som si nastrúhala. Zmiešala som si všetky suroviny a koreniny, okrem oleja, ten som použila na vysmážanie. Keď už bolo mäso pekne vymiešané a spojené, tak som si pomocou mokrých rúk vytvarovala guličky s priemerom 2 cm. Voda je potrebná, lebo mäsko sa lepí, takže som si ruky namáčala do pripravenej misku s vodou.
Naučila som sa, že je lepšie takéto mäsko vyprážať vo vyššom hrnci, keďže má tendenciu prskať (a nielen kôli tej vode).
Postupne som si pripravila všetky mäsové guličky. Keď boli hotové, odliala som si výpek, keďže tej masti sa vyškvarilo dosť a pokračovala som prípravou omáčky. Cibuľu som si nadrobno nakrájala a opražila som ju. Pridala som 2 konzervy krájaných paradajok, v lete by určite mohli byť aj čerstvé a priliala som červené víno, koreniny a nechala som ich spolu 20 min. povariť. Potom som omáčku ochutnala a pridala som ešte za jednu lyžicu cukru a tri lyžice kečupu, keďže mi to nebolo dosť sladké. Do omáčky som pridala hotové mäsové guličky a po 10-tich minútach varenia bolo jedlo hotové.
Špagety som si uvarila klasickým spôsobom a zmiešala som ich s omáčkou, ale len toľko koľko sme práve zjedli. Nakoniec som ešte špagety posypala strúhaným syrom a mohlo sa jesť.

5 porcií

nedeľa, 17. októbra 2010

Lístkové cesto s čerešňovým džemom a jablkami

Asi pred dvoma týždňami k nám na nedeľný obed prišli starý rodičia toho MÔJHO plus jeho strýkovia. Fotiť som nejak zabudla, ale rozhodla som sa im pripraviť nie úplne typický nedeľný obed. Keďže s vývarom som sa ešte úplne nestotožnila, robila som ho iba 2x, ale ešte to nie je ono, rozhodla som sa spraviť kombináciu dvoch už uverejnených polievok. Babka toho MÔJHO sa väčšinou sťažuje na to, že z cukety sa okrem vyprážania a kŕmenia sliepok, nedá nič iné robiť. Tak som sa rozhodla spraviť im cuketovo-baklažánovú polievku. Zeleninu som si upiekla v rúre, čo je vynikajúci spôsob prípravy tejto polievky. Myslím, že každému chutila, keďže som dostala aj pochvalu :). Pri hlavnom jedle som z časti stavila na klasiku, predsa len som hostila staršiu generáciu a urobila som pečené kura, ale predsa trošku iným spôsobom. Recept už mám dávnejšie nafotený, tak dúfam, že sa dostanem aj k tomu, aby som ho uverejnila. Druhé mäsko bolo balatónska špecialita, tento recept mám už na blogu. Prílohou boli pečené zemiaky v šupke a ryža. Spravila som dva šalátiky, keďže som dobre predpokladala, že k cvikle majú viacerý averziu. Okrem cviklového šalátu som pripravila ešte uhorkovo-kukuričný šalát s tatarskou. Dezert som už nechcela veľmi komplikovať, preto som pripravila len jednoduché lístkové cesto s čerešňovým džemom a jablkami, ku ktorým som pridala kopček vanilkovej zmrzliny.


1 balenie lístkového cesta
domáci čerešňový džem
3 jablká
citrón
med

vanilková zmrzlina

Najprv som si pripravila jabĺčka. Očistila som si ich, jablká som prerezala napoli a vybrala som jaderník. Nakrájala som si ich na tenké mesiačiky, pokvapkala citrónovou šťavou, aby nezhnedli. Lístkové cesto som si rozdelila na dve časti. Najprv som si vyvaľkala prvú časť a cesto som si narezala na 4 rovnomerné časti a ešte som ho predelila na polovicu. Na cesto som si rozotrela domáci čerešňový džem a na to jednotlivé mesiačiky jabĺčok. Aj druhú časť cesta som si takto pripravila.
Pripravené obdĺžniky som si preložila na naolejovaný plech a niektoré kúsky som si pokvapkala medom. Lístkové cesto som piekla na 180°C, cca 15 min. Nabudúce, ale pod cesto dám asi papier na pečenie, pretože džem mi na niektorých miestach stiekol a pripálil sa k plechu. Nič vážneho sa nestalo, len to umývanie ... Pri podávaní som pridala ešte kopček vanilkovej zmrzliny.

sobota, 16. októbra 2010

Špenátová polievka

Hnevám sa. Som strašne naštvaná aj na seba, ale aj na ľahostajnosť ľudí. Čo sa stalo? Stratila som mobil. Teda vypadol mi zo zadného vrecka a mohlo sa to stať na dvoch miestach. Na obe miesta som sa vrátila a všetko som tam skontrolovala, ale nič. Chvíľku mi mobil aj vyzváňal, ale potom prestal. Ako poslednú možnosť som poslala na svoje číslo sms-ku, že som ochotná zaň zaplatiť, ak mi ho vrátia. Podľa mňa ani v bazári zaň veľa nedostanú. Boli tam všetky čísla, všetky sms-ky a fotky, na ktorých mi záležalo. Keď som zistila, že ho nemám tak som naň asi 10x zavolala z iného mobilu. Prečo ten kto ho našiel nemohol na posledné volané číslo zavolať a vrátiť ten mobil ...? Som naštvaná. Nič s tým už ale nemôžem urobiť. :(
No a aby toho nebolo málo, tak tomu MÔJMU vypadol telefón minulý týždeň vo vlaku a už ho nenašiel. Za týždeň sme stratili 2 telefóny. Stalo sa to už niekomu? Všetky naše kontakty sú fuč. 

Tak a tu je môj dnešný recept. Špenátová polievka bez čerstvého cesnaku, namiesto toho dodá špenátu výraznú chuť syr niva.


450 g čerstvého špenátu alebo mrazeného pretlaku
1 menšia cibuľa
100 g syru Niva
700 ml mlieka
200 ml smotany na varenie
čierne korenie
cesnakové korenie
soľ

Čerstvý špenát som si umyla a očistila som ho od stoniek. Dala som ich do hrnca a zaliala som ich horúcou vodou. Chvíľku som počkala a potom som z nich zliala vodu. Pomocou ponorného mixéra som si špenát rozmixovala. Ak mám len mrazený pretlak, tak pokračujem ďalej pridaním celej cibule, syru niva, mlieka a smotany na varenie. Polievku som dochutila koreninami - čiernym korením, cesnakovým korením a soľou - nechala som ju zovrieť a varila som ju asi 15 min. Pri podávaní som cibuľu vybrala, už som ju nepotrebovala a do polievky som dala rozdrvené kúsky nivy.

4-5 porcií

pondelok, 11. októbra 2010

USA - New York - 3. časť

Mesto, ktoré nikdy nespí. My sme však v tomto veľkomeste spali ako zarezaní. To čo sme cez deň pochodili, a boli to hodiny a hodiny chodenia, keďže na Manhattane je čo pozerať, nás dostatočne vyčerpalo a únavou zmorení sme padali do mäkkých postelí. Do postelí, za ktoré chcem veľmi, ale veľmi pekne poďakovať kamarátke Ildi, ktorá nám k nim dopomohla. Na Manhattane je množstvo hotelov, ale aj keď ich je veľa ceny sú vysoké. Vedia, že počas sezóny sa im izby predajú. Takže zľava až 50% nás veľmi potešila. Kto sa chystá do NY a chce bývať na Manhattane odporúčam mu čo najskôr si zarezervovať hotel. Horel Sheraton, kde sme my bývali, je na 7th Avenue a 53rd Street. Môžem povedať, že bol veľmi blízko Central Parku a asi 5 min. od Times Square. Večer, keď sa rozsvietili všetky billboardy, ich bolo vidieť aj spred nášho hotela.

Sheraton Hotel, izba, výhľad z izby na 31 poschodí
V NY sme boli traja. Dan sa tohto štvordňového výletu nezúčastnil, ale odviezol nás tam a aj prišiel po nás. Ešte na Slovensku som si kúpila knižku o New Yorku a počas dvojhodinovej cesty autom z Carbondale do NY som nám stihla naplánovať jednotlivé dni.
Do NY sme sa dostali o 11-tej, bolo to v utorok a hneď po ubytovaní sme sa vybrali spoznávať toto mesto. Popri Radio City Music Hall a popri radoch mrakodrapov sme sa dostali k Rockefeller Centeru. Zastavili a odfotili sme si aj zlatého Prométeusa. Zostala som dosť prekvapená pri pohľade naňho, keďže som čakala menšiu sošku, ale táto bola velikánska.

Rockefeller Center


Zlatý Prométeus

Od Prométea sme sa vybrali medzi Rokeffelerovými budovami (14 mrakodrapov) ku Katedrále Sv. Patrika. Je to veľká katedrála a podľa sprievodcu jedenástym najväčším kostolom na svete, ale medzi tými obrovitánskymi budovami sa skoro strácala. Aj tu, ako na väčšine miest v NY, sme prešli kontrolou a následne sme si mohli pozrieť krásu katedrály z vnútra.

Katedrále Sv. Patrika

 
vo vnútri katedrály

Pokračovali sme po Fifth Avenue popri známych značkách až k Trump Tower. Z vonku čierna budova, vo vnútri hýriaca v zlatých a v oranžových farbách so zrkadlami, zlatým eskalátorom a vodopádom tečúcim z výšky piateho poschodia. To všetko malo svoju atmosféru, aj keď mne to už pripadalo trošku zastaralé, také 80-te roky. Obe terasy boli prázdne a ak mám pravdu povedať, tak neboli moc pekné. Nečudujem sa, že tam neboli žiadni ľudia.

Trump Tower
Piatu Avanue nemôžem len tak preskočiť, nachádzajú sa tam všetky značkové obchody módneho priemyslu. Niekde som čítala, aby som si určite pozrela predajňu Abercrombie & Fitch (americká značka), kde skutočne vo dverách stáli krásni sporo odetí chalani a modelky/dievčatá/predavačky, ktoré tancovali na hlučnú hudbu. V obchode bolo cítiť príjemnú vôňu parfému, ale šero a množstvo ľudí pôsobilo dosť stiesneno. Obchody ako Louis Vuitton, Dior, Miu Miu, Chanel, Fendi, Tiffani atď., to všetko tu bolo. Do niektorých sme sa odvážili, do iných nie. Je to zážitok a určite si to treba vyskúšať. V Sony obchode sme mali možnosť vyskúšať si najnovšie a najmenšie notebooky a zároveň si skontrolovať e-maily alebo vypočuť nejakú hudbu. Krása :). V Mac obchode sme zažili masu ľudí valiacich sa do a z tohto obchodu. Novinky vo forme čítačiek elektronických kníh sú tam už bežná záležitosť. Predpokladám, že onedlho aj u nás budem vídať ľudí čítať noviny, knihy, časopisy, či prezerať si maily v tejto forme. V NY-skom metre sme videli množstvo ľudí, ktorí túto tenučkú „knihu“ čítali. Začína sa mi to páčiť :).

Dior
A už sme aj pri Central Parku a na jeho rohu sme si nezabudli pozrieť zvnútra aj z vonka Plaza Hotel. Luxus, luxus a ešte raz luxus. Tak, ale už sme vstupovali do Central Parku, prešli sme sa popri rybníku, pri kolotočoch, až sme sa usalašili na mäkkom zelenom koberci a chvíľku sme nechali oddýchnuť naše unavené telá (naše nohy sa nachodili dosť). Prvý deň sme videli z Central Parku skutočne len maličkú časť, ale vedela som, že sa sem ešte v posledný deň vrátime.
 
Plaza Hotel
Po 60th Street sme sa dostali až k Bloomingdale´s, veď práve tu Rachel z Priateľov dostala svoju vysnívanú prácu, po tom čo roky pracovala ako čašníčka.

Bloomingdale´s
Bolo už asi šesť hodín, ale ešte som si myslela, že by sme zvládli prechádzku ku Chrysler Building. Nezvládli sme. Na úrovni 53rd Street sme vyhladli a tiež sme boli vyčerpaní. Vybrali sme sa späť k nášmu hotelu a cestou sme si kúpili večeru. V ten deň sme toho už viac nevideli, ale na ďalší deň sme si to červenou linkou metra, ktorá mala zastávku za rohom nášho hotela, zamierili priamo do Downtownu. Vystúpili sme v South Feery a cez Battery Park sme sa dostali na miesto, kde predávali lístky na loď, ktorá nás mala zaviesť k Soche Slobody a na Ellis Island. 30 minút strávených v rade, lístok za 12 UDS a ďalšia osobná prehliadka. Tu musím napísať, že pozor čo máte na sebe. Po prechode cez detektor som začala nepredstaviteľne pípať. Chlapík, ktorý mal na starosť náš rad ma poslal späť, nech prejdem ešte raz. Opät sme začuli tie nepríjemné zvuky. Už som si dala dole aj náušnice a verila som v to, že si množstvo sponiek z vlasov, nebudem musieť vyberať. Pípala som aj tak. Potom nastúpila jeho „veľmi milá“ kolegyňa, ktorá ma prehľadala ručným detektorom a na moje počudovanie, detektor zapípal vždy len na jednom mieste a neboli to sponky. Bola to moja nová podprsenka, ktorú som sa v tom momente rozhodla nebrať si v žiadnom prípade na seba, keď budem letieť. Nakoniec ma pustila na loď a úspešne sme vyrazili za Miss Liberty.
Socha Slobody
Mali sme krásne slnečné počasie, ale na lodi bolo aj tak dosť veterno. Približne za 10 min. sme sa dostali k Soche Slobody. Mali sme možnosť si ju obzrieť len z vonka, keďže do vnútrajška sa rozdá iba obmedzený počet lístkov. Ak sa tam niekto chce dostať, tak si musí privstať alebo si ich objednať cez internet. Taká zaujímavosť, o ktorej som sa dozvedela je, že podstavec na ktorom je socha postavená, je o 1 meter vyšší ako samotná socha. 

Ellis Island
Po prehliadke sme sa nalodili na ďalšiu loď, ktorá nás odviezla na Ellis Island. Ostrov, ktorý vítal prisťahovalcov z celého sveta. Tu sa rozhodlo či budú vpustení do krajiny alebo vyhostení späť odkiaľ prišli. V súčastnosti slúži už len ako múzeum, ale je z neho krásny výhľad na južný Manhattan.

Expozície v múzeu na Ellis Island
Po návrate do prístavu sme sa vybrali peši po Broadaway, popri býkovi smerom k Wall Street. Ako prvé sme medzi toľkými vysokými budovami uvideli Trinity Church a cez úzku uličku sme sa dostali k centru finančného sveta – The New York Stock Exchange (burza).

Trinity Church

The New York Stock Exchange

Tu na ulici okrem klasických suvenírov predávali predavači aj kravaty, ktoré reprezentujú tento svet. Pri Federal Hall sme sa odfotili pred sochou Washingtona a aj na schodoch.

Pouličný predaj
Odtiaľ sme si to namierili k miestu bývalých Dvojičiek – Ground Zero. Nové stavenisko už nepripomína bývalú tragédiu. Pocity, o ktorých som čítala sa tu u mňa neprebudili, ale … o kúsok ďalej v kaplnke Sv. Paula, to na mňa doľahlo v plnej miere. Tu sú vystavené fotky zosnulých, spomienkové vety, plyšové hračky detí, zničená požiarnická uniforma, detská postieľka, ktorá zostane navždy prázdna ... Bolo to smutné a na tú tragédiu, ktorá sa stala pomaly pred 10-timi rokmi, tu nezabudnú.


Spomienky v kaplnke Sv. Paula
Pomaly sme sa vybrali k Brooklynskému mostu (Brooklyn Bridge). Tu sme si ale zvolili zlú cestu a hodnú chvíľku sme išli popod most v očakávaní, že niekde bude výstup pre chodcov. Ešteže sme sa opýtali policajtky, ktorá nás nasmerovala späť až do City Hall Parku odkiaľ je možné priamo vystúpiť na most. Prešli sme sa až po prvý pilier, bolo tu pomerne veľa ľudí, cyklistov, bežcov, bolo potrebné dávať pozor na ktorej strane stojíme, aby nás prípadne niečo nezrazilo. Mne sa v NY najviac páčil tento most. Určite odporúčam ísť sa naň pozrieť. 


Brooklyn Bridge
Deň sme zakončili na nákupoch v Century 21, odkiaľ sme sa prešli k červenému metru a odviezli sme sa až k nášmu hotelu.
Kto by chcel vidieť video o tomto úžasnom meste, tu je klip Jay-Z-ho a Alicia Keys.

sobota, 9. októbra 2010

Lazagne

Trochu dlhý zoznam surovín a možno aj viac špinavého riadu a nikdy z nich neviem spraviť príliš veľa, ale oplatí sa ich robiť. Ten MÔJ má lazagne strašne rád. Stane sa, že si ich pripravím vopred, tzn. že si to pripravím, až po zapekanie, ale buď ich dám do chladničky, ak ich budem robiť na ďalší deň alebo rovno celé v jenskej mise do mrazničky, pokiaľ sa ich rozhodneme zapiecť a zjesť v priebehu týždňa. Nič sa im nestane.
Ešte by som chcela napísať, že moje prvé lazagne (spred 10-tich rokov) dopadli katastrofálne. Riadila som sa pokynmi uvedenými na obale cestovín a uvarila som si ich. Oni sa mi pekne krásne zlepili, bola to hlúposť. Aj keď sa stretnem s lazagňami, na ktorých sa píše, že ich treba uvariť, nerobím to. Pečenie a to, že sú pokryté šťavnatým mäsom a bešamelom je postačujúce na to, aby zmäkli a uvarili sa. Takže ak to niekomu pomôže – NEVARIŤ LAZAGNOVÉ CESTOVINY!

Update - článok o vylepšených lazagnách.


Mäso:
1 kg mletého bravčového mäsa
2 lyžičky soli
1 lyžička vegety
1 lyžička cesnakového korenia
2 hrste oregana
2 lyžičky čierneho korenia
2 lyžičky červenej papriky
1 väčšia cibuľa
2 lyžičky oleja

200 g paradajkového pretlaku
2 lyžice kryštálového cukru
100 ml vody
100 g (4 lyžice) kečupu

Bešamel:
50 g masla
50 g múky
500 ml mlieka (+ 200 ml mlieka)
1/2 lyžičky soli
4 bobkové listy

1 balenie lazagne cestovín
100 g syru Eidam

Mleté mäso som si zmiešala so všetkými koreninami. Cibuľu som si nakrájala nadrobno a na 2 lyžičkách oleja som ich opražila. Nie je potrebné dávať viac oleja, lebo keď som pridala mäso, vysmažilo sa z neho dostatok tuku. Asi po 15 min. som pridala paradajkový pretlak, kryštálový cukor, kečup a vodu, aby bolo mäsko dostatočne šťavnaté. Mäso na lazagne bolo hotové asi za 30 min.
Medzitým, kým sa robilo mäso, som si v stredne veľkom hrnci pripravila bešamel. Maslo som si roztopila, pridala som múku a po častiach som prilievala mlieko. Najprv som chcela dať len 500 ml, ale chcela som, aby bol bešamel redší, preto som priliala ešte 200 ml mlieka. Pridala som soľ a bobkové listy. Počas celého varenia je potrebné stále bešamel miešať, najlepšie takouto metličkou, aby sa nevytvorili hrudky a aby sa nepripálil. Bešamel zhustne pomerne rýchlo, stačí ho povariť 5 min. a je hotový.
Do zapekacej misy s rozmermi 25 x 35 cm, som si na dno dala trošku bešamelu a na to som rozložila prvú vrstvu cestovín, pridala som 1/3 mäsa a bešamelu, na to som položila ďalšiu vrstvu cestovín atď. Spolu 3 vrstvy a celé sa to ukončí cestovinami a bešamelom (na fotke sú 4 vrstvy, ale stačia len 3). Na to ide ešte nastrúhaný syr. Syr sa môže dať na každú vrstvu, ale ja dávam iba na vrch.
Nakoniec sa zapečie v predhriatej rúre na 180°C do zlatova, čo je cca 30 min. Vlastne už všetko je uvarené (okrem cestovín), takže to netrvá dlho.

6-7 porcií

pondelok, 4. októbra 2010

Bravčové karé zapekané s olivovo-syrovou oblohou

Po návrate z USA naša chladnička zívala prázdnotou a ani prvý nákup tomu veľmi nepomohol. Bola som unavená, nevyspatá, takže som poriadne ani nevedela čo budem v nedeľu variť. Kúpila som zopár vecí s tým, že veď niečo spravím. Vymyslela som si túto oblohu na mäso, ktorá bola skutočne šťavnatá a mne chutila aj bez mäsa, takže si myslím, že by kľudne obstála aj ako pomazánka alebo by sa mohla zapiecť aj s bagetou.


Mäso:
6 plátkov (cca 800 g) bravčového karé
soľ
čierne korenie
múka
olej

Obloha na mäso:
200 g zelených olív
100 ml kyslej smotany
130 g kápie (červená paprika)
1,5 lyžice horčice
100 g syru Eidam
čierne korenie
chilli
cesnakové korenie

malé varené zemiaky

Mäso som si jemne naklepala, nasolila a okorenila čiernym korením. Chvíľku som ho nechala odpočívať a potom som ho jemne obalila v múke. Na troške oleja som ich osmažila z oboch strán. Nie je potrebné smažiť ich dlho, stačí kým sa zatiahnu a obelejú, mäsko bude mäknúť v rúre.
Oblohu na mäso som si pripravila zmiešaním všetkých surovín. Olivy a kápiu som si ale nakrájala na menšie kúsky a syr som si nastrúhala. Túto zmes som navrstvila na pripravené mäso, ktoré som si predtým preložila na plech a podliala som ich asi 200 ml vody. V rúre na 180°C som ich zapekala 30-35 min., ak by syr stmavol a mäsko by ešte nebolo hotové (závisí od hrúbky mäsa) je potrebné mäso prikryť alobalom a takto dopiecť.
Ako prílohu som k mäsku podávala menšie varené zemiaky v šupke.

4 porcie

sobota, 2. októbra 2010

Mäsové palacinky /Hortobágyi húsos palacsinta/

Toto je maďarský recept, ktorý som si trošku prispôsobila. Namiesto kuracích stehien, ktoré sa najprv uvaria a potom zomelú, som použila mletú zmes bravčového a hovädzieho mäsa. Je to dosť sýte jedlo, takže sa netreba báť, že by niekto zostal hladný. My sme mali len lečo polievku a tieto palacinky a úplne to stačilo.


Palacinky:
300 ml mlieka
2 vajcia
200 ml minerálky
100 ml oleja
220 g polohrubej múky
1/2 lyžičky soli

Mäsová plnka:
500 g mletej zmesi bravčového a hovädzieho mäsa
1 cibuľa
1,5 lyžičky mletej červenej papriky
1 paradajka
2 zelené papriky
1 lyžička čierneho korenia
2 lyžičky soli
3 bobkové listy
1 lyžička mletého kmínu
1 lyžička oleja
200 ml vody
200 ml smotany na varenie (ja som dala pól na pól šľahačku a kyslú smotanu)

kyslá smotana
petržlenová vňať

Palacinky som si pripravila presne podľa môjho receptu na slané palacinky. Aj teraz som ich robila v panvici s priemerom 32 cm a z tohto množstva mi vyšlo 5 ks.
Na prípravu mäsa som použila tlakový hrniec, keďže som mala málo času. Cibuľu som si nadrobno nakrájala. Paradajky som si nakrájala na mesiačiky a papriku na pásiky. Na oleji som si spenila cibuľu, pridala som mletú červenú papriku, paradajky a papriku. Pripravila som si perkeltový základ. K tomuto základu som pridala mleté mäso a počkala som chvíľku kým stmavlo. Pridala som ešte všetky koreniny a dobre som to premiešala. Nakoniec som mäso podliala vodou a prikryla pokrievkou tlakového hrnca. Na strednom ohni som počkala kým to zovrelo a odvtedy som to varila asi 20-25 min. Potom som vypustila paru a po chvíľke som hrniec otvorila. Mäsko bolo mäkké, už bolo potrebné pridať len šľahačku a kyslú smotanu. Ja som si najprv odobrala k tejto zmesi zo 2 naberačky šťavy, ktorá sa vytvorila a až potom som ju priliala k mäsu. Už som hrniec neprikrývala, počkala som len kým to znovu zovrelo a za 5 min. sa to prevarilo.
Poslednou fázou je plnenie a zapekanie. Pred tým som si ale pomocou sitka oddelila šťavu od mäsa. Palacinky som si naplnila mäsom a vložila som ich do jenskej misy. Potom som ich poliala šťavou z mäsa, tak aby mi trochu zostalo ešte aj k servírovaniu. V rúre na 200°C som ich zapekala asi 15 min.
Pri podávaní som ich ešte poliala šťavou a pridala som kopček kyslej smotany a nasekaný petržlen.

5 porcií
Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...