nedeľa 21. augusta 2011

Svadba

 

Krásny, úžasný a nádherný pocit, takto by som definovala náš svadobný deň. Ale fakt … i keď aj ja, keď som čítala rôzne články na mojasvadba.sk a videla som tie „nadnesené“ slová, myslela som si, že sú to obligátne frázy, ktoré sa musia povinne použiť v spojení svadba.


Musím sa priznať, že som sa mýlila. Skutočne všetok ten stres, prípravy, naháňačky, vybavovačky, vyjednávačky a neviem čo všetko, ničia človeku nervy a v niektorých prípadoch sa dostáva do stavu blízkemu nervovému zrúteniu, ale všetká tá námaha sa vyplatila (aj keď v momente príprav som si to nemyslela). O svadobnom termíne som vedela cca rok vopred, ale ako to už býva zvykom, aj tak som najväčší kus práce robila na poslednú chvíľu. V čase plánovania a príprav na svadbu, chodila reklama na svadobné seriály na jednom TV kanáli, kde mladá slečna s vážnou tvárou tvrdila nasledujúcu vetu: „I´m not crazy, I´m planning the wedding.“ (Nie som blázon, len plánujem svadbu). Ešteže sme to zvládli.


Ten MÔJ bol perfektný, ak si dobre spomínam žiaden môj nápad nezamietol. Ani ten, keď som sa rozhodla zrealizovať sukulentovú výzdobu a okrem sukulentov na stoloch, sa nachádzali aj v mojej svadobnej kytici, kytici pre družičky a aj v pierkach a tiež v mojich vlasoch. Ako dar sme sa rozhodli dať každému pozvanému sukulent v malom bielom kvetináči, ktorý zároveň poslúžil na menovky. Všetky sukulenty (kaktusy bez pichliačov) mi zabezpečili moji svokrovci, ktorí ochotne dodali potrebné množstvo z vlastnej (obrovskej) zbierky.


Podporil ma aj pri výbere hlavného jedla, kde som chcela niečo iné, nie klasické smažené-plnené, zemiaky vs. ryža. Po testovacích vareniach a ochutnávkach na rodine, sme sa rozhodli pre pomaličky pečené mäsko a pre ryžu so šošovicou a hrozienkami, ktoré som už uverejnila na blogu. Bola to dobrá voľba, dostala som mnoho pochvál a teším sa, že som to nevzdala po prvej negatívnej reakcii kuchára, ktorý podľa všetkého nechcel riskovať a staval na osvedčenej, ale nudnej klasike. Ja som však klasiku akceptovala, ale len vo forme švédskych stolov, kde už vysmážané a pečené mäská boli na výber.


Menu na svadbe bolo nasledovné:
Prípitok
MARTINI

Predjedlo
SYR BRIE SO SUŠENOU ŠUNKOU,
HROZNOM, ORECHOM,
MASLOM A BAGETKOU

Polievka
SLEPAČÍ VÝVAR S MÄSOM A
REZANCAMI

Hlavné jedlo
POMALIČKY PEČENÉ BRAVČOVÉ
KARÉ SO ŠŤAVOU
RYŽA SO ŠOŠOVICOU, HROZIENKAMI
A PETRŽLENOVOU VŇAŤOU

Dezert
ZMRZLINA
KÁVA

SVADOBNÁ TORTA
ZÁKUSKY

Švédsky stôl
PEČENÉ KURACIE STEHNÁ
VIEDENSKÝ BRAVČOVÝ REZEŇ
BRAVČOVÉ KARÉ NA ŠAMPIŇÓNOCH

ZELENINOVÝ ŠALÁT
BYLINKOVÝ DRESING A SYR
RYŽA S HRÁŠKOM
OPEKANÉ ZEMIAKY
PEČIVO

OBLOŽENÁ SALÁMOVÁ A SYROVÁ MISA
OVOCNÁ MISA

Po polnoci
SEGEDÍNSKY GULÁŠ S KNEDĽOU


Svadobné zákusky sme objednávali z neďalekej dediny, kde nám pripravili testovacie kúsky. Mali sme šťastie keďže to bolo práve v čase Veľkej noci a pani cukrárka mala napečených aj 30 druhov. Nakoniec sme si vybrali 20 rôznych druhov. Poprosila som ju aj o upečenie malej citrónovej svadobnej torty, tej testovanie sme absolvovali na mojej decentnej rozlúčke so slobodou. Rozlúčka dopadla lepšie ako tá torta. Na môj vkus (a nielen môj) bola príliš maslová, ťažká a sladká. Po odporúčaní som finálnu verziu svadobnej torty zadala úplne úžasnej a zlatej pani, ktorá sa vôbec nezarazila na jednoduchosti vonkajšieho vzhľadu svadobnej torty. Vo vnútri torty sa však skrývalo piškótové cesto (z domácich vajec) s citrónovo-tvarohovou plnkou. Bola fakt svieža a neskutočne dobrá a cena konečne neodrážala to na akú slávnosť bola dodávaná, teda svadbu (stála len 35 €).

 

Ten MÔJ bol ďalej ochotný chodiť pól roka na tanečnú. V klasických tancoch sme si totiž neboli vôbec istý. Niektoré začiatočné hodiny boli trošku nemotorné a ťažkopádne, ale obaja sme to zvládli. Na tanečnej sme mali možnosť spoznať nových, skvelých ľudí. Bol ochotný naučiť sa náš prvý tanec na hudbu z Pána prsteňov (žiadna šaškáreň), ale ako naschvál, hneď v druhom kroku som sa pomýlila. Ešteže si to nikto nestihol všimnúť, teda okrem nás (iba trošku nás to vykoľajilo).


Tiež súhlasil, aby som mala družičky a tak sa stalo, že moje najlepšie kamarádky a krstná dcéra zaujali túto pozíciu. Šaty pre družičky som chcela, aby boli podobného strihu (sukňa rovnaká, vrch podľa ich výberu). Každá z nich bola krásna, baby ďakujem, že ste zvládli nekonečné skúšania :).


Šaty pre ženícha patrili medzi najrýchlejšie nakúpené. Chlapi nemajú potrebu behať po obchodoch a skúšať. Ten MÔJ si vybral všetko veľmi rýchlo. Jedine na košeľu sme čakali, keďže tá sa šila v podstate na mierku (vôbec som nevedela koľko druhov zapínania, golierov, manžiet, zoštíhlení a dĺžok existuje).


Moje svadobné šaty mi dorazili až z ďalekého Hong-Kongu a keď som uvidela, ten maličký balíček nemohla som uveriť, že sa v nich skrývajú moje svadobné šaty, spodnička a obal na šaty. Boli však tam. Už pri objednávaní som vedela, že šaty mi nesadnú úplne, preto som bola dohodnutá so svojou krajčírkou, že mi ich upraví. V šatoch som sa cítila úžasne a strašne ma tešilo, že som ich hneď v pondelok nemusela nikomu vracať. Aj teraz sa niekedy stane, že si ich len tak objímem ..., asi mi je ľúto, že si ich už viacej neoblečiem. Zatiaľ sú však zavesené na dverách a teším sa z nich. Viem, že by som ich mala predať, ale ….


Úprava môjho zovňajšku bola kooperáciou Anetky a mňa. Oči som si namaľovala sama, ale zvyšok vizáže, ako aj úprava vlasov prebiehala na základe vopred dohodnutých a odskúšaných videí z youtubu (perfektná pomôcka). Anetka bola k dispozícii nielen mne, ale aj ostatným, ktorý v ten deň potrebovali čo to nastailovať.

 

Obrad som si priala mať v kostole. Po vstupe na hudbu Vivaldiho Zimy (ženích) a Pachelbelovho Canonu (ja), sme zostali mierne prekvapený oddávajúcim kňazom, ktorý bol náš sused (tiež kňaz) a teda tam nebol ten pán farár, s ktorým sme absolvovali stretnutia. Kázeň bola snáď jediným negatívnym zážitkom toho dňa. Vôbec sa nehodila na svadbu, ja som z nej skôr posmutnela, ale je pravda, že som sa na ňu radšej nesústredila. Výmena prsteňov a sľuby si však veľmi dobre pamätám a aj to, ako ťažko išiel prsteň na prst tomu MÔJMU (nedáva ho vôbec dole, nosí ho viacej ako ja svoju obrúčku a zásnubný prsteň :)).


Hostina bola zabezpečená v hoteli, ktorý mal krásnu záhradu, kde sa dalo posedieť a oddýchnuť si od tanca. Do nôty nám hrala trojčlenná skupina. Hrali nám až do rána, do 5-tej. Chlapci klobúk dolu. Trochu som sa bála či bude dobrá zábava, keďže som sa s nimi dohodla len na základe odporúčania, bez stretnutia, ale ak napíšem, že nohy ma boleli ešte aj v utorok, tak toľko uznania asi stačí. Zabávali sa starší aj mladší.

 

Celý priebeh svadby úplne úžasne organizoval náš družba/starejší (po predchádzajúcom stretnutí). Prišiel načas, sprevádzal toho MÔJHO na pytačky, poďakoval za nás rodičom, usmerňoval svadobčanov, pre šťastie sme si pozametali rozbitý tanier, určilo sa kto bude pánom domu a tiež nám potrel ústa medom, aby náš spoločný život bol vždy len sladký a každé jedlo predstavil krátkou, ale výstižnou básničkou. Proste zabezpečil, aby sa časť tradícií zachovala a zároveň asistoval aj pri nových zvykoch, ako bolo hádzanie kytice alebo podväzku nezadaným dievkam a chlapcom. Rozlúčili sme sa až po tanci mladej ženy.


Skoro som zabudla na úžasné fotografa Martina Žikavského. Ďakujeme Ti :).

pondelok 15. augusta 2011

Bravčové karé, cibuľka a zemiaky

Je to také pravé nedeľné jedlo. Žiadna minútka. Príprave sa chvíľku treba venovať a medzi jednotlivými prípravami odporúčam umyť riad, aby sa toho veľa nenakopilo. Ale stojí to za to. Mäsko nie je rozvarené, ani krehké, má skôr žuvaciu konzistenciu, aj keď je dostatočne prepečené a cibuľa hmmmmm .... Musím napísať, že to stálo za ten čas (a spotrebu plynu, len to nerobte z jednej cibule). Cibuľu v tomto prevedení môžem povýšiť na 5 hviezdičkovú.


1 kg bravčového karé
olej
soľ

4 väčšie cibule (alebo 1 cibuľa / 1 porcia)
3 lyžice olivového oleja
3 lyžice hnedého cukru
200 ml červeného vína
3 lyžice vinného balzamikového octu
1/2 lyžičky soľ
1/2 lyžičky chilli korenia

1,5 kg nových malých zemiakov
olej
maslo
soľ
rozmarín

Mäso som si vybrala z chladničky, aby malo pri pečení izbovú teplotu.

Zemiaky som si poriadne umyla, šupku som ponechala. Vo väčšom hrnci, v dostatočnom množstve osolenej vody som si zemiaky uvarila do polomäkka.

Cibuľku som si očistila a nakrájala som ju na mesiačiky. Do hrnca som si dala olej a hnedý cukor. V pôvodnom recepte sa písalo, že mal vzniknúť karamel. Mne karamel nevznikol ani po 10-tich minútach, tak som pridala víno. Pravdaže studené víno schladilo cukor a vytvorili sa hrudky, pridala som však aj balzamikový ocot a počkala som, kým sa hrudky neroztopili. Pridala som aj soľ, chilli a cibuľu. Varila som to pod pokrievkou, na miernom ohni asi hodinu. Šťava sa zredukuje asi na 1/3.


Keď boli zemiaky hotové, zliala som z nich vodu a nechala chvíľku vychladnúť. Keď sa už dali chytiť, tak som ich nakrájala na mesiačiky. Vo väčšej panvici som si rozohriala maslo s olejom, pridala som trochu hrubozrnnej soli a zemiačiky som krásne opiekla. Môže sa pridať aj rozmarín, ten som však nemala.

Ako posledné som si spravila mäso. Nemala som mäso na steak, ale vyskúšala som čo to spraví s karé, keď ho upravím týmto spôsobom. Karé som si nakrájala na 2 - 2,5 cm plátky (mne vzniklo 7 kusov), z oboch strán som ich potrela olejom. Vyššiu teflónovú panvicu (lepšia by bola panvica na gril) som si poriadne rozohriala a do nej som vkladala kúsky mäsa. Mäso som piekla 4 min. z jednej a 4 min. z druhej strany. Mäsko som osolila až pri otočení. Hotové kúsky som preložila do pekáča a v predhriatej rúre na 100 °C, som ich piekla ešte 7 min. Pekáč som po vybratí prikryla alobalom. Mäsko si odpočinulo 20 min.

7 porcií (cibule bude menej)
Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...