nedeľa 23. októbra 2011

Diviak na červenom víne, so smotanovými portobello šampiňónmi a zemiakmi

Divinový obed sme mali pred 2 týždňami, keď som u mäsiara zbadala zmrazené stehno z diviaka. Chvíľku som rozmýšľala, či ho mám kúpiť, lebo skutočnosť, že je cca 5x drahšie ako bravčové mäsko (pliecko alebo stehno zväčša kupujem) ma donútilo premyslieť si to. Bála som sa, či to kilo vôbec bude stačiť a čo keď sa mi nepodarí ... Keď som ho nakoniec priniesla domov, vôbec som netušila aký recept použijem. V zozname receptov na vyskúšanie sa divina nenachádza.
V ten večer k nám ale prišli na filmový večer naši kamaráti a keďže mäsko sa rozmrazovalo na kuchynskej linke, hneď ma informovali, že vo štvrtkovej relácii Jaro Židek "ozdravoval" v Kremnici reštauráciu zameranú na divinu (priamy prenos zväčša nepozerám, iba cez archív). Nedalo mi to a po tom, čo sa večerný film skončil a kamaráti odišli domov som si v archíve JOJky pozrela túto reláciu. Spadol mi kameň zo srdca, že konečne viem aspoň ako začať. V nedeľu ráno som si opäť, ale už pozornejšie, pozrela tento diel a zistila som, že žiaden recept nebol presne udaný (možno len marináda na mäso - min. 19:07 v relácii). Mne sa zapáčil diviak na červenom víne, tak som si našla recept, ktorého som sa z časti držala.

Marináda na mäso:
1 kg stehna z diviaka
1 diel soli
2 diely cukru
3 ks bobkového listu
borievky (nemala som)
cca 4 cl džinu (ja som dala Becherovku)

1 veľká cibuľa
3 ks mrkvy
1 menší zeler
1 malý zemiak
4-5 ks bobkového listu
7-10 ks celého čierneho korenia
tymián
borievky (ja som nemala)
1 lyžička cukru
soľ
800 ml červeného vína
300 ml vody
3 lyžičky šípkového lekváru (nemala som)
2 lyžičky ríbezľového lekváru 

zemiaky
kačacia masť
petržlenová vňatka

dubáky (ja som použila portobello šampiňóny)
tymián
soľ
smotana na varenie

Mäso som si umyla a odstránila som zopár blán, ktoré na ňom boli. Stehno zostalo v celosti, nenakrájala som ho na menšie časti. Na plech som si nasypala hrubozrnnú soľ a cukor, pridala som bobkový list, borievky a keďže som nemala džin, použila som Becherovku. V tejto marináde som si mäsko poriadne poobracala a nechala som ho odpočinúť asi len 2 hodinky (viac času som nemala).
Medzitým som si pripravila zeleninu, očistila som ju a nakrájala na menšie kúsky. Pán Židek jasne povedal (min. 17:20 v relácii), že je potrebné si poriadne pripraviť základ a teda som sa toho držala a najprv som si osmažila cibuľku, potom prišla na rad mrkva, zeler, kúsok zemiaku (zemiak on nedával) a všetko som to cca 10 min. (priznám sa nesledovala som čas) smažila. Do základu som pridala za lyžičku cukru, koreniny a po tom čo sa cukor trochu skaramelizoval, základ som si presunula v hrnci na jeden bok a na voľnú plochu som vložila mäso v celosti, aby sa zatiahlo. Keď už som mala mäsko osmažené z každej strany, pridala som víno, vodu a ríbezľový lekvár. Mäsko som mala ponorené vo víne.
Diviaka som varila asi 1 hodinu 30 minút na strednom ohni. Nemala som viac času, keďže obed sa už musel podávať, mäsko nebolo tvrdé, bolo tak akurát. Keď bolo hotové, tak som ho vybrala a prikryla som ho alobalom. Zredukovaný výpek so zeleninou som si cez sitko precedila. Tento silný vývar/výpek som si odložila a pri podávaní som si doň namočila nakrájané plátky mäsa. Zo zeleninovej zmesi som povyberala bobkové listy a celé čierne korenie. Zeleninu, ktorá mi zostala som si rozmixovala a vrátila ju späť do hrnca, pridala som vodu a uvarila som hustú omáčku. 

Pôvodne sa mali použiť čerstvé dubáky. Ja som mala iba portobello šampiňóny. Na jednu porciu mäsa som podávala 1 veľký hríb. Šampiňóny som si nakrájala na hrubšie plátky,  posypala som ich tymianom a soľou. Na panvici som si ich z oboch strán orestovala tak, aby boli pekne vedľa seba a nie hlava na hlave, lebo potom začnú púšťať vodu. Keď už boli skoro zmäknuté, pridala som smotanu na varenie a varila som ich, kým sa smotana zahustila. 

Zemiaky som si pripravila nasledovne: očistila som ich, nakrájala som ich na menšie kúsky a v osolenej vode som ich uvarila. Po uvarení som ich vidličkou popučila, pridala som kačaciu masť a nadrobno nakrájaný petržlen. 

Podávanie som zrealizovala tak, ako to bolo v relácii. Tri šúľance zemiakov, do stredu zeleninová omáčka, na to hríb s troškou smotany a nakoniec 2 plátky mäska, ktoré som si namočila do odloženého čistého divinového vývaru. 

Môj verdikt znel, chcem jesť divinu. Verím, že sa mi podarí zablúdiť do Kremnice a vyskúšať si divinové špecialitky priamo na mieste. 

5-6 porcií

nedeľa 16. októbra 2011

Ďakujem


Síce trošku oneskorene, ale chcem poďakovať Ajke a aj Adriane za toto krásne ocenenie.
Rozhliadla som sa po mojich obľúbených blogerkách a snáď každá ho už dostala. Predsa som si ale všimla, že Jana a jej blog .rooster hill. si ho zaslúži tiež, preto ho odovzdávam práve jej.

sobota 15. októbra 2011

Krásna oranžová polievka z pečenej tekvice

Už raz mi to s ňou nevyšlo. Minulý rok sme si ja a hokaido tekvica dali rande, krásne som si ju naaranžovala, vyfotila, navarila a zjedla. Na blog sa recept nikdy nedostal. Nechutilo mi to.
Ďalší pokus som odložila presne o rok. Minulú nedeľu som si však povedala, že to opäť skúsim. Na trhu je teraz neskutočne veľa tekvíc, ale ja som si tentoraz vybrala radšej klasickú maslovú tekvicu. A tiež som si povedala, že ju nebudem dusiť a variť, ako to bolo minulý rok, ale radšej ju upečiem, tak mi vždy chutí a bola som presvedčená, že aj polievka sa musí vydariť. Vydarila sa. 


1 maslová tekvica (cca 2 kg) 
250 ml smotany na varenie
300 ml vody
soľ

Tekvicu som prepolila, vybrala som jadierka a nakrájala som ju na menšie kúsky. V predhriatej rúre na 200-220°C som ju za 45 min. upiekla. Bola krásne sladká. Po tom čo upečené kúsky trošku vychladli, som ich očistila od šupky a ponorným mixérom som ich rozmixovala. Nepoužila som všetok pyré, keďže ho bolo dosť veľa (asi tak 200 ml som si odobrala). Pyré som si preložila do hrnca, podliala som ho vodou a priviedla som ho do varu. Z polievky som si odobrala za 2 naberačky a zmiešala som ju so smotanou na varenie. Pridala som ju späť do polievky, osolila som ju a nechala zovrieť. Môže sa pridať aj čierne korenie, ale nám chutila takto sladučká. 

6 porcií

nedeľa 9. októbra 2011

Sušené paradajky

Som strašne neaktuálna, ja to viem, ale jednoducho ani neviem ako, ale tie dni letia rýchlejšie, ako keď som mala sweet 16.
Niekedy sa zamyslím, aké to vtedy bolo. Ako sme nič nemuseli riešiť, iba chodiť do školy, učiť sa, kamošiť alebo nekamošiť sa s niekým, za bláznením, za nočným vysedávaním, za bicyklovaním (už roky som nevytiahla bicykel :( ), za klebetením, za snením, za platonickými láskami ...
Ale zase mám veľmi rada aj toto obdobie, to že si s tým MOJIM krásne vo dvojici nažívame, že sa ľúbime, že cestujeme, že pozeráme veľa filmov, že si žijeme podľa seba, že si môžeme kúpiť akúkoľvek knižku, že máme spoločných kamarátov, že sme k sebe dobrí ...
Hups, nejako som odbočila, v každom prípade som chcela napísať, že tento recept sa tento rok už asi nestihne spraviť, teda v našich zemepisných šírkach asi nie. Je potrebné teplé a slnečné počasie, ktorého ešte začiatkom septembra bolo dosť. V tom čase som totiž sušila tieto paradajky. Ja som použila len 1 kg paradajok, z čoho sa mi vysušili paradajky asi do 2,5 decového pohára.


1 kg podlhovastých paradajok
soľ

plech
gáza alebo tyl na prikrytie
slnečné počasie
nádoba
olivový olej

Paradajky som si prerezala na polovičky, dužinatý stred som vybrala (nevyhadzovať, výborne sa hodí ako základ do omáčky na špagety). Paradajky som si tesne vedľa seba poukladala na plech. Posolila som ich morskou soľou, ale pozor, lebo moje sú celkom slané. Plech som prikryla gázou (kvôli muchám), keďže inú tenkú látku som nemala a nechala som ich celý deň na priamom silnom slnku na balkóne. Nie je dobré ich dávať na tieň, aby sa vysušili potrebujú slnko. Večer ešte neboli úplne suché, preto som ich cez noc nechala v kuchyni, aby počas septembrovej noci nenavlhli a ráno som ich opäť vyložila slniť sa. Celkovo strávili paradajky na balkóne 3 dni a pekne sa zošuverili. Potom som ich poukladala do vhodnej nádoby a zaliala som ich olivovým olejom. K paradajkám sa môžu dať aj píniové oriešky (pozor nie z Číny), prípadne plátky cesnaku. Ja som nedala nič a sú fakt výborné, len ich nie je veľa.

nádoba cca 250 ml

Update k príspevku z roku 2012:
- soliť stačí aj klasickou soľou,
- ak sú rajčiny príliš veľké, je lepšie ich rozdeliť na štvrtiny (tento rok sa mi stalo, že na väčších, mäsitejších paradajkách sa mi vytvorila pleseň    :( ),
- na sušenie je lepší čierny plech (mala som 2 sivé a 1 čierny plech a na čiernom sa paradajky usušili krajšie),
- ak nie je príliš slnečno, dajú sa paradajky sušiť/dosušiť aj v rúre na 120°C na 4 hodiny (neodskúšané).

pondelok 3. októbra 2011

Krémeš – nekrémeš

Chcem alebo nechcem toto sa podarilo vyrobiť. Nesťažujem sa, mne sa výsledok veľmi páči, len chuťovo to nie je to, čo mám rada. To čo ja mám rada, je asi umelá chuť krémeša z cukrárne, čo už ...

Prečítala som si viacero receptov na domáce krémeše a moje postrehy sú tieto:
  • väčšina receptov nemala pekný tvar a keďže nemám obdĺžnikovú otváraciu formu, radšej som použila tortovú formu,
  • poučila som sa, že musím použiť formu, keď mám vrstviť nejaký krém a na to dať ešte šľahačku, bez toho to u mňa nedopadlo dobre,
  • pekne sa dajú krájať tie krémeše, na ktoré sa použije medovníkové cesto, to hej, to je hrubšie, ale s lístkovým cestom to nie je také pekné,
  • rozmýšľam, či by sa štrúdľové cesto nehodilo viacej ... neviem, poraďte,
  • kolegyňa mi dodatočne poradila, že ona dáva do krému 8 (!!!!!) vyšľahaných bielkov, možno práve to je to, čo spraví ten zázrak, ktorý sa teraz ale nekonal.
Postupovala som nakoniec podľa Marcelkinho receptu, keďže jej kreácie už poznám. Farby boli pravé krémešové - žltá, biela a hnedá. Recept odporúčam a vypisujem ho k sebe, už len kvôli archivácii (nikdy nevieme).

Puding:
800 ml mlieka
2 zlaté klasy
1 vanilkový cukor
2 žĺtka
2 lyžice hladkej múky

250 g zmäknutého masla
150 g práškového cukru
2 lyžice rumu

500 ml studenej 33% šľahačky na šľahanie
2 stužovače smotany

400 g lístkového cesta

100 g čokolády
150 ml šľahačky na šľahanie

tortová forma s priemerom 24 cm
Do hrnca som si naliala mlieko, pridala som oba zlaté klasy, vanilkový cukor, žĺtka a rozmiešala som ich. Pridala som ešte za 2 lyžice hladkej múky a už som len miešala, aby vznikol krásny hladký puding (dobrá rada - neodbiehať). Keď to celé zhustne, puding je hotový. Za občasného miešania som ho nechala vychladnúť.

Potom som si zapla rúru na 180°C a pripravila som si lístkové cesto tak, že som ho vyvaľkala na tenko (obdĺžnik) a rozdelila som ho na dve časti, tak aby sa po upečení dal vystrihnúť kruh o veľkosti spodnej časti tortovej formy (neodporúčam vyrezať si pred pečením kruh, lebo pečením sa lístkové cesto zmenší !!! – odskúšané, takže sa pekne poučte z mojej chyby). Cesto som si preložila na otočený plech (dnom hore), na ktorý som si ešte dala papier na pečenie (používam ho vždy pri lístkovom ceste, voda sa mi neosvedčila). Cesto treba poriadne popichať vidličkou, aj tak sa bude nafukovať, ale predsa tomu takto trochu zabránime. Cesto som si upiekla na dva razy (cca 10 min., podľa typu rúry - treba sledovať). Nechala som ho vychladnúť. Po vychladnutí som si obkreslila nožíkom na cesto spodok tortovej formy a s pomocou nožníc som si ho vystrihla. Krajšie cesto som použila na vrch, na to pôjde čokoláda a druhé cesto som dala na spodok tortovej formy. Ten krajší vystrihnutý kruh som si obrátila, tak aby hladká strana cesta bola smerom hore (sem pôjde čokoládová poleva) a rozdelila som ho na rovnaké časti. Kľudne sa môže použiť pravítko, aby to bolo čo najrovnomernejšie. Cesto som si nastrihala podľa vyznačených čiarok (používať len čisté kuchynské nožnice). Rozhodla som si jednotlivé porcie takto pripraviť, aby som pri servírovaní už nemala s krájaním problém, aby sa cesto nelámalo a jednotlivé kúsky boli pekné. 

V hlbšej mise som si vymiešala zmäknuté maslo s práškovým cukrom, pridala som rum a keď už puding vychladol, postupne som ho pridávala k maslu (nie maslo k pudingu) a pomaly som zašľahávala. Pripravený krém som navrstvila na lístkové cesto do tortovej formy. Uhladila som ho a pridala som šľahačku, ktorú som si pripravila nasledovne.

Ja šľahám každú šľahačku zvlášť (ďalšia skúsenosť), vyberám šľahačku z chladničky až pred šľahaním, šľahám ju vo vysokej odmerke (tak aby sa obe metličky pohodlne zmestili do odmerky) a používam aj stužovač, lebo ak sa šľahačka nevyšľahá do tuha pridať ju je už zbytočné. Ak poznáte iný zaručený trik na perfektne vyšľahanú šľahačku, sem s ním.

Tortu aj so šľahačkou som odložila do chladničky, kým som si pripravila čokoládovú polevu. Nad parou som si zmiešala čokoládu so smotanou na šľahanie. Čokoládou som ponatierala pripravené trojuholníčky cesta (najlepšie je ich nechať na papieri na pečenie, aby bolo menej upratovania po stečenej čokoláde). Už som raz písala, že nemám cukrársku špachtličku, ktorou by som vedela čokoládu krásne rozotrieť, preto používam naberačku na tortu, pomocou ktorej si viem čokoládu krásne rozotrieť. Až po tom, čo čokoláda úplne stuhla som jednotlivé časti kus po kuse poukladala na vrch torty. Je to takto lepšie, lebo lístkové cesto by sa zle krájalo na tejto krémovej (mäkkej) torte. Prípadne sa môžu použiť namiesto nožíka aj nožnice a tak si nastrihať čokoládový korpus.

Ak krémeš niekto vyskúša alebo sa nájde cukrárka, ktorá by sa podelila o pravý krémeš z cukrárne, budem rada.

12 kúskov
Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...