štvrtok, 22. decembra 2011

Cookie Swap Party /Koláčiky na výmenu/

Už minulý rok pred Vianocami som si na viacerých zahraničných blogoch prečítala o Cookie Swap Party. Tento rok som sa rozhodla, že to skúsim aj ja. Koncom novembra som rozposlala mail medzi moje kamarátky, kto by mal záujem zúčastniť sa. Nakoniec sa ku mne pridali 3 kamošky, ostatné buď vianočné pečenie ešte prenechávajú na svoje mami, iné robia výmenu v rámci rodiny alebo im z časového hľadiska nevyhovoval termín party.


Ale vlastne by som mala napísať o čo tu vlastne ide, o akú "party".

V čase predvianočného zhonu nie každý má čas vypekať niekoľko druhov vianočného pečiva, alebo napr. ako u mňa nemá z toho extrémnu radosť (ja radšej urobím tortu alebo pripravím jeden druh sladkého, ale 5-6 druhov ... to je môj koniec.) Takže ak nie je čas na vypekanie, zorganizujme si takúto party. A ako na to ...

ZOZNAM
Je potrebné sa dohodnúť kto sa zúčastní na party. Najlepšie je dohodnúť sa cez maily prípadne využiť sociálne siete. Ja si viem predstaviť skupinu tak do 7 ľudí, lebo potom by mohlo vypekanie vyzerať ako veľkovýroba. Ak je počet menší môže sa dohodnúť, že každá pripraví 2 druhy.
My sme boli štyri a každá z nás napiekla jeden druh pečiva, tak aby každá dostala 15-20 ks, plus nejaké kúsky navyše na ochutnávku na party.


TERMÍN
Dohodne sa miesto, dátum a čas, kedy sa všetci vedia stretnúť na jednom mieste. Stretnutie môže byť aj týždeň pred Vianocami, keďže sa zväčša pripravuje trvácne pečivo.
My sme sa stretli včera, teda 4 dni pred Vianocami.


RECEPT
Každá si vyberie recept, ktorý chce pripraviť. Každá domácnosť má to svoje osvedčené, typicky vianočné alebo proste to čo vie najlepšie spraviť. Ako som už písala malo by ísť o trvácne pečivo. Na Vianoce sa ale zväčša také pripravuje. Každá pripraví 10-20 ks koláčikov na osobu.
My sme recepty konzultovali mailom. Každá z nás sa rozhodla pripraviť niečo iné, niečo svoje a tak nedošlo k žiadnemu opakovaniu sa. Zoznam našich receptov:

Oriešky spojené so salkom
Kétszersult
(tu sme nenašli slovenský preklad, ak ho niekto pozná
prosím napíšte mi to, doslovný preklad je dvakrát pečené)
Datľové pusinky
Višne v rume a šuhajdy
(tie boli už grátis)


PARTY
V dohodnutom termíne sa všetci zídu aj so svojimi koláčikmi a dôjde k výmene. Hostiteľ môže pripraviť malé pohostenie ako napr. jednohubky, chlebíčky, varené víno, punč, čaj a popritom sa ochutnávajú prinesené kúsky, ktoré boli určené na konzumáciu na party. Na party odporúčam témy o čomkoľvek, proste o všetkom, čo nám len príde na um, podmienkou je, aby sme sa cítili dobre.
Stretnutie u nás prebiehalo v duchu vianočných trhov. Pripravila som varené víno, lokše s pečienkou, chlebíky s kačacou masťou a cibuľkou a chlebíky s oškvarkovou pomazánkou. Ako dezert sme si dali naše výtvory.


BALENIE
Môžu sa pripraviť krabičky s vianočnou tematikou, toto je vhodné pre kreatívne a šikovné ruky, kto týmito vlastnosťami nedisponuje, ten použije vlastné plastové krabičky. Mali by byť však veľké, keďže prinesené množstvo sa nemusí zhodovať s tým odneseným (koláčiky sa líšia rozmermi).
Na našej party sa koláčiky presúvali z jednej krabičky do druhej. Bolo to super logisticky domyslené. Nakoniec si každá z nás odniesla okolo 50 ks koláčikov, k tomu však treba pripočítať aj vlastné koláčiky, ktoré nám zostali doma.


ROZLÚČKA
Po príjemne strávených hodinách sa rozlúčime a spokojne si odnesieme dobroty do vlastných kuchýň a tešíme sa ako šikovne sme si zorganizovali vianočné pečenie.

Tak takto nejako to prebiehalo na mojej prvej Cookie Swap Party. Dúfam, že budúci rok sa podarí opäť niečo podobné zorganizovať. Už teraz sa teším.

(Linecké koláčiky neboli výsledkom žiadnej z nás.) 

nedeľa, 11. decembra 2011

Kačacie prsia s medom a žemľový knedlík

Nie som vôbec expert na kačicu, ale pripravujem ju a snažím sa ju robiť čo najlepšie. Zatiaľ som žiadny recept neuverejnila na blogu, ale tento mi veľmi chutil, už len kvôli kombinácii so žemlovým knedlíkom (inšpirácia z relácie Bez servítky) a s pečenými zemiakmi. Mali sme k tomu aj dusenú červenú kapustu, tú však ešte zopár krát musím uvariť, aby som o nej mohla písať. Je to asi klasika, ale tak aj tú treba.


800 g kačacích pŕs s kosťou
soľ
čierne korenie
asi 5 lyžíc medu

Opekané zemiaky:
zemiaky
kačacia masť
soľ
čierne korenie
mletá červená paprika

Žemľový knedlík:
2 žemličky
1 rožok
200 ml mlieka
1 vajce
1 žĺtok
1 menšia cibuľka
3 lyžice zmrazenej petržlenovej vňate (alebo čerstvej)
soľ
čierne korenie
potravinársky sáčok

Použila som len jednu polovičku kačacieho prsa, keďže som kupovala veľkú 5 kg domácu kačicu a celé prsíčka aj s kosťou vážili asi 1,5 kg. Túto kačku som si naporcovala a prsia som v strednej, hrudníkovej časti prekrojila na polovičku.
Kožu som si ostrým nožíkom narezala do kríža. Ale len kožu, mäsovú časť už nie. Prsia som ničím nekorenila, ak by boli ale mokré, treba ich papierovou utierkou poutierať. Panvicu s hrubším dnom som si poriadne rozohriala a až potom som do nej umiestnila kožou dolu, kačacie prso. Masť z domácej kačice sa krásne vyškvarila. Po asi 4 min. som prso otočila, aby sa zatiahlo aj z druhej strany. Aj keď táto strana boli len kosti. Kačica síce môže trošku prskať (ak je mokrá), ale neodporúčam použiť pokrievku (para, ktorá sa od pokrievky odrazí späť do masti poriadne prská, vy neurobte túto chybu). Kačicu som si preložila do pekáčika. Osolila som ju a potrela som ju aj medom. Najprv spodnú časť, kde je kosť. Potom som ju otočila a osolila a potrela som medom aj kožu.


Pekáčik som si prikryla alobalom a najprv som kačicu piekla v rúre na 150°C, horné-dolné pečenie, 1 hodinu. Po 30 min. som prso otočila kožou dolu, opäť som ho potrela medom. Po hodine som si prso opäť otočila kožou nahor a odobrala som viac ako polovicu kačacej masti (aby sa nespálil). Kačku som naposledy potrela medom, prikryla som ju a vrátila späť do rúry, zvýšila som výkon na 180°C a ďalej som ju piekla asi 20-30 min. Nakoniec som kačku odokryla, popolievala som vrchnú kožu masťou a asi 10 min. som ju opekala, aby chytila krásnu farbu a chrumkavú kožu.
Pekáčik po vybratí z rúry som si prikryla alobalom a do podávania som nechala prsíčko odpočívať.

Opekané zemiaky som si pripravila tak, že som si zemiaky ošúpala, pokvapkala som ich kačacou masťou (z prvého výpeku čo mi zostalo v panvici), pridala som mletú červenú papriku, čierne korenie a soľ. Rukami som to všetko na plechu premiešala a v rúre (pod pečúcou sa kačicou) som ich upiekla do mäkka. Keď už bola kačka vonku a zemiačiky boli mäkké, plech som premiestnila na vyššie miesto v rúre a prepla som horné opekanie. Takto som im dodala ešte na chrumkavosti (asi 10 min.), treba sledovať.

Žemľový knedlík som si pripravila nasledovne. Pečivo som si nakrájala na malé kúsky. V miske som si zmiešala 1 celé vajíčko, 1 žĺtko a mlieko. Pridala som soľ a čierne korenie. Moje pečivo bolo už poriadne tvrdé (vysušené), takže som ho hneď aj zaliala vajíčkovou zmesou. V menšej panvici som si osmažila nadrobno nakrájanú cibuľu a pridala som petržlenovú vňaťku. Ja som použila zmrazený, preto som dala také 3 lyžice. Mám rada petržlen a knedle dodá úžasnú chuť a farbu. Po tom čo cibuľka s petržlenovou vňaťou vychladla, primiešala som ich k žemliam. Cca hodinku som ich nechala odležať a potom som zmes naplnila do hrubšieho potravinárskeho sáčku a vytvarovala som menší knedlík. Konce som spojila gumičkou (neviem či to treba, ja som to tak spravila). Knedlík som vložila do vriacej vody a za 20 min. som ho uvarila. Pred koncom sa mi, sáčok roztrhol, ale knedlík zostal pokope a krásne sa uvaril. Bol to môj prvý pokus, ale vyšiel. Knedlík som si nakrájala pomocou nite.




Pri podávaní som kačacie prsíčka nakrájala na tenké plátky, pridala som zemiaky aj knedlíky a červenú kapustu. Prsíčka aj knedlíky som si poliala výpekom.

cca 3 porcie

sobota, 10. decembra 2011

Prívarok zo žltých fazuliek

V tomto predvianočnom odbobí sa očakávajú recepty na vianočné koláčiky, ale u mňa ešte nenastal čas vypekania. Zato takýto teplý prívarok sa na tento zimný čas hodí. Viem, že to nie je práve najchutnejšie a najvábnejšie jedlo, ale keďže sa dal zjesť a mne aj chutil, tak ho uverejním.
Teda tieto fazuľky nie sú u nás práve v obľube. Roky som ich ani nerobila a ani som ich nejedla, preto som tentoraz namiesto mäsa siahla práve po tejto žltej zelenine. Ja viem, slanina na fotke sa ešte na zeleninu nepreklasifikovala, ale prívarku dodala potrebný šmrnc. Tak som si povedala, že vyskúšam recept na polievku, len s tým, že z toho bude prívarok alebo niečo podobné tomu. Prezieravo som aj ja radšej fazuľku rozmixovala, niekedy proste stravníkov treba oklamať.


20 g masla
250 g žltej fazuľky (použila som mrazenú)
150 ml bieleho vína
300 ml vody
70 g syru
120 ml kyslej smotany
soľ
čierne korenie


oravská slanina
starší chlieb
olej

Použila som mrazené fazuľky, ktoré som si nerozmrazovala.
V hrnci som si na masle orestovala fazuľky, pridala som víno. Chvíľku som počkala, kým sa víno trošku odparilo. Pridala som vodu, čierne korenie, soľ a fazuľky som varila asi 10 min.
Keď boli fazuľky mäkké, tak som ich pomocou ručného mixéra rozmixovala. Pridala som nastrúhaný syr a kyslú smotanu a všetko som ešte chvíľku povarila. Keď je potrebné, môže sa pridať čierne korenie a soľ.
Staršie chlebíky som potrela olejom a z oboch strán som ich na panvici opražila. Ku každému chlebíku som pridala aj jednu opečenú oravskú slaninu.

3 porcie

utorok, 6. decembra 2011

And the winner is ... /Darček dostane .../


Ďakujem každému kto sa zúčastnil na mojej prvej giveaway.
Bolo vás 26, takže šanca vyhrať bola vysoká. Kuchársku knižku mám však len jednu a víťazom sa stal/a .... 


Gratulujem, kontaktujem a zasielam.

streda, 30. novembra 2011

Čokoládová torta k 85. narodeninám

Robila som tortu ako darček, pre veľmi vzácneho človeka, pre dedka toho MÔJHO. Oslávil okrúhle 85. narodeniny. Obecný úrad usporadúva pre svojich jubilantov poďakovanie a gratuláciu. Nagyika (čítaj nadika) najprv zahlásila, že sa nikam nepôjde, ale dedko nakoniec predsa len presadil svoju vôľu a išlo sa. Bolo to skutočne krásne a dojímavé. Vôbec som nečakala, že to bude také a že aj tú vreckovku budem musieť chvatom hľadať. Boli to však slzy šťastia a lásky k človeku, ktorý toho čo-to prežil a počas celého života zostal dobrým a skromným človekom. 
Nechcela som riskovať a preto som pre oslávenca pripravila kombináciu dvoch už odskúšaných receptov. Krém bol síce maslový, ale tento mi skutočne chutí. Bol to krém z dobošovej torty a cesto som pripravila podľa šťavnatého koláčika.
Určite odporúčam najmä čokoholikom, ale nesklame ani ostatných sladkoodencov.



Krém:
6 vajec
180 g kryštálového cukru
2 lyžičky vanilkovej arómy
150 g čokolády na varenie
3 lyžice kakaa
50 ml rumu
250 g mäkkej Hery (masla)

Cesto:
5 vajec
1/2 hrnčeka (150 ml) kryštálového cukru
1 hrnček (300 ml) polohrubej múky
1 hrnček (300 ml) oleja
1 hrnček (300 ml) Granka
1 prášok do pečiva
cca 70 ml teplej vody

Na poliatie cesta:
1/2 hrnčeka (150 ml) uvarenej instantnej kávy


tortová forma s priemerom 24 cm
maslo a múka na vysypanie tortovej formy


Začala som prípravou krému, ktorý musel vychladnúť. K celým vajíčkam som pridala cukor a vanilkovú arómu. Nad parou som za stáleho miešania zahustila vajíčka s cukrom, potom som pridala čokoládu, ktorú som tiež nechala roztopiť nad parou. Keď už bola čokoláda pekne zmiešaná s vajíčkami, misku s krémom som odstránila z pary a primiešala som kakao a rum.
Krém som nechala mierne vychladnúť a potom som k nemu pridala zmäknuté maslo. Pomocou ručného mixéra som si krém vyšľahala do peny a vložila som ho do chladničky.


Na cesto som potrebovala dve väčšie misky. V jednej som si do tuhej peny vyšľahala bielka so štipkou soli a v druhej som si vyšľahala žĺtka s kryštálovým cukrom. Na striedačku som k žĺtkom pridávala múku zmiešanú s práškom do pečiva a olej. Pridala som Granko a asi 1/3 bielkov. Všetko som spolu vymiešala, ale cesto sa mi zdalo dosť tuhé, preto som k nemu pridala asi 70 ml teplej vody. Nakoniec som opatrne, veľkými opatrnými pohybmi, primiešala aj zvyšok vyšľahaných bielkov.
Tortovú formu som si vymastila a posypala múkou, až potom som do nej vyliala cesto. V rúre predhriatej na 180°C (horné-dolné pečenie) som si cesto upiekla za cca 40 min. Kontrola špáradkom je potrebná. Keď sa naň cesto neprilepí, je hotové. Cesto mi zvrchu začalo prudko hnednúť asi po 20 min., preto som ho prikryla alobalom, keďže stred ešte nebol hotový.
Po vybratí som cesto nechala vychladnúť. Potom som si ho prerezala na 3 rovnaké plátky. Použila som šikovnú pomôcku - pílku (zakúpenú v Ikei), ktorú som už dlhší čas chcela a fakt sa vyplatí ju mať doma. Vrchný korpus bol trošku nerovný, preto som ho otočila tak, aby rovná, rezaná časť korpusu tvorila poslednú vrstvu. Korpusy som si rozložila vedľa seba. Úplne spodný korpus som si dala na tenkú ohybnú dosku (napr. takúto, osvedčilo sa mi to pri prenášaní už hotovej torty na podnos, keďže sa plastová doska dala ohýbať a tortu som si vedela nadvihnúť.)

Pripravila som si kávu. Do hrnčeka som si dala asi 1,5 lyžice instantnej kávy a zaliala som ju horúcou vodou (cca 150 ml). Kávu som nesladila. Lyžičkou som nanášala kávu na každý korpus zvlášť tak, aby boli šťavnaté, ale nie aby sa úplne rozmočili.
Čokoládový krém som si vybrala z chladničky a ešte raz sa musí vyšľahať. Ja som na toto zabudla, preto tie maslové bodky.
Spodný korpus (ten na ohybnej doske) som si potrela krémom, potom som pridala druhú časť korpusu. Tiež som ho potrela krémom a pridala som poslednú (otočenú) časť korpusu. Aj tu som si vrch, aj kraje potrela čokoládovým krémom. Zvyšok krému som si dala do cukrárskeho vrecka (tiež bolo v sade pri pílke z Ikei) a pomocou ozdobnej špičky som vytvarovala ruže. Presný postup nájdete u I am Baker.
Priznám sa, že som si nebola istá, či to pôjde, preto som si na prvú vrstvu korpusu (predtým ako som si naniesla krém) vyskúšala urobiť tieto ruže a skutočne to išlo, nebolo to ťažké.
Ja som začala robiť ruže z vrchu a potom po krajoch. Ak by bola ruža príliš veľká, nič sa nedeje, pomocou špachtličky sa môže krém odstrániť a skúsiť opäť. Ja som takto odstránila dve nepodarené ruže.

Tortu som nechala až do odovdzania v chladničke, ale ani prenos ju nezničil.

12-14 kusov 

pondelok, 28. novembra 2011

Club sandwich, moja verzia

Ešte trvá giveaway, takže kto by chcel kuchársku knižku Vojta Artza, tak nech napíše komentár pod darčekový článok. Teraz by som sa ale rada podelila o moju verziu club sendviču. Gordon Ramzey ho pripravoval v jednej v jeho relácii. Keďže to vyzeralo veľmi lákavo, veľmi jedlo a ani nie moc zložito, tak ma napadlo, že si to presne vygooglim. Wikipedia mi presne vysvetlila odkiaľ sendvič pochádza a čo by mal obsahovať, lenže po nakuknutí do chladničky som nemala všetko potrebné. Nevadí, improvizovala som a takto vznikla moja chutná verzia.


3 toustové chlebíky
majonéza alebo tatarská omáčka
1 menší plátok pečeného mäsa (kuracie, bravčové, hovädzie ...)
4 ks šalátových listov
4 plátky syru
2 ks anglickej slaniny
2 sušené paradajky (čerstvá paradajka)
3 plátky kuracej salámy
10 krúžkov šalátovej uhorky

2-4 napichovátka (trošku väčšie ako špáradká)


Ako prvé som si vymiešala domácu tatarskú, lebo som nemala ani majonézu ani tatarskú. Čiže 3 lyžice kyslej smotany som si zmiešala s 1/4 lyžičky práškového cukru, trošku čierneho korenia, soli a 1/2 lyžičky horčice. Môže sa pridať aj trošku nastrúhanej cibule, ja som tentoraz cibuľu nepoužila.
Toustové chlebíky som si na panvici osmažila. Kto má hriankovač, tak ten sa môže použiť. Vedľa chlebíkov sa na panvici zmestilo aj na plátky nakrájané pečené mäso, ktoré som takto trošku prehriala. Ak sa v chladničke nájde anglická slanina, tak aj tá sa môže osmažiť. Potom už len vrstvenie.
Spodný toust som si potrela tatarskou, na to som dala mäso, potom 2 plátky syra, 2 šalátové listy a 5 krúžkov šalátovej uhorky. Ďalšia vrstva bol opäť toust, ktorý som si z oboch strán potrela tatarskou. Na vrch druhého tousta som si dala opečenú slaninu, na to nakrájané sušené paradajky, 2 plátky syru, 3 plátky kuracej salámy, 5 krúžkov šalátovej uhorky a ešte 2 šalátové listy. Na vrch som položila posledný toustový chlieb, zo spodnej strany potretý tatarskou.
Jemne som na sendvič pritlačila, aby sa spojil. Do dvoch rohov som zapichla napichovátka a pomocou ostreného nožíka som si sendvič prekrojila. Mal by sa narezať na 4 rovnaké diely, ale mne sa to takto viac pozdávalo.
Dobrú chuť.

1 sendvič

piatok, 25. novembra 2011

Darček /giveaway/ kuchárska kniha, krst knihy Vojta Artza

Mám rada knižky. Voňajú úplne nádherne. Tak ako chutne navarené jedlo, tak aj knižky dokážu pri ich prvom otvorení nádherne voňať. Ak je to ale kuchárska knižka, k vôni sa pridružuje aj na pohľad krásne naservírované jedlo. Chúťky sa mi len tak zbiehajú. Naučila som sa chodiť na potravinové nákupy najedená, aby som sa nenechala zlákať rôznymi dobrotami. Tak isto aj pri návšteve kníhkupectva, keď zväčša zamierim ku kuchárskym knihám, nie je žiaduce, si ich prezerať s prázdnym žalúdkom.


Rozpisujem sa tu o knihách, keďže sa mi dostalo milého pozvania na krst knihy U vás doma od Vojta Artza. Krst sa konal 24. novembra v hoteli Chopin v Bratislave. Úvodného slova sa ujal Peter Justin Topolský, ktorý vtipom predstavil šéfkuchára, niekoľko informácií pripojila aj mamka Vojta Artza, ukázali sa kolegovia a pomocníci z Gourmet klubu, nezabudli sa spomenúť sponzori a nakoniec došlo ku krstu knihy za pomoci markizáckych moderátorov Adriany Polákovej a Dara Richtera z Telerána. Krstilo sa ako inak, čerstvo namletým čiernym korením.


V kuchárskej knihe si našlo miesto 73 receptov, rozdelených do 13 kapitol. Nájdu sa tam nadpisy ako Pre teba, Teplá večera, Sólo pre zemiaky, Party a oslavy, ale aj sviatočné špeciality, Chuť stredomoria a uzavrie to exotika. Ja som si tam našla niekoľko receptov, ktoré by som určite chcela vyskúšať, napr. staročeský cibuľový prívarok, ktorý pred nami priamo pripravovali a mali sme možnosť aj ochutnať ho. Mne veľmi chutil. Taktiež polievku z pečených paradajok, kuraciu paštétu s jablkovým želé, jablkovo-feniklový šalátik a baklažánový kaviár so šalátom. To len tak narýchlo, ešte si recepty musím poriadne preštudovať.


Na krst ma sprevádzal ten MÔJ a tak sme od usporiadateľov dostali 2 kuchárske knižky. Jednu knižku aj s podpisom by som rada venovala niekomu z vás.

Jediné čo musíte, je napísať pod tento článok do komentárov, do 6.12.2011, do 12:00, vašu mailovú adresu (prípadne sledovať môj blog). A ak by sa vám chcelo, tam mi prosím napíšte, koľkí si sadnete tento rok k štedrovečernému stolu.

Knižku zašlem v rámci Slovenska a Česka.





streda, 23. novembra 2011

Hlivovo-bravčový perkelt

Hríby sa proste vždy objavia u mňa v nákupnom košíku. Väčšinou sú to len šampiňóny, ale na trhu som už natrafila aj na portobello šampiňóny a pravidelne tam majú hlivu. Na trhovisku v Bratislave, v sezóne, predávajú aj dubáky a iné huby, ale ja sa ich bojím. Jednak mám strach či to čo predávajú je jedlé, keďže ich nepoznám a jednak ani predávajúci nie sú práve najdôveryhodnejší zdroj.
Nedávno som vyskúšala hlivovú polievku od Anetky a musím uznať, je perfektná. Je chutná aj bez cesnaku, ktorý sa vkladá len na konci a ktorý som ja pridala len do jednej polovičky tejto polievky, keďže som chcela, aby aj ten MÔJ si na nej pochutnal.
Nedalo mi a opäť som kúpila hlivu, na obed som však polievku už mala, preto som sa rozhodla spraviť hlivovo-mäsový perkelt, presne podľa polievkového receptu, len s pridaním mäsa.


600 g bravčového karé
600 g hlivy ustricovej
1 cibuľa
400 ml vody
2 lyžičky mletej červenej papriky
1/2 lyžičky štipľavá červená paprika
soľ
čierne korenie
majoránka
1 menší zemiak
1 cesnak
olej

300 ml tarhone
1 menšia cibuľa
600 ml vody
1 lyžička soli
olej

Ako prvé som si nakrájala mäsko a hlivu, všetko na slížiky. U hlivy som si nakrájala aj spodnú, tvrdšiu časť, tú som si odčlenila od zvyšku hlív.
Vo väčšom hrnci som si na oleji osmažila nadrobno nakrájanú cibuľu, pridala som červenú papriku a na slížiky nakrájané mäso.  Počkala som, kým sa mäsko zatiahlo a pridala som aj tvrdšiu časť hlivy. Priliala som vodu, pridala som štipľavú papriku, čierne korenie, medzi prstami rozdrvenú majoránku a soľ. Mäsko som dusila asi 15 min., potom som pridala zvyšok hlivy. Pokiaľ je potrebné môže sa priliať ešte voda, podľa toho koľko šťavy máme radi. Ja som nastrúhala ešte menší zemiak, kvôli zahusteniu. Hlivu aj mäso som dusila do mäkka, trvalo to cca. 40 min.  Po odstavení som pridala pretlačený cesnak.

Tarhoňu pripravujem podobne ako ryžu. Na oleji si osmažím celú cibuľu, pridala som tarhoňu a smažila som ju dovtedy, kým guličky nechytili tarhone bledohnedý až hnedý  nádych. Potom som tarhoňu zaliala vodou, pridala som soľ a pomaličky som varila tarhoňu. Keď voda zovrela, plyn som stiahla na minimum a dovarila som tarhoňu, kým sa voda úplne odparila.
Hodí sa k tomu domáca čalamáda.

7 porcií

pondelok, 21. novembra 2011

Špagety s mletým mäsom

Kto má rád mäsové guličky so špagetami teda meatballs, tak tomu budú chutiť aj tieto špagety. Je to sýte a veľmi chutné jedlo. Pôvodne som nemala v pláne toto jedlo vyfotiť, nieto ešte o ňom napísať, ale keď som nám ich naservírovala, strašne sa mi zapáčilo. Kým som fotila, tak som počula, ako si ten MÔJ na špagetách pochutnáva a po obede ich skutočne pochválil. Jediný problém o ktorom radšej napíšem je, že je vhodné si po ňom dať nejaký životabudič (kofeín), aby ste nezadriemali.


500 g mletého bravčového mäsa
1 cibuľa
1 lyžica kačacej masti (alebo olej)
1 konzerva krájaných paradajok
5 ks sušených paradajok
4 lyžice kečupu
100 ml vody
1 cesnak
1 hrsť oregana
1/2 lyžičky štipľavej červenej papriky
1 lyžička korenia na špagety (nemusí byť)
čierne korenie
soľ
10 lístkov bazalky

špagety
syr

Použila som väčšiu panvicu, v ktorej som si na masti osmažila najemno nakrájanú cibuľu. Ak sa použije olej, tak len troška, keďže z mäsa sa vyškvarí masť. Pridala som mleté mäso a počkala som, kým sa mäso zatiahlo. Pridala som koreniny a soľ, polovičku krájaných paradajok, kečup, trochu vody a aj nakrájané sušené paradajky. Pod pokrievkou som mäso udusila asi za 35 min., treba ochutnať či je mäkké a prípadne dochutiť. Pridala som ešte druhú polovicu paradajok a spolu som to povarila cca. 10 min. Nakoniec som pridala najemno nakrájané listy bazalky.
Špagety som si uvarila podľa návodu a pridala som ich k hotovému mäsu. Poriadne som ich premiešala a pri podávaní som posypala špagety syrom.

4 porcie

piatok, 18. novembra 2011

Grécky zemiakový šalát

Dúfam, že je to fakt pochúťka z Grécka a nie odinakiaľ.
Vidličku, ktorou som zemiaky popučila a zmiešala som vôbec nevybrala z misy a dobre som urobila, lebo takto som si mohla zobkať z tejto pochúťky. Píšem tu o nejakých zemiakoch ako o najväčšom zázraku, ale to Vám poviem, že pre mňa to bolo neskutočné stretnutie a celých 11 dní som sa ich nevedela nabažiť. Bolo to ešte v lete, počas svadobnej cesty. Mne tie zemiaky učarovali, 2x ich v ponuke nemali a to som prešla každý švédsky stôl a skontrolovala som ich, či predsa len, náhodou ... ale nie, tie dva večery neboli. Recept som si vypýtala priamo od šéfkuchára hotela, ktorý sa z času na čas ukázal medzi ľuďmi.
Chvíľku mi to trvalo zreprodukovať, ale teraz je tu ... no proste, ak by to niekomu nechutilo, nech mi to radšej ani nepíše.


1 kg zemiakov
2 menšie cibuľky
1 strúčik cesnaku
100 - 150 ml olivového oleja
1 zväzok petržlenovej vňate
šťava z 1 citróna
soľ
čierne korenie

Zemiaky som si očistila, nakrájala som ich na menšie kúsky a v osolenej vode som ich uvarila do mäkka. K uvareným zemiakom som už len primiešala nasekanú petržlenovú vňaťku, najemno nakrájanú cibuľku, pretlačený cesnak (kto chce, môže dať aj 3 strúčiky), šťavu z citróna, postupne som prilievala olivový olej, podľa chuti som pridala soľ a čierne korenie.
Vidličkou som zemiaky mierne popučila a všetko poriadne zmiešala.
Sú vynikajúce aj za tepla, ale mne najviac chutili studené. K „zemiakom“ som podávala bravčové karé uvarené v červenom víne, presne podľa receptu z diviaka. Chutilo to spolu úžasne.

štvrtok, 17. novembra 2011

Bundášky /chleba vo vajíčku/

Dnes som aktuálna, ale o to menej originálna. Nevadí.
Bundášky alebo po slovensky chleba vo vajíčku sme si s chuťou dali asi pred hodinkou. Rozhodla som sa uverejniť tento "recept" na blogu, kvôli kombinácii. My ich zväčša jeme takto. Teda bundášky s taveným syrom a domácim bulharským šalátom. Otec ich zavára každé leto. Je to jeho výsada, potrpí si na malých symetrických rozmeroch. Mne to vyhovuje, je to piplačka a nejaká fľaška sa ku mne vždy dostane.
Zaujímalo by ma, ako vy jete chleba vo vajci. Či len klasické "čisté" alebo ho nejak dochutíte?

 

starší chlieb
vajcia (u nás boli 2)
soľ
korenie (u nás to bolo čerstvo namleté talianske bylinkové korenie)
olej

tavený syr
domáci bulharský šalát

Nakrájala som si chleba na krajce. Vajíčka som si vyšľahala, pridala som soľ a koreniny (nemusia byť). Panvicu som si rozohriala, pridala som trošku oleja a až potom som do vajíčka namočila chlieb, hneď som ho aj obrátila na druhú stranu a šup ho do panvice. Chlieb by nemal vo vajíčku postávať, potom bude príliš mokrý. Ja ho fakt len namočím z oboch strán a už je na panvici.
Odporúčam pripravovať na trošku silnejšom plameni, ale potom ho treba aj sledovať, obrátiť ho a keď je z oboch strán krásne bledo/tmavo hnedé, je hotové.

nedeľa, 13. novembra 2011

Foodblogger party v ChefParade

Pripájam sa k nadšencom a tiež si chcem uchovať spomienky na skvelú akciu v bratislavskom Chefparade, preto snáď nikoho nebude nudiť ďalší článok a ďalšie fotografie. My bloggery sme asi trošku trafení a fotíme všetko.
Ako každého aj mňa na túto akciu pozval Tomáš z foodissimo.eu, za čo mu chcem veľmi pekne poďakovať. Vylepšil moju trošku skleslú náladu a dovolil mi tešiť sa na nový zážitok.
Ako som už písala, ja som sa cítila vynikajúco. V tíme s Maťkou, Denisou a za pomoci Martina, mimochodom asi má ruky z azbestu, sme pripravili kohúta (kura) na víne „coq au vin“. Kým sa náš "kohút" varil, pripravili sme aj krásne zelené pesto, ktoré sa výborne hodilo k hubovému risottu. Inak to risotto som už stihla aj doma pripraviť a snáď sa dopracujem aj k uverejneniu receptu. Pre mňa bolo ďalším výborným jedlom, ktoré som v ten večer vyskúšala indické kuracie murgh malai (ten recept by som poprosila). Sushi bolo ďalšou záležitosťou, ktoré sa pripravovalo pri varných stoloch. Ochutnala som ho, bolo dobré, ale k môjmu srdcu ani tentoraz neprirástlo. To čo mi tentoraz ušlo bolo pad thai, ktoré sa minulo skôr, ako som fotoaparát vymenila za vidličku. Kvôli čokoládovým lávovým koláčikom som posunula svoj odchod a aspoň som si pozrela ich prípravu. Určite chutili vynikajúco.
Som rada, že som spoznala slovenských foodbloggerov osobne a verím, že by to mohol byť začiatok niečoho pekného.

A teraz nasleduje moja fotodokumentácia.


skoro celá zostava (mínus Tomáš)

Tomáš http://www.foodissimo.eu/
Zuzka http://foodependence.blogspot.com/
Zuzka http://www.natanieri.sk/
Andurejka http://hami-mnami.blogspot.com
Aďka http://www.food4fun.sk/
Martinka http://dulce-de-leche-blog.blogspot.com/
Danka http://dorasart.blogspot.com/
Viktor http://delikatesy.etrend.sk/ 
Anetka http://anetagoesyummi.blogspot.com/
Kinga http://kingablogger.blogspot.com/
Lucka http://www.lucylovetobake.blogspot.com/
Sandra http://varecha.sk/
Martinka http://www.matapecie.blogspot.com/
Peter http://vinoforum.blogspot.com/
Daniel http://www.varicdaniel.blogspot.com/
Ľubka http://www.chocorroldevainilla.com/
Henrieta http://on.fb.me/t77Cps
Denisa http://kitchenzoo.blogspot.com/

Tomáš, náš hostiteľ

to bol začiatok, Martin vysvetľuje

ja, Maťka a náš kohút alias kura

Martin a Denisa, ďalšia členka nášho kohútieho tímu

Milan, Peter, Ľubka, Aďa a Martina, pri príprave ryžových rezancov pad thai

Dano, Andrejka, Roman a Viktor pri indickom kuracom murgh malai

Zuzana v akcii, pad thai

dorábka placiek naan, Zuzka, skoro ako bratia

zoznamovanie a čas môjho odchodu

ale predsa som sa ešte vrátila a pozrela som si prípravu čokoládových tortičiek

skoro ako v telke

aj toto ostalo po nás

Ak má niekto chuť prečítať si o tejto akcii aj z iného pera, tak u: Tomáša, Zuzany, AnetkyAndrejky, ViktoraDana, Aďky a Ľubky to môže spraviť.

piatok, 4. novembra 2011

Rozlúčkové mrkvové muffiny

Toľko krát som tento článok už napísala v hlave, že až … Keď to však mám dať na papier, je to celkom ťažké. Neviem ako to napísať …
Nechcem nad tým rozmýšľať, že prečo ja, prípadne byť zlá, že som to nemala byť ja (hromadné prepúšťanie si "zriedkakedy" vyberá), pretože mi to už za to nestojí a tiež to proste musím pustiť z hlavy. Jediné čo teraz chcem, je nová, zaujímavá práca. Kto by ju však nechcel, mám pravdu.
Chcem sa však podeliť s receptom, ktorý som v posledných dvoch týždňoch už tri krát robila. Jednu dvojitú dávku som zobrala aj kolegom v posledný deň do práce a nazvala som ich rozlúčkové muffiny. Sú raz dva hotové, všetky suroviny mám väčšinou doma, ale podmienkou je, že by sa mali jesť až na druhý deň, inak sa môžu zdať nedopečené, ak sa ochutnajú ešte za tepla.


2 mrkvy
2 jablká alebo 2 hrušky
kôra z 1 citróna a aj šťava
60 g kryštálového cukru
2 vanilkové cukry
1 lyžička mletej škorice
180 g polohrubej múky
2 lyžičky prášku do pečiva
2 vajíčka
štipka soli
6 lyžíc oleja

silikónová muffinová forma
papierové košíčky

Najprv som si nastrúhala mrkvu a jablká, prípadne hrušky (aj hrušková verzia bola veľmi vydarená). Nastrúhala som si aj kôru z citróna, ale len tú žltú časť. Pridala som kryštálový a vanilkový cukor, mletú škoricu a všetko som to dobre zmiešala.
V ďalšej, väčšej mise som si preosiala polohrubú múku, pridala som prášok do pečiva, vajíčka, sol a olej. Na miešanie som použila len vidličku, mixér som nevyberala. K múke som primiešala mrkvovú zmäs a po zmiešaní som ju odložila do chladničky na 30 minút.
Medzitým som si rozohriala rúru na 180°C. Muffiny som piekla v silikónovej forme, 35 až 40 min. Papierové košíčky nie sú tu potrebné, ale ja som ich použila (do klasickej formy je potrebné použiť košíčky, aby sa cesto neprilepilo). Cesto som do košíčkov naplnila až po okraj, keďže veľmi nenarastú.
Pri prvom pečení som použila aj domáci džem, ale džem sa trochu prichytil, preto som ho pri ďalších kúskoch už dávala medzi dve vrstvy cesta. Pri ďalších dvoch pečeniach som však už džem vôbec nedávala a ani nechýbal.

cca 10-12 muffiniek, podľa veľkosti formy

Nedá mi nenapísať, že som mala skutočne veľmi dobrého šéfa :).

nedeľa, 23. októbra 2011

Diviak na červenom víne, so smotanovými portobello šampiňónmi a zemiakmi

Divinový obed sme mali pred 2 týždňami, keď som u mäsiara zbadala zmrazené stehno z diviaka. Chvíľku som rozmýšľala, či ho mám kúpiť, lebo skutočnosť, že je cca 5x drahšie ako bravčové mäsko (pliecko alebo stehno zväčša kupujem) ma donútilo premyslieť si to. Bála som sa, či to kilo vôbec bude stačiť a čo keď sa mi nepodarí ... Keď som ho nakoniec priniesla domov, vôbec som netušila aký recept použijem. V zozname receptov na vyskúšanie sa divina nenachádza.
V ten večer k nám ale prišli na filmový večer naši kamaráti a keďže mäsko sa rozmrazovalo na kuchynskej linke, hneď ma informovali, že vo štvrtkovej relácii Jaro Židek "ozdravoval" v Kremnici reštauráciu zameranú na divinu (priamy prenos zväčša nepozerám, iba cez archív). Nedalo mi to a po tom, čo sa večerný film skončil a kamaráti odišli domov som si v archíve JOJky pozrela túto reláciu. Spadol mi kameň zo srdca, že konečne viem aspoň ako začať. V nedeľu ráno som si opäť, ale už pozornejšie, pozrela tento diel a zistila som, že žiaden recept nebol presne udaný (možno len marináda na mäso - min. 19:07 v relácii). Mne sa zapáčil diviak na červenom víne, tak som si našla recept, ktorého som sa z časti držala.

Marináda na mäso:
1 kg stehna z diviaka
1 diel soli
2 diely cukru
3 ks bobkového listu
borievky (nemala som)
cca 4 cl džinu (ja som dala Becherovku)

1 veľká cibuľa
3 ks mrkvy
1 menší zeler
1 malý zemiak
4-5 ks bobkového listu
7-10 ks celého čierneho korenia
tymián
borievky (ja som nemala)
1 lyžička cukru
soľ
800 ml červeného vína
300 ml vody
3 lyžičky šípkového lekváru (nemala som)
2 lyžičky ríbezľového lekváru 

zemiaky
kačacia masť
petržlenová vňatka

dubáky (ja som použila portobello šampiňóny)
tymián
soľ
smotana na varenie

Mäso som si umyla a odstránila som zopár blán, ktoré na ňom boli. Stehno zostalo v celosti, nenakrájala som ho na menšie časti. Na plech som si nasypala hrubozrnnú soľ a cukor, pridala som bobkový list, borievky a keďže som nemala džin, použila som Becherovku. V tejto marináde som si mäsko poriadne poobracala a nechala som ho odpočinúť asi len 2 hodinky (viac času som nemala).
Medzitým som si pripravila zeleninu, očistila som ju a nakrájala na menšie kúsky. Pán Židek jasne povedal (min. 17:20 v relácii), že je potrebné si poriadne pripraviť základ a teda som sa toho držala a najprv som si osmažila cibuľku, potom prišla na rad mrkva, zeler, kúsok zemiaku (zemiak on nedával) a všetko som to cca 10 min. (priznám sa nesledovala som čas) smažila. Do základu som pridala za lyžičku cukru, koreniny a po tom čo sa cukor trochu skaramelizoval, základ som si presunula v hrnci na jeden bok a na voľnú plochu som vložila mäso v celosti, aby sa zatiahlo. Keď už som mala mäsko osmažené z každej strany, pridala som víno, vodu a ríbezľový lekvár. Mäsko som mala ponorené vo víne.
Diviaka som varila asi 1 hodinu 30 minút na strednom ohni. Nemala som viac času, keďže obed sa už musel podávať, mäsko nebolo tvrdé, bolo tak akurát. Keď bolo hotové, tak som ho vybrala a prikryla som ho alobalom. Zredukovaný výpek so zeleninou som si cez sitko precedila. Tento silný vývar/výpek som si odložila a pri podávaní som si doň namočila nakrájané plátky mäsa. Zo zeleninovej zmesi som povyberala bobkové listy a celé čierne korenie. Zeleninu, ktorá mi zostala som si rozmixovala a vrátila ju späť do hrnca, pridala som vodu a uvarila som hustú omáčku. 

Pôvodne sa mali použiť čerstvé dubáky. Ja som mala iba portobello šampiňóny. Na jednu porciu mäsa som podávala 1 veľký hríb. Šampiňóny som si nakrájala na hrubšie plátky,  posypala som ich tymianom a soľou. Na panvici som si ich z oboch strán orestovala tak, aby boli pekne vedľa seba a nie hlava na hlave, lebo potom začnú púšťať vodu. Keď už boli skoro zmäknuté, pridala som smotanu na varenie a varila som ich, kým sa smotana zahustila. 

Zemiaky som si pripravila nasledovne: očistila som ich, nakrájala som ich na menšie kúsky a v osolenej vode som ich uvarila. Po uvarení som ich vidličkou popučila, pridala som kačaciu masť a nadrobno nakrájaný petržlen. 

Podávanie som zrealizovala tak, ako to bolo v relácii. Tri šúľance zemiakov, do stredu zeleninová omáčka, na to hríb s troškou smotany a nakoniec 2 plátky mäska, ktoré som si namočila do odloženého čistého divinového vývaru. 

Môj verdikt znel, chcem jesť divinu. Verím, že sa mi podarí zablúdiť do Kremnice a vyskúšať si divinové špecialitky priamo na mieste. 

5-6 porcií
Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...