Tvarohovo-jahodový mrežovník

Moja dédi robila perfektný mrežovník. Bolo to už strašne dávno, čo som ho naposledy jedla. Ani tento nie je ten jej, ale ak sa mi podarí dopracovať sa k pôvodnému receptu, tak ho určite uverejním. Inak aj tento mrežovník sa vydaril na jednotku, veľmi nám chutil. Plnka bola šťavnatá, cesto krehké a sladké a aj keď recept je uverejnený v časopise FOOD (5/2013), rozhodla som sa ho napísať aj ku mne na blog, keďže som urobila menšie zmeny tak, aby nám vyhovoval.

 

 

Cesto:

220 g hladkej múky

3 žĺtky

125 g zmäknutého masla

4 lyžice kryštálového cukru

 

Náplň:

400 g hrudkového tvarohu

1 vajce

3 lyžice kryštálového cukru

1 vanilkový lusk (nemusí byť)

250 ml jahodového džemu

 

forma na pečenie s priemerom 30 cm

papier na pečenie

slepé fazule

 

Pomocou kuchynského robota som si pripravila cesto, do ktorého som si vložila všetky suroviny. Na začiatok som zvolila pomalšie tempo, ale potom som pridala rýchlosť a vymiešala som hladké, trošku lepkavé cesto. Cesto som si zabalila do potravinárskej fólie a vložila som ho aspoň na hodinu do chladničky.

Po odležaní cesta, som si pripravila silikónovú podložku, ktorú som posypala hojne hladkou múkou. Cesto som si rozdelila na 2 časti. Menšiu časť, asi tak 1/3, som vložila späť do chladničky. To som až neskôr použila na mrežovanie. 

 

 

Cesto som si rozvaľkala na kruh. Na prvý krát sa mi ale prilepilo a následne roztrhlo, takže pri druhom pokuse som už dostatočne múčila. Ja som použila sklenenú formu, preto som nedávala na spodok papier na pečenie, ale kto použije iný druh formy, odporúčam použiť papier na pečenie. Do formy som opatrne preniesla vyvaľkané cesto, tak aby trošku prevísalo cez kraje. Kraje som si orezala a cesto som popichala vidličkou a prikryla som ho papierom na pečenie, na ktorý som umiestnila fazule. Ja používam vždy tie isté fazule, ktoré si vždy po upečení odkladám, pre ďalšie použitie (používam ich iba ako záťaž).

 

 

Cesto som najprv piekla asi 8 min. na 180°C. Kým cesto trošku vychladlo, v rúre som si upiekla niečo iné, aby som ju nemusela zbytočne vypínať.

Plnku som si zmiešala tak, že som použila tvaroh 275 g hrudkového a asi 120 g jemného. Vanilkový lusk som pozdĺžne prerezala a vyškrabala som čierne bodky, pridala som ich k tvarohu a spolu s jedným vajíčkom a cukrom som plnku zmiešala. Keď cesto trošku vychladlo, naliala som naň tvarohovú náplň a opäť som koláč dala piecť na 160°C, na 10 min. Po dopečení som tvaroh potrela domácim jahodovým džemom, ktorý som si predtým rozmiešala, aby sa lepšie natieral.

 

 

Cesto, ktoré som si odložila do chladničky som si vybrala a na pomúčenej doske som si ho natenko rozvaľkala tak, aby bolo aspoň 30 cm dlhé. Pomocou radielka som si nakrájala dlhé pruhy a tie som si postupne ukladala na džemom potretý koláč. Ja som chcela, aby bol pekne mrežovaný. Nafotila som aj fotopostup, lebo písomne sa to ťažšie vysvetľuje.

Nakoniec po uložení mreží, som koláč dopiekla v rúre ešte 10 min., na 160°C.

Po vychladnutí sa môže nakrájať.

 

cca 12 kúskov 

Červené pesto s gnocchi a pečeným mäsom

Je ako je, pod mrakom a pofukuje vonku vetrík. Sedím za kuchynským stolom a pozerám sa von oknom z 3 poschodia. Vidím prázdny park v plnej paráde zelených odtieňov, pustila som si koncert Pink s pesničkami z jej posledného albumu, ktorý je tieto týždne mojim favoritom.

Toľkokrát ma napadlo, že niečo napíšem na blog a prestanem ho takto nehanebne zanedbávať, dnes som však bola dostatočne nabudená a keďže som cez obed vytiahla foťák, tak je aj o čom písať. Dúfam, že sa vám recept bude páčiť.

 

 

1 kg bravčového pliecka

soľ

čierne korenie

olej

 

Červené pesto:

200 g sušených paradajok spolu s olivovým olejom

50 g mandlí

50 g nastrúhaného parmezánu

2-3 strúčiky cesnaku

1 lyžička sušeného oregana

podľa potreby olivový olej

soľ

čierne korenie

 

Ostatné:

gnocchi/cestoviny  

150 g olivy

1 sušená štipľavá paprika

pažítka

 

Ako prvé som si pripravila mäsko na pečenie. Mäso som si prekrojila na polovicu, aby som dostala dva skoro rovnaké kúsky. Oba kúsky som si osolila a okorenila čiernym korením. Na panvici/v hrnci s vyššou stenou (mäso môže prskať), som si opiekla mäská zo všetkých strán. Opekala som aj konce, pomocou kuchynských kliešťov som si mäso pridržala, aby sa pekne zatiahlo. Potom som mäsá preložila do zapekacej misy, prikryla som ich alobalom a vložila som misu do predhriatej rúry na 160°C, cca na 1,5 hod.

 

 

Medzitým som si pripravila červené pesto z domácich sušených paradajok, mandlí, nastrúhaného parmezánu, cesnaku a oregana. Všetky tieto suroviny som dala do kuchynského robota a zmixovala ich. Olivový olej, ktorý som priliala zo sušených paradajok nestačil, preto som pridala ešte olivový olej. Pesto som dochutila soľou a čiernym korením.

 

Pesto som preložila do misky a taktiež som si do misiek pripravila nakrájané zelené olivy, nasekala som jednu sušenú (extra silnú) červenú papriku a pažítku. 

 

 

Keď bolo mäso hotové, nechala som ho ešte 15 min. pod pokrievkou a medzitým som si uvarila gnocchi. Ja som použila kupované, lebo som sa zaprisahala, že gnocchi už nikdy viac nebudem robiť, tak uvidíme, či tento sľub niekedy poruším. Ja som pripravila 0,5 kg vrecko gnocchi, ale pesta je oveľa viac, takže ešte dorobím cestoviny.

 

Na stôl som položila aj plátky mäsa a každý si namiešal vlastný tanier podľa uváženia.

 

6-7 porcií pesta aj mäsa  

 

Zdroj Fűszer és lélek

Hamburger II.

Hamburgery ten MÔJ zbožňuje. Ak spravím domáce, je ešte radšej. Tentoraz sme boli väčšia spoločnosť a dobre som odhadla, že toto jedlo bude chutiť nielen mužskému osadenstvu ...

Rozhodla som sa, že si pripravím aj vlastné žemle, síce nie sú také sladké ako klasické hamburgerové, ale aspoň „nezmokli“, ako tie kupované.

 

Žemle

30 g droždia

3 lyžice hnedého cukru

300 ml mlieka

500 g polohrubej múky

400 g hladkej múky

150 g bieleho jogurtu

60 g oleja

1 + 1 vajíčko

1 lyžička soli

sezamové semiačka

Ako prvé som si pripravila kvások. Do mlieka som pridala hnedý cukor a zohriala som ho tak, aby bolo vlažné, nie horúce. Rozdrobila som si droždie a pridala som ho do mlieka.

Medzitým som si pripravila cesto. Do misy som pridala obe preosiate múky, jogurt, olej, soľ a jedno vajíčko. Pomocou kuchynského robota (mixéra alebo proste len rukami) som si suroviny zmiešala. Po cca 15 min. bol hotový aj kvások a všetko som to spolu vymiešala. Cesto je hladké, nie príliš lepkavé. V miske-kyske cesto kyslo asi tak hodinu. Potom som si ho rozdelila na polovičky a na ďalšie polovičky, až kým som nemala 12 kúskov. Z nich som si vytvarovala žemličky a rozdelila som ich na 2 plechy, na ktoré som si dala papier na pečenie. Žemličky som prikryla utierkou a počkala som, kým ešte nepokysnú a zväčšia svoj objem na dvojnásobok.
 

 

Potom som ich potrela rozšľahaným vajíčkom, posypala som ich sezamovými semiačkami a v predhriatej rúre, na 175°C, som ich za 20-25 min. upiekla.

 

12 žemlí

Zdroj Az élet napos oldala

Mäsové placky

1,5 kg mletého hovädzieho krku

200 g mletého bravčového mäsa

soľ

čierne korenie

syr cheddar (čedar)

mix z 2 lyžíc majonézy, 3 lyžíc kečupu, 1 lyžica horčice, 2-3 uhorky

čerstvá alebo skaramelizovaná cibuľa

šalát

paradajka

šalátová uhorka

Pri kúpe mäsa som požiadala mäsiara, aby mi ho pomlel dva krát, keďže doma mlynček na mäso nemám.

Mäso som si pred spracovaním vybrala z chladničky a keď už nebolo studené, pomiešala som oba druhy mäsa. Chcela som, aby mäsko bolo trošku šťavnatejšie, preto som pridala bravčové mäso. Mäso som si nedochutila ničím, iba pred upečením ho posolím a nameliem naň čerstvé čierne korenie.

Predtým, ako som začala tvarovať mäso, som si pripravila 12 ks papiera na pečenie. Naň som umiestnila formu s priemerom 11 cm. Aby boli placky rovnaké, použila som váhu, na ktorej som si najprv odvážila 150 g mäsa a potom som ho pomocou formy vytvarovala. Takto som pokračovala, kým nebolo všetkých 12 kúskov hotových (posledný mal už pravdaže nižšiu váhu).

Mäso som pripravovala na rozohriatej suchej teflonovej panvici (s vyššou stenou, keďže mäsko prská, kto chce môže použiť trošku oleja). Pred tým ako som mäsko osmažila, každú stranu som trošku posolila a namlela som čerstvé čierne korenie. Po otočení som mäská zaťažila, aby sa nezačali vydúvať a to tak, že som použila spodok tortovej formy a na to som umiestnila mažiarik.
 

 

Hotové mäská som si uložila na plech a vložila som ich do predhriatej rúry, kým sa nedorobili všetky. Potom som ich ešte raz vložila na panvicu a pridala som plátky syru čedar. Pre lepších jedákov som spravila double chees burger a teda som si mäská uložila nad seba.

Rozkrojené žemličky som tiež opražila na výpeku.

Vrstvenie hamburgerov bolo nasledovné. Na spodok som dala mix z majonézy, horčice a kečupu, do ktorej som nastrúhala zavárané uhorky, na to mäsko so syrom, potom smažené, skaramelizované krúžky cibule, pripadne surová cibuľa. Lupene ľadového šalátu som nechala v celosti a do tejto „misky“ som si naukladala tenké plátky šalátovej uhorky a plátky paradajok (použila som mini paradajky, keďže je zima a tie veľké nemajú vôbec chuť paradajok). Celé som to prikryla žemľou a trošku som to všetko stlačila.

12 kusov

Vyprážaný rybí sendvič

Už nejaký ten čas okrem gastro blogov sledujem na youtube aj zaujímavé videá o varení. Videá, ktoré robia sú neskutočne premakané a vôbec nechápem, ako to dokáže „amatér“ spraviť tak krásne. Fandím im však a vždy sa teším na ich novinky.

 

 

3 ks rybích filet (aljašská treska)
1-2 vajec
múka
strúhanka
soľ
čierne korenie
citrónová kôra z 1 citróna

olej

 

Plnka:
2 vajcia uvarené natvrdo
4 lyžičky majonézy
2 lyžičky horčice
1 lyžička dižonskej horčice
5-6 lístkov koriandru
trocha citrónovej kôry
nadrobno nakrájaná červená cibuľa (ja som nedala)
soľ
čierne korenie

 

2 ks žemle alebo bagety

 

Ako prvé som si počkala, kým sa mi rozmrazí ryba a uvarila som si 2 vajíčka natvrdo. Potom som sa pokúsila, čo najlepšie osušiť kúsky rybích filet. Filety som si prekrojila na polovicu, osolila a obalila do trojobalu. Strúhanku som si ochutila čiernym korením, soľou a nastrúhanou citrónovou kôrou.
V hrnci s vyšším okrajom som si na oleji vypražila filety. Boli rýchlo hotové, potrebovali 2-3 minútky.
Medzitým som si pripravila plnku a to tak, že som si nadrobno nakrájala vajíčka, do misky som pridala majonézu, dva druhy horčice, korenie, nadrobno nasekané listy koriandra a kôru zo 1/4 citróna.
Žemľu som si prekrojila a vydlabala som si stred tak, aby vznikla priehlbinka. Plnku som naplnila do tejto priehlbinky. Do žemle som dala 3 kúsky vyprážanej rybky a veľkým nožíkom som ho prekrojila na polovicu.

 

2 porcie

 

Zdroj youtube.com

Špenátové balíčky s ricottou

Predtým ako sme sa pustili do týchto dobrôt, som si ich najprv chcela vyfotiť. Ten MÔJ sa ma opýtal, že načo, aj tak nič nenapíšem. Vedela som veľmi dobre, že ma chce len vyprovokovať k blogovej aktivite. Tak mi to nedalo a tentoraz fotka nezostala, len vo foťáku (takých tam mám neúrekom).

Z ricotty som zatiaľ robila len tortu (recept určite uverejním, lebo som ho robila už 2x a to je čo povedať) a plnila som nimi ravioli (aj to mám nafotené :)), ale v kombinácii s citrónovou kôrou a špenátom vznikla úžasná chuť a chutná večera bola na stole. Zároveň si tento balíček viem predstaviť ako jedlo na cestu, či do roboty, do školy ...

 

 

200 g špenátu

50 g póru

kúsok masla

200 g ricotty (pôvodne 500 g)

40 g parmezánu

kôra z 2 citrónov

soľ

čierne korenie

4 tortilly

Ako prvé som si zapla rúru na 200°C, horné-dolné pečenie.

Pór aj špenát som si umyla a nakrájala som si ich na menšie slížiky. Na panvici som si rozpustila maslo, pridala som pór a po chvíľke som do panvice pridala aj špenát. Špenát nepotrebuje veľa, len som počkala kým trošku "zvädne".

V miske som si vymiešala ricottu s nastrúhanou citrónovou kôrou, nastrúhaným parmezánom, soľou a čiernym korením. Pridala som aj "zvädnutý" špenát s pórom a všetko som to dobre premiešala.

Na každú tortillu som si do stredu navrstvila špenátovú zmes a torttilu som preložila sprava aj zľava, zhora aj zdola.

Na plech som si dala papier na pečenie a naň som umiestnila preloženými časťami nadol tortilly.

V rúre som si ich upiekla za 10 min.

Za horúca sa jedia trošku ťažko. Mne viac vyhovovali za studena alebo mierne zohriate.
 

4 balíčky

Zdroj Apetit

Grilované hrozno s orechmi a enciánom

Aktuálne však? Hrozno je teraz dostupná surovina a o orechoch ani nehovorím. Mne tento rýchly obed veľmi chutil, tomu MÔJMU už menej, keďže som kúpila hrozno so semiačkami a nebol nadšený, že ich musel "vypľúvať". Mne sa ich podarilo skoro všetky zjesť :), ale tak trochu to kazilo celkovo veľmi dobrý dojem.
Keďže mi nejaké to nedojedené hrozno zostalo, spravila som si na ďalší deň sladké raňajky. Hrozno som si prihriala, posypala som ho zvyšnými orechmi a pridala som kopček orechovej zmrzliny (určite by bola dobrá aj s vanilkovou zmrzlinou).

 

 

2 strapce tmavého hrozna (bez semiačok)
2 lyžice rozpusteného masla
2 lyžice olivového oleja (prípadne orechový olej)
2 lyžice hnedého cukru
za hrsť orechov
2x encián (u mňa paprikový encián)

 

Začala som tým, že som si predhriala rúru na 200°C, nastavila som grilovaciu funkciu a pripravila som si dve zapekacie nádoby.
Potom som si obrala hrozno zo strapcov a umyla som ho. Hrozno som preložila do jednej zo zapekacích nádob, poliala som ho rozpusteným maslom, pridala som olivový olej, keďže orechový olej nemám a pridala som za 2 lyžice hnedého cukru.
Encián som si odbalila, ale papier som nevyhodila. Vložila som ho lesklou (alobalovou) stranou nahor do druhej zapekacej misky a naň som položila encián.
Obe misky som vložila do rúry a za cca 7-10 min. som ich vyberala z rúry. Hrozno krásne pustilo šťavu a encián sa prehrial.
Medzitým som si na suchej panvici zľahka opražila orechy a v mažiariku som ich trošku rozdrvila.
Hroznové guličky som aj so šťavou preložila do hlbšieho taniera, posypala som ho orechmi a na vrch som položila encián.

 

2 porcie

Zdroj NolTV

Čokoládovo-tvarohový koláčik

Keď som bola malá nosila nám sesternica z Rakúska bielo-hnedý krém. Mali sme ho strašne radi a chodili sme naň do špajze s lyžicami. Vtedy bol môj metabolizmus rýchly a čokoládové nálety nemali žiadne následky. Pred nejakým časom som tento krém kúpila do našej domácnosti a nemal vôbec úspech. Ja som si ho na chlebík nenatierala a už vôbec som naň nechodila lyžičkou. Ten MÔJ ho nemá vôbec v obľube, takže nejaký ten čas bola fľaška s čokoládou len na poličke a nič sa nedialo, až kým som nenatrafila na sušienky pripravené z nutelly, múky a vajíčka.
Málinko som „recept“ zmenila a pridala som k nemu tvaroh. Recept je neskutočne jednoduchý a rýchly, preto som sa doma opýtala toho MÔJHO, či vôbec patrí tento koláčik na blog. Jeho odpoveď bola: “jednoznačne“. Nečakane chutný a u nás, kde sa pečie sladkého pomenej, sa minul tiež, aj keď priznajme sa, nie je to veľká porcia plechu.
 

 

5 lyžíc kakaovo-mliečneho krému/nutelly
5 lyžíc polohrubej múky
1 vajíčko

 

250 g jemného hrudkového tvarohu
50 g práškového cukru
1 vajíčko
1 limetka/citrón

 

forma s rozmermi 20x20 cm

 

Kakaový krém by mal mať izbovú teplotu, aby sa dal dobre vymiešať.
Krém som si zmiešala s múkou a vajíčkom. Štvorcovú formu som si vystlala papierom na pečenie tak, aby aj po okrajoch trošku prečnievala a masu som si do nej preliala.  V predhriatej rúre na 180°C som si korpus upiekla za 8-10 min.
Kým sa mi korpus piekol vymiešala som si tvarohový krém. Zmiešala som si tvaroh, vajíčko, cukor a pridala som aj kôru z limetky a tiež šťavu z jej polovičky.
Na predpečený korpus som si navrstvila tvarohový krém a koláčik putoval späť do rúry na 10 min.

9 kúskov

Grilovaný pstruh s tagliatelle so sušenými paradajkami, kaparami a citrónom

Zistila som, že moju kuchyňu má okrem mňa rado aj jedno miniatúrne čierno-hnedé zvieratko. Možno si myslelo, že by medzi nami mohla nastať symbióza, ale veľmi sa mýlilo. Víkend som venovala jeho likvidácii. Bolo to dosť náročné, prešla som všetky zákutia, vybrala som všetky šuflíky, odmontovala som sokel a vytrela som každú jednu poličku. Všetko, čo nebolo v dózach/boxoch som preosiala, prezrela a preložila do nich. Neobišlo sa to bez strát, ale snáď som sa ich nadobro zbavila.
Ponaučenie – nič čo je zabalené, zagumičkované nie je pred nimi v bezpečí.
Nerobím si veľké zásoby, ale predsa musím mať doma základné suroviny a múka taká je. Zaviedla som pravidlo, že múka putuje hneď z obchodu ku mne do chladničky/mrazničky, podľa toho kde je miesto. Pobudne tam zopár dní a ak v nej niečo bolo, vymrzne to tam. Potom ju presitkujem a preložím do dobre tesniacich nádob.
Ale späť k rybičke ...

 

 

2 pstruhy
šalvia
rozmarín
citrónové plátky
soľ
čierne korenie
maslo
olivový olej

 

300 g cestovín tagliatelle
6 ks sušených paradajok
2-3 paradajky
2 lyžice kapár
2-3 kolieska citrónu
150 ml smotany na varenie (ja som použila šľahačku)
cca 5 stonka rozmarínu
čierne korenie
soľ

 

Pstruhy som si umyla a osušila som ich. Zvnútra aj zvonka som ich osolila a okorenila čiernym korením. Do bruška som im vložila malé vetvičky rozmarínu, šalvie a 2 plátky citrónu. A tiež aj na vrch 2 plátky citróna. Pstruhov som opekala na panvici, v ktorej som si rozpustila kúsok masla a pridala som aj olivový olej. Na miernom ohni z každej strany 7 min.
Kým sa pstruhy opekali uvarila som si podľa návodu cestoviny (5 min.).
Omáčku som si pripravila tak, že som si rozohriala olivový olej, pridala som na pásiky nakrájané sušené paradajky a na krúžky nakrájané čerstvé paradajky. Po chvíľke som pridala kapary, nadrobno nasekaný rozmarín, trocha soli, čierneho korenia, kolieska citrónu a smotanu na varenie (šľahačku). Omáčku som si povarila na miernom ohni, trochu som si ju rozriedila vodou v ktorej sa varili cestoviny (za 2 naberačky). Keď boli cestoviny hotové, scedila som ich a pridala k omáčke.
Ja mám rada, keď si môžem rybky dochutiť citrónom ešte aj na tanieri.

 

2(-3) porcie 

Baklažánový "kaviár"

Malá spomienka na Turecko. Pravdepodobne vôbec nie autentický recept, ale chute a ingrediencie mi veľmi pripomínajú tohtoročnú letnú dovolenku. Turecká kuchyňa je veľmi rôznorodá a kto má chuť ju spoznať lepšie, odporúčam Elenin blog nazarboncuk.

2 malé baklažány
200 g bieleho jogurtu
100 g kyslej smotany
1 menšia cibuľa
3 ks pečeného cesnaku
1/2 zväzku petržlenovej vňate
1-2 lyžičky balzamikového octu z bieleho vína
2 lyžičky rímskej rasce
1 lyžičky olivového oleja
čierne korenie
soľ

Baklažán som použila z otcovej záhrady. Tie naše, ale nenarastú do takej veľkosti a nie sú také lesklé, ako tie z obchodu, takže som z nich použila 2 menšia kúsky. Šupku som si očistila a nakrájala som si ich na plátky, položila som ich na papierové utierky a posolila som ich. Asi za 15 min. sa vypotia a pustia zo seba horkosť. Potom som si ich nakrájala na menšie kocky. Cibuľu som si očistila a na troške oleja som si ju osmažila, potom som pridala na kocky nakrájaný baklažán a smažila som ich na silnejšom ohni. Medzitým som si ešte raz poliala baklažánové kúsky olejom, keďže oni rýchlo do seba nasiaknu olej a už na miernom ohni som ich ďalej dusila.
Baklažány sa môžu upiecť aj v rúre na 220°C, treba ich popichať, ale mne sa zdá, že v rúre sa robia dlhšie ako takto na panvici.
Rímsku rascu som si v suchej panvičke osmažila a potom som si ich v mažiariku rozdrvila.
Keď boli baklažány hotové, nechala som ich trošku vychladnúť. V miske som si medzitým zmiešala ostatné prísady a to biely jogurt, kyslú smotanu, olivový olej, nasekala som si petržlenovú vňatku a tiež som ju pridala do nátierky/dipu. Na dochutenie som pridala čierne korenie, soľ a taktiež rozdrvenú rímsku rascu a balzamikový ocot. V pôvodnom recepte bol použitý čerstvý cesnak, až 5 strúčikov, ja som však dala 3 kúsky mäkkého, pečeného cesnaku.
Pripravila som si ich ešte pred 2 týždňami vo väčšom množstve tak, že som si ich upiekla v rúre a natesno uložila do nádobky (od kapary) a zaliala som ich olejom. Je to taký pokus, som zvedavá koľko mi vydržia takto, lebo mám nervy, keď sa mi cesnak pokazí a to ich kupujem od ujov a tiet na trhu. Tak uvidíme, čo z toho bude.
Všetko som dobre premiešala a nechala som, nech sa chute dobre spoja, najlepšie v chladničke.

Zdroj Vojto Artz - U vás doma

Bock Bistro Budapešť

Nečakane, rýchlo, ale o to lepšie sa vydaril krátky víkendový výlet do Budapešti. Už ako malá som mala možnosť navštíviť hlavné mesto Maďarska. Pamätám si z toho len, že bol Silvester, bol hluk, plno ľudí, všade lietali konfeti a že som sa bála ... v metre. To mi zostalo aj v dospelosti.  

Bock Bistro som túžila navštíviť už dávno a keď sa v rýchlosti zorganizoval narodeninový víkend pre kamarátku, tak som veľmi dúfala, že ich presvedčím, aby sme sem zašli. Mala som šťastie, plán cesty stanovili jasne, ale o program sa už nepostarali, takže som mohla zrealizovať svoje predstavy.

Do reštaurácie sme dorazili pomerne neskoro, čas obeda bol už dávno za nami. Boli 4 hodiny. Keďže sme sa ale cestou stihli zastaviť na úžasné zákusky, tak sa naše hladné brušká začali ozývať až neskôr. Po vstupe do reštaurácie som zostala dvojnásobne zaskočená. Najskôr z toho, že tam neboli žiadny hostia, ale zároveň všetky stoly mali rezervácie. Čašník, ktorý nás privítal najprv zisťoval, či máme rezerváciu (nemali sme), pozrel sa ale do knihy rezervácií a ponúkol nám jeden stôl, ktorý bol voľný do 6-tej hodiny. My sme súhlasili a začalo sa objednávanie.

Vo všetkom sme si nechali poradiť veľmi príjemným a informovaným čašníkom. Začali sme vychladenou domácou zázvorovou limonádou, ktorá mi vydržala počas celej obedo-večere. Jedálny lístok nebol rozsiahli. Ja som však vedela (z ich internetovej stránky), že majú aj týždennú ponuku. To čo som si pôvodne chcela objednať, bolo z minulotýždňovej ponuky (bolo to v peci pečené kačacie stehno so zelenými jablkami a egrešmi), tak sme hľadali niečo iné. Nakoniec som si vybrala býčie líčko na „retro“ spôsob s macesovými knedličkami.

Ten MÔJ si vybral jahňací krk pripravený technológiou sous vide s grilovanou zeleninou a vynikajúce maďarské biele víno vybrané na základe odporučenia obsluhy. Víno bolo dobre schladené a chutné, ale bohužial si na značku nevieme spomenúť.

Kamarátka má najradšej klasiku, dala si vyprážané mäso (bola použitá strúhanka Panko) s hlávkovým šalátom. Ten hlávkový šalát teda musím opísať, lebo ma to veľmi zaujalo a aj chutilo. Štvrťka hlávkového šalátu bola máličko zo spodku ugrilovaná a poliata sladko-kyslím nálevom, preliata kyslou smotanou a dozdobená kúskami vyškvarenej nadrobno nakrájanej slaninky. Bolo to úúúúúúžasné. Štvrtý člen našej spoločnosti zvládol len minerálku, keďže sa cestou „napchal“ čerstvo upečenými pagáčikmi z cukrárne.

Boli sme milo prekvapený, keď nám počas čakania priniesli čerstvý domáci chlebík a ochutenú masť z prasiatok mangalice s cibuľkou a nehorázne štipľavou zelenou paprikou, s komentárom od čašníka, že „to tak u nich chodí“. Na záver sme zažili ďalšie prekvapenie. Opýtal sa nás, či si prajeme dezert. My sme boli skutočne plný a už sme si mysleli, že nezvládneme nič iného (ten MÔJ dojedal ešte aj po kamarátke, ktorá papá ako vrabček), ale on, že nám vidí na očiach, že by sme ešte zvládli zmrzlinu. Vtedy mi očká zasvietili, lebo som vedela, že sa u nich podáva slaninová zmrzlina. Aj som sa opýtala, či ju majú. Kukol na mňa a povedal, že aj taká môže byť, že nám prinesie 4 lyžičky a ochutnáme. Nakoniec nám priniesli 3 druhy zmrzliny a to ópiovú, vanilkovú s broskyňovým džemom a s kúskami vyškvarenej slaniny a posledná bola pikantná malinová zmrzlina s kúskami maďarskej klobásy. Všetky kombinácie boli excelentné, ale mne tá so slaninou chutila najviac (aj tomu MÔJMU).

Druhým prekvapením bol účet. Za to čo sme dostali a v takej kvalite v akej boli jedlá a tiež obsluha (klobúk dolu), nebol vôbec vysoký. Na účte sa ale vôbec neobjavil poplatok za predjedlo a ani za zmrzlinu. 

Ich celú ponuku by som dokázala ochutnať. Je veľmi kreatívna, moderná, novátorská, ale predsa ponúkajú aj klasické maďarské špeciality.

Veľmi príjemný zážitok sme mali aj vďaka obsluhe a ich vyškolenosti a informovanosti (so zahraničnými hosťami hovorili plynulou angličtinou, ak by mal niekto cestu do Budapešti a neovládal maďarčinu).

V Bratislave, pod hradom, tiež otvorili reštauráciu pod touto značkou. Plánujem sa tam čo najskôr staviť a overiť si aj ich kuchyňu.

Paradajky /sušené paradajky, andalúzske gazpacho, Bloody Mary/

Júl bol veľmi intenzívny na zážitky. Dúfam, že sa mi ich podarí zachytiť aj tu na blogu, lebo fotky sa robili, len k nim napísať zopár sprievodných slov ...
V tomto zápise sa pokúsim zhrnúť niekoľko receptov, v ktorých hlavné husle hrajú paradajky. Totižto minulý víkend som sa pustila do projektu paradajky, lepšie povedané sušené paradajky. Počasie bolo fantastické, takže som mala obavy skôr z toho, aby sa mi paradajočky pri tom šuverení (sušení) nebodaj nespálili na slnku. Vyložila som ich na celú sobotu, nedeľu a aj pondelok na balkón a denne, aj 2x, som ich poctivo kontrolovala. Dnes, keďže bolo vetrisko, tak som ich ďalej sušila vo vnútri, ale na slnečnom mieste za oknom. 

O vlastnoručne pripravených sušených paradajkách, som už písala minulý rok, ale k napísaniu článku som sa zmohla až v októbri, preto dúfam, že niekomu príde tento recept, v čase hojných paradajkových zásob, vhod. Ja som si množstvo tento rok zvýšila a použila som 4 kg oválnych paradajok (majú hrubšiu dužinu), na čo som potrebovala 3 plechy. Recept na sušené paradajky.

Z dužiny, ktorá mi zostala a ktorú som si prepasírovala cez husté sitko, som časť použila aj pri príprave studeného andalúzskeho gazpacha. Polievka bola veľmi osviežujúca, jemná a veľmi chutná.

Andalúzske gazpacho

cca 1 kg paradajok
2 krajce chleba (len striedka)
200 paradajkovej šťavy
300-400 ml studenej vody
1 strúčik cesnaku (ja som nedala)
3 lyžice olivového oleja
1-2 lyžičky bieleho vinného octu
soľ
čierne korenie

Paradajky som si umyla, odstopkovala som ich a na vrchu som ich narezala do krížika. Vložila som si ich do hrnca a zaliala som ich vriacou vodou z rýchlovarnej kanvice. Počkala som tak minútku a potom som horúcu vodu zliala a naliala som na ne studenú vodu. Šupku z paradajok som už potom ľahko stiahla dolu. Potom som si paradajky prekrojila a odstránila som dužinu. Dužinu som si neskôr rozmixovala (mne zostala dosť aj z paradajok, ktoré som nechala sušiť) a pridala som ju do polievky, ale predtým som si ešte paradajky nakrájala na menšie kúsky. Vložila som ich do väčšej nádoby (použila som šalátovú misu) a pridala som k nim aj 2 krajce chlebovej striedky. Rukami som si paradajky s chlebom rozmadžgala a počkala som 20 min. kým chlieb nasiakne paradajkovou šťavou. Kto má stolový mixér, tak ten všetko môže vložiť tam, ja som použila ponorný mixér a chlieb s paradajkami som rozmixovala. Pridala som aj zvyšné suroviny ako paradajkovú šťavu, studenú vodu, olivový olej, biely vinný ocot, soľ a čierne korenie. Kto chce pridá si aj cesnak. Polievku som si rozmixovala do hladka a podľa potreby som ju ešte dochutila. Vložila som ju do chladničky a podávala som ju dobre vychladenú. Najlepšie na ďalší deň, ak by zhustla treba priliať trochu ľadovej vody.
Pár kvapiek olivového oleja na vrch pred podávaním neuškodí.

6 porcií

Zdroj NolTV.

klasické gazpacho

Z paradajkovej šťavy sme si v sobotu večer pripravili aj alkoholický drink Bloody Mary. Ochutnali sme ho prvý krát a musím sa priznať, že ten MÔJ zostal fakt len pri ochutnaní. Mne to však chutilo. Upozorňujem, že ľahko to však udrie do hlavy, aj keď tú vodku tam nebolo cítiť.

Bloody Mary
4-5 kociek ľadu
šťava z polovice citróna
2 kvapky worcestrovej omáčky
1/2 lyžičky chrenovej omáčky (nedali sme)
1 kvapka tabaska
50 ml rajčinového džúsu
50 ml vodky (stačilo by aj 25 ml)
soľ
cayenské korenie

Do šejkra sme vložili ľad, šťavu z 1/2 citróna, worcestrovú omáčku, (chrenovú omáčku), tabasco, rajčinový džús a vodku. Šejkrom sa silne pretrepalo a hotový drink sme naliali do pohárov na whisky. Do drinku sa pridala štipka soli a cayenského korenia. Zdobiť sme nezdobili, ale kto chce, môže použiť plátky citrónu či limetky a kúsok stonkového zeleru.

1 porcia

Zdroj z knižky Najlepšie koktaily

Paradajková šťava mi ešte zostala, možno z toho bude plnená paprika alebo nejaká omáčka na cestoviny ... uvidíme.

Zeleninové pohostenie

Apetit ... aha tak ja ho nečítam, nekupujem, nemám k nemu ani kladný a ani záporný vzťah. Doteraz. V utorok som bola v Prahe (s kolegami), na rýchlom školení. Trošku dlhšia cesta tam aj späť a čakanie, keďže okrem školenia mali oni (ja už nie) ešte jedno stretnutie, tak som mala čas a motala som sa po nákupnom centre (v blízkosti,  ktorého bolo to stretnutie). Medzi časopismi som našla 100. vydanie Apetitu. OK. Tak, keď som ho už mala v ruke, kúpila som ho, prečítala som si ho a inšpirovala sa z neho.
No ale späť k nadpisu a k jedlám na fotke. Paradajkový koláč s mozzarellou a smotanovo-piškótovo-broskyňový dezert bola inšpirácia z časopisu a pomazánky sú tiež nie novodobé, len som oprášila svoje staré a chutné pomazánky. Pripravovala som to pre kamarátov, ktorí sa u nás v sobotu večer stavili. Mužská časť bola dosť prekvapená zeleninovým zložením a dopytoval sa na mäso, ale žiaľ mäso sa nepodávalo. Je predsa sezóna čerstvej zeleniny a ovocia a ja z každej strany (veľká vďaka) dostávam cukety, papriky, uhorky, cibuľu, petržlen, broskyne, ríbezle, egreše ...

Recept na cuketovú pomazánku

Recept na baklažánovú pomazánku, plus primiešala som ešte moje posledné domáce sušené paradajky. Tento rok sa na ne chystám opäť.

Paradajkový koláč s mozzarellou
Inšpirácia bola tak trochu z Apetitu, ale potom som si spomenula na Zuzkin koláč a bolo rozhodnuté. Síce rajčiny mi ešte nenosia, ale na trhu si ich kúpim od dedkov či babiek a sú veľmi chutné. Recept je veľmi jednoduchý.

lístkové cesto
kyslá smotana
paradajky
mozzarella
bazalka
soľ
čierne korenie

Lístkové cesto som vyvaľkala, rozdelila som si ho na dve časti a po krajoch, asi 1 cm od kraja som si cesto jemne narezala po celej dĺžke (cesto sa nadvihne a spraví sa pekný okraj). Ešte som si cesto popichala na viacerých miestach vidličkou, potrela som ho kyslou smotanou a na 180°C som ho v rúre piekla cca 15 min. Potom som naň poukladala plátky paradajok, na to natrhanú mozzarellu, trošku nasekanej bazalky, soli a čierneho korenia. V rúre som to ďalej piekla ešte asi 10 min., kým sa syr roztopil. Pred podávaním som ešte pridala trošku nasekaných lístkov čerstvej bazalky.
Mne koláč viac chutil za studena.

Smotanovo-piškótovo-broskyňový dezert

Tento recept ovláda asi každá domácnosť, snáď mi to odpustíte, že som sa tu o ňom rozpísala.

kyslá smotana
vanilkový cukor
piškóty, keksíky
broskyne
kryštálový cukor
nektarinky
mascarpone

Ako prvé som si broskyne nakrájala na kúsky a v menšom hrnci som si ich chvíľku povarila. Pridala som k nim ešte za lyžičku cukru. Keď boli hotové, teda trošku pustili šťavu a zmäkli, tak by sa mali najprv vychladiť, ale ja som nemala toľko času, použila som ich hneď.
Piškóty a sladké keksíky (Bebe dobré ráno) som si v mixéri rozdrvila a do každého pohára som dala za 1-2 lyžice. Na to som navrstvila za 1-2 lyžičky povarených broskýň. Potom prišla na rad kyslá smotana vymiešaná s vanilkovým cukrom (super domáci termix). Potom som použila čerstvé, na mesiačiky nakrájané nektarinky a na ne som si pomocou dvoch lyžičiek urobila kopčeky z mascarpone (tiež dochutené vanilkovým cukrom). Nakoniec ešte trochu drvených keksíkov na vrch a bolo "dokonáno".