Bravčová panenka s kačacou pečienkou a s rösti

Vypínam ... hneď ako dopíšem tento príspevok. Je nedeľa, sme po oslave okrúhlych narodenín toho MÔJHO. Dopadla dobre, okrem torty, ale za to môže hokej, no dobre, aj moja nešikovnosť (omylom som vypla plyn pod zemiakmi, namiesto želatíny, tá mi prihorela, kým sme počúvali hymnu, druhú som doma nemala, sadala som do auta a poďme do obchodu, ale nemali tú čo ja používam - potravinársku želatínu, tak som kúpila inú a tá nakoniec nesplnila moje očakávania a krém sa nespojil, dá sa to jesť s lyžičkou). Tak toľko o mojich kvalitách ... v pečení.
Ale to čo sa vydarilo je predjedlo, polievka a najmä hlavné jedlo v podobe bravčovej panenky s kačacou pečienkou s rösti. Množstvo by si každý mal prispôsobiť podľa seba, lebo ja som varila pre 7 ľudí a použila som 2 kg bravčovej panenky, 600 g kačacej pečienky a 3 kg zemiakov a čo to zostalo.

bravčová panenka
čierne korenie
soľ

vykŕmená kačacia pečienka
mlieko
soľ
kačacia masť

zemiaky
soľ
olej

Predprípravu som začala o deň skôr. A to tak, že som si zemiaky očistila a v osolenej vode som si ich uvarila do mäkka. Podobne ako aj lokše je to potrebné, aby neboli „mokré“.
Kačaciu pečienku som si umyla a na noc som si ju naložila do osoleného mlieka.
Na druhý deň som si pripravila ako prvé zemiaky, ktoré som si nahrubo nastrúhala a osolila som ich. Na silikónovej podložke som si postupne vykrajovala zemiakové krúžky a to tak, že som si vybrala za hrsť zemiakov, "potľapkala" som ich asi do 1 cm výšky. V rozohriatom oleji (len do 1/2 výšky zemiakových krúžkov, nie viacej) som ich opekala z každej strany do bledo-tmavo hneda alebo ako sa podarí. Kým sa zemiaky podávali, teda asi za 2 hodiny od začatia ich prípravy, zohrievala som ich v rúre (na 50°C).
Nedá sa všetko stihnúť v reálnom čase, ale mäsko a kačaciu pečienku som pripravovala pred našou návštevou v priamom prenose. Trošku sa porozprávali, popili vínka a počúvali šušťanie mäska.
Bravčovú panenku som už mala osolenú a okorenenú čiernym korením a narezanú na požadovanú hrúbku (6-7 cm). Panvicu (u mňa zatiaľ teflónová) som si poriadne rozohriala, pridala som olej a sprudka som si panenku osmažila, asi 3 min. z oboch strán. Vybrala som ich na tanier a prikryla som ich alobalom.
Medzitým som si pripravila aj kačaciu pečienku, ktorú som si už narezala na plátky a na rozpustenej kačacej masti som si ich z oboch strán opiekla.
Podávala som tak, že na tanier som dala kačaciu masť na to bravčovú panenku a na ňu som dala kúsok pečienky. Výpekom z mäska, ktorý zostane v miske sa môže ešte poliať celá táto pochúťka.
U nás som s týmto jedlom bodovala, za čo vďačím reštaurácii, kde som túto dobrotu nedávno ochutnala.

Cuketová omáčka s voňavým korením

Nič zložitého a predsa veľmi chutný a rýchly prívarok/omáčka. Niečo podobné som už raz robila, teraz ale všade pchám môj nový svieži zázrak, citrónovú trávu. Tak som si povedala, že o tom napíšem. No a kurkumu zbožňujem (asi viac ako karí), len aby sa ani na ňu nezabudlo ...

3 menšie cukety (700 g)
1 cibuľa
70 g syru feta
200 ml bieleho jogurtu
200 ml smotany na varenie
1 lyžička kurkumy
1 lyžica sójovej omáčky
podľa chuti mletá štipľavá červená paprika (chilli)
čierne korenie
soľ
1 zväzok petržlenovej vňaťky
1/2 stonky citrónovej trávy
maslo

2 kuracie prsia
1/2 stonky citrónovej trávy
čierne korenie
soľ
olej

Cuketu som si umyla, odrezala som konce a nahrubo som ju nastrúhala. V hrnci som si na masle orestovala nadrobno nakrájanú cibuľu, pridala som nastrúhanú cuketu. Počkala som kým cuketa pustí trochu šťavy a potom som pridala na menšie kocky nakrájanú fetu (trochu som si nechala nakoniec na zdobenie). Asi po 5 min. som pridala kurkumu, sójovú omáčku, čierne korenie, štipľavú červenú papriku, biely jogurt a smotanu na varenie. Nechala som omáčku prevrieť a potom som ju ochutnala a až vtedy som pridala soľ (feta aj sójová omáčka sú slané, ale pozor ak sa pridá na konci ešte feta, aby to zas nebolo moc).
Nadrobno nakrájanú citrónovú trávu a petržlen som pridala tesne pred koncom, aby vynikla ich výrazná chuť.
Kým sa mi varila omáčka pripravila som si aj kuracie prsia, ktoré som si len jednoducho okorenila čiernym korením, soľou a nadrobno nasekanou citrónovou trávou. Kuracinku som pokvapkala olejom a na panvici som si ich z oboch strán opiekla. Najprv sprudka, aby sa mäsko zatiahlo a chytilo farbu a až potom som panvičku prikryla, aby sa mäsko udusilo a zmäklo.

3-4 porcie

Šošovicová polievka s kurkumou, kuracími kúskami a citrónovou trávou

Opäť polievka. Už tretia v poradí. Dúfam, že nevadí ...
Poznáte citrónovú trávu? Ja som o nej čítala a doma som mala jedno vrecúško sušeného lemongrass-u, ktoré mi priniesli kamaráti z Thajska. Nemá však vôbec takú intenzívnu vôňu, akú má čerstvá stonka. Tú keď som uvidela v jednom z našich reťazcov, bola som taká nadšená ..., že som na ňu na dva týždne úplne zabudla. Zostala zastrčená niekde na spodku chladničky ale hlavne, že som si na ňu spomenula.

 

200 g šošovice (nelúpaná, veľkozrnná)

1 väčšia cibuľa

2 strúčiky cesnaku

1 mrkva

1 petržlen

100 g zeleru

1 lyžička kurkumy

1 lyžička karí

1 lyžička mletého zázvoru (môže byť aj čerstvý)

1 liter kuracieho vývaru

1 liter vody

olej

soľ

čierne korenie

200 g kuracích pŕs
soľ
čierne korenie
červená paprika
kurkuma

citrónová tráva alebo citrónová šťava
petržlenová vňaťka

Šošovicu som si opláchla a namočila som si ju na celú noc (ale stačili by aj 4 hodiny).
Vo väčšom hrnci som si na oleji osmažila nadrobno nakrájanú cibuľku a po chvíľke som pridala nadrobno nakrájaný cesnak. Keď už cesnak krásne rozvoniaval, asi po 20 s. som pridala na kocky nakrájanú mrkvu, zeler a petržlen. Niekoľko minút som počkala kým sa opiekli a potom som pridala koreniny - kurkumu, karí a mletý zázvor. Pridala som namočenú šošovicu, kurací vývar a aj vodu. Polievku som nechala zovrieť a potom som ju ďalej varila na miernom ohni. Polievku som ochutnala a podľa potreby som ju dosolila a pridala som aj čierne korenie.
Kuracie prsia som si nakrájala na menšie kúsky, osolila som ich, pridala som čierne korenie a poprášila som ich červenou paprikou. Na ďalšej panvici som si na oleji osmažila kuracie prsia. Keď už boli na panvici, trošku som ich ešte poprášila kurkumov. Hotové kuracie kúsky som preložila do polievky a spolu som ich ešte chvíľku povarila (cca 10-15 min.).
Pri podávaní som sa rozhodla použiť kúsok citrónovej trávy, ktorú som si spolu s petržlenovou vňaťkou nakrájala úplne nadrobno a posypala som ňou polievku.

8 porcií

Zdroj Polievky – Recepty z Nového Času pre ženy

Cibuľová polievka /Soupe à l'oignon gratine/

Neskutočne dobrá polievka, ktorú som mala možnosť ochutnať počas nášho krátkeho, ale o to intenzívnejšieho výletu v Paríži. Vedela som, že ju uvarím aj doma a myslím, že sa reprodukcia podarila. Ingrediencie sú bežne dostupné, ale polievka je náročná na čas a aj na spotrebu energií. S dobrým jedlom je to väčšinou tak.
Zaujímalo by ma, aký syr by sa k nemu hodil. Ja som použila raz ementál a raz leerdammer. Pravdaže ani jeden z nich sa nesprával ako ten v Paríži. Niekde som sa dočítala, že syr Gruyère by mohol byť vhodný. Ak máte nejaké odporúčanie, tak budem rada ak mi napíšete.

6 veľkých cibúľ
maslo
olej
1 lyžica múky
1,2 l vriacej vody
soľ
čierne korenie

bageta
syr

Cibuľu som si očistila a nakrájala na tenké plátky. Bude jej veľa, ale cibuľa sa zredukuje asi na 1/3 svojho objemu. V hrnci, som si rozpustila maslo, pridala som trochu oleja a orestovala som všetku cibuľu. Ešte som ju osolila a okorenila čiernymi korením. Keďže cibuľu som dusila do mäkka v rúre, aby bola sladká a taká skaramelizovaná, zvolila som hrniec, ktorý je vhodný do rúry. Nesmie mať žiadne sklenené, ani plastové časti.  Nabudúce, lebo určite bude nabudúce, skúsim použiť jenskú misu a uvidím, či by to aj s ňou fungovalo. Rúru som si predhriala na 180°C a v prikrytom hrnci som cibuľu dusila 90 min. Je potrebné ju z času na čas premiešať, aby sa nepripálila. Ja som si túto fázu spravila o deň skôr a nechala cibuľku vychladnúť vo vypnutej rúre.

Na ďalší deň som si cibuľu v hrnci ohriala a poprášila som ju múkou. V ďalšom hrnci alebo v rýchlovarnej konvici si treba zohriať vodu. Touto vriacou vodou som zaliala zmäknutú cibuľu, ale najprv som pridala len za jednu naberačku, aby som si polievku rozriedila. Potom som pridala aj zvyšok vody a polievku som osolila a opäť podľa chuti som pridala čierne korenie. Polievku som varila asi 30 min., ale týmto sa proces prípravy ešte neskončil.

Pripravila som si krutóny. Bagetu som si nakrájala na menšie kocky (aj v Paríži to podávali takto) a tie som si osmažila na troške oleja. Pred podávaním som cibuľu naservírovala do misiek vhodných do rúry, na vrch som poukladala krutóny a nastrúhaný syr. V rúre predhriatej na 150°C som polievku zapekala 10 min.

Misku je vhodné pri podávaní preložiť na tanierik a odporúčam pred konzumáciou trošku počkať, lebo polievka a aj miska sú horúce.

Soupe à l'oignon gratine v Paríži

5 porcií

Cícerová polievka s paradajkami

Krásna farebná a veľmi chutná polievka.
Na 2. Foodbloger party som bola v skupine s Veronikou, ktorá mi dala útlu knižočku ich vydavateľstva. Je v nej 28 receptov na polievky a ako prvú som si vybrala túto cícerovú s paradajkami. Odporúčam ju vyskúšať každému, kto má rád cícer a paradajky. 
Veronika je baba, ktorá má super zamestnanie. Čo by ste povedali na jej prácu ako vedúcej tímu varenia pre Nový čas? Dobré, však? Keď som sa ale nad tým hlbšie zamyslela, tak som si uvedomila, že to, že sa vareniu venujem „sporadicky“ je pre mňa omnoho lepšie. Ak by som mala denno-denne riešiť jedlá, zo záľuby by sa stala povinnosť a nie som si istá, že čí by mi radosť z varenia ostala. No ona my povedala, že pre ňu je to vysnívaná práca a to je to hlavné.
Mimochodom už aj ja pracujem. Som tomu strašne rada a nová práca sa mi veľmi páči. 

1 konzerva cíceru
1 konzerva krájaných paradajok
1 cibuľa
200 g zeleru
1 cesnak
1 lyžica paradajkového pretlaku
500 ml zeleninového vývaru
1/2 lyžičky drvenej rímskej rasce
1 lyžička sušenej bazalky
mletá štipľavá červená paprika (podľa chuti)
soľ
čierne korenie
olej

Začala som tým, že som si cibuľu nakrájala nadrobno, zeler som si očistila a tiež som si ho nakrájala na malé kocky.
V hrnci som si rozohriala olej, osmažila som si cibuľku, pridala som celý cesnak a kocky zeleru. Pridala som aj paradajkový pretlak. Niekoľko minút som ich spolu opekala, potom som pridala paradajky, vývar, drvenú rímsku rascu, bazalku, mletú štipľavú červenú papriku, čierne korenie a soľ.  Z cícera som si odobrala 2 lyžičky a zvyšok som pridala do polievky. Všetko som spolu povarila a keď bola polievka hotová, ponorným mixérom som ju rozmixovala.
Pri podávaní som do polievky vložila odložený cícer a kuchynskými nožnicami som si nastrihala lístky čerstvej bazalky.

5 porcií

Zdroj Polievky – Recepty z Nového Času pre ženy

2. Foodbloger party v ChefParade

Opätovné pozvanie od Tomáša, som opätovne s veľkou radosťou prijala :) a zúčastnila som sa v Chefparade na druhej akcii foodblogerov. Zišiel sa nás skutočný babinec a to myslím aj nášho organizátora Tomáša Babinca.

Tentoraz bol zoznam trošku kratší, aj keď pozvaných bolo viacej.
Zuzka                   http://www.natanieri.sk/
Ivka                      http://eveesfoodblog.blogspot.com/
Martinka               http://dulce-de-leche-blog.blogspot.com/
Anetka                  http://anetagoesyummi.blogspot.com/
Lucka                   http://www.lucylovetobake.blogspot.com/
Martinka               http://www.matapecie.blogspot.com/
Ľubka                   http://www.chocorroldevainilla.com/
Veronika (Nicki)    http://www.facebook.com/pages/Nice-to-eat-you/301991306517196
Henrieta               http://www.facebook.com/pages/Henrieta-Pe%C5%A1kovi%C4%8Dov%C3%A1-My-firs-cooking-book/353052176091
Táňa                     http://foodbloger.com/
Natali                   http://cutleryfoodblog.blogspot.com/
Veronika               http://www.ringieraxelspringer.sk/
Katka                   http://hrncek-var.blogspot.com/

Pri prvom stretnutí, som mala trošku obavy z neznámeho, ale tentoraz som sa celú cestu tešila a na miesto „kurzu“, ktorý ani nebol kurzom, som dorazila s ľahkým úsmevom na perách. Prišla som skôr, ale na mieste činu som nebola prvá, okrem Tomáša už čakala aj Natali a zoznamovanie sa mohlo začať.

Postupne dorazili aj zablúdenci a rozdeľovanie/losovanie do varných skupín sa mohlo začať. Priznám sa, že keď vytiahli moje meno, tak som sa trošku zľakla. Mala som variť s Tomášom, ktorý je veľmi šikovný a kreatívny človek, ale keďže je aj organizátor, mal aj iné povinnosti (fotiť, dohliadať, pomáhať, vybavovať, komunikovať). Mala som možnosť vidieť to na našej prvej party a tam skutočne veľa toho nenavaril.

Bola som preto rada, že sme si mohli do nášho tímu vziať aj štvrtého člena a okrem Veroniky k nám pribudla aj Ľubka. Moje obavy sa naplnili len čiastočne a Tomáš zvládol aj varenie bravúrne, pripravil nám úžasné domáce cestoviny.

Ale k podstate veci. Varili sme, nie podľa rozdaných receptov, ale podľa zadaných surovín. Zoznam sme dostali mailom deň vopred a tak sme mohli vopred porozmýšľať nad tým, ako najlepšie skombinovať suroviny.

Keď som uvidela prvú položku špargľu, tak som mala o náladu postarané. Nevarím s ňou moc často. Síce práve nastáva jej sezóna, ale neplánovala som ju kupovať (tento večer to však zmenil). Bola som potešená, keď som zistilam že so špargľou vie rada a veľmi zručne narábať Veronika, ktorá navrhla zeleninový základ k tagliatelle, kuracie mäsko s kurkumou a s kokosovým mliekom čo bol dobrý kompromis na úpravu mäska. Ja som bola nadmieru spokojná s našim hlavným jedlom. Jedna malá porcia cestovín mi robila spoločnosť až domov a verte či nie, na raňajky mi padla skutočne vhod (prespávala som u kamarátov, ktorý neboli práve doma).

Ale naše varenie sme začali predsa len dezertom, ktorý sme potrebovali rýchlo pripraviť a vychladiť. Čokoládový mousse s chili a jablkovo-škoricovo-karamelovým topingom sa vydaril úplne báječne. Bola som taká nadšená, že som si to doma hneď zopakovala (recept určite uverejním, ale kto by tento veľmi jednoduchý a rýchli recept chcel vyskúšať hneď, nájde ho aj s ostatnými postupmi a krásnymi fotografiami na foodissimo.eu).

Naše kreácie zachutili porote zloženej z Henriety a Milana najviac. Bola som nesmierne rada, že im chutilo, predsa len, chute sú veľmi subjektívne.

Po varení sme pomohli odstrániť neporiadok z pracovných plôch a na moju otázku, či vždy jvznikne takýto neporiadok, odpovedal Milan úprimne, že nie vždy, že sme použili viac hrncov, ako bolo v tíme ľudí, ale že chápe, že nám na varení a prezentácii záleží viac. Dúfam, že do ďalšej akcii, ktorá sa konala už ráno o 10-tej, stihla pani upratovačka všetko odpratať.

Príjemné posedenie som ukončila až po 23 hodine, ale dúfam a budem rada, ak sa opäť niečo podobné zopakuje za nejaký ten čas.

Ďalšie postrehy a fotky nájdete u Tomáša, Ľubky, Anetky, Martinky, Lucky, Katky ...

2. narodeniny blogu a citrónová omáčka

Len takto jednoducho. Dnes má blog 2 roky a dúfam, že to takto pekne pôjde ďalej. 

500 g bravčového stehna
3 lyžičky múky
2 lyžičky čínskeho korenia
štipka mletej červenej papriky
čierne korenie
soľ
olej

Citronová omáčka:
1 lyžička oleja
3 citróny
2 lyžice hnedého cukru

2 lyžičky polosladkej sójovej omáčky

2 lyžičky klasickej sójovej omáčky

1 lyžička sherry (ja som použila liči likér)

150 ml kuracieho vývaru

1/2 lyžičky solamylu

soľ

Mäso som si nakrájala na tenké asi 1/2 cm plátky. Múku som si zmiešala s koreninami a v tejto zmäsy som obalila plátky mäska. Na malom množtve oleja som si z oboch strán mäso sprudka opražila a s troškou vody som ho ešte udusila do mäkka.

Omáčku som si pripravila tak, že som si citróny poriadne umyla (aj keď boli bio), odrezala som konce a nakrájala som ich na mesiačiky. Nechala som si iba jednu polovičku v celosti. V menšom kastrolíku som si rozohriala olej, pridala som nakrájané citróny a šťavu z polovičky citróna. Po chvíľke som pridala hnedý cukor, počkala som kým sa roztopí a potom som pridala za lyžičku liči likéru, sójovej omáčky a vývar. Omáčku som varila na veľmi miernom plameni asi 15 min. Potom som si omáčku precedila, keďže citróny mali veľa kôstok a tie nie sú potrebné. Precedenú omáčku som vrátila na sporák a ďalej som k nej pridala solamyl, ktorý som si ale rozmiešala v troške studenej vody, aby sa neurobili hrudky. Takto zahustenú omáčku som už len ochutnala a pokiaľ bolo treba dosolila som ju (sójová omáčka je však dosť slaná).

Mäsko som si zošikma nakrájala a ryžu som poliala citrónovou omáčkou.

2 porcie

Citrónový krém /Lemon curd/

POZOR KYSLÉ!!! Ale kto miluje citrón tak ako ja, si pochutná a aj ten kto nie. Každý kto to ochutnal si pochvaľoval. OK, nebola to práve reprezentatívna skupinka. Boli len 4, ale aj to sa ráta, no nie ....
O korpuse som sa rozpísala nižšie, keďže nechcem znegovať začiatok zápisu a zničiť tak šance na úspech tohto fantastického krému.
   

Citrónový krém:
2 celé vajíčka
3 žĺtka
80 g hnedého cukru
1/4 lyžičky solamylu
150 ml čerstvej citrónovej šťavy (u mňa to bolo 5 citrónov)
120 g masla
štipka soli

kyslá smotana
práškový cukor (podľa chuti)

Citrónový krém som si pripravila tak, že som si do menšieho hrnca dala hnedý cukor, solamyl, citrónovú šťavu, maslo a štipku soli. Na najmenšom horáku som si na miernom ohni všetko rozpustila a povarila pár minút. Medzitým som si celé vajíčka a žĺtka jemne vymiešala a pomaly som ich prilievala k rozpustenej maslovej zmesi. Celý čas som zmes miešala až kým sa nezahustil, podobne ako puding. Po uvarení som krém preliala do sklenenej misy, aby vychladol. Krém som prikryla potravinárskou fóliou, aby sa nespravila koža. Teda treba tú fóliu dať priamo na krém.

Cesto sa mi vôbec nepodarilo. Iba jedna jediná malá formička mi vyšla, ale povedala som si, že recept na cesto neuverejním. Ale potom som sa predsa len rozhodla, že pre výstrahu sem dám aspoň ingrediencie (alebo možno bola chyba niekde u mňa). Je príliš jemné a rozpadávalo sa. Nakoniec som si upečené cesto rozdrvila na väčšie kúsky a tie som vkladala do pohárov. Môže sa to však nahradiť aj kupovanými sušienkami.

Cesto:
125 g hladkej múky
2 lyžice práškového cukru
1/2 lyžičky soli
120 g studeného masla
1/2 vanilkového lusku (alebo za lyžičky vanilkového extraktu)

Pri podávaní som si na spodok pohárov navrstvila cesto, na to citrónový krém a na vrch ešte pre zjemnenie kyslú smotanu vymiešanú s práškovým cukrom.

5-6 pohárov

Zdroj Lila Füge.

Jemný mrkvový krém s chilli

Opäť jedna dobrota z mrkvy. U Anetky som nedávno čítala niečo o monotematike ..., ale tak ja som fakt varila aj z inej suroviny ako z mrkvy. Bolo toho viacej. Mám nafotené dva recepty na slávky, špenátové rizoto, pražmu podľa foodissima, kokosovú panna cottu s citrónovou trávou a tiež úžasný citrónový krém.

Ale späť k tomuto krému. Ja som si hneď po príprave, ešte za tepla, natrela dva krajce a neskôr som si do nej námačala mrkvu, takže mrkvu s mrkvou. Čo už, je veľmi zdravá.
Dopisujem opäť, že mrkvu necítiť. Testoval ju ten MÔJ a nevedel zistiť z čoho to je (nie je až tak neskúsený v ochutnávaní, keďže som mu už čo to navarila). Sú tam cítiť úžasné chute. Na jazyku zostane štipkanie z chilli, jemnosť smotany a kyslosť octu z bieleho vína.

300 g mrkvy
3-4 lyžice olivového oleja
3 lyžice kyslej smotany (bieleho jogurtu)
1/4 kávovej lyžičky škorice
1/4 kávovej lyžičky mletej rímskej rasce
1/4 citróna
1 lyžička chilli pasty (harisa)
1-2 lyžičky balzamikového octu z bieleho vína (bieleho vinného octu)
čierne korenie
soľ

Mrkvu som si očistila, prerezala som ju na polovičky, preložila som ich do menšej ohňovzdornej misy a pokvapkala som ich lyžičkou olivového oleja. V predhriatej rúre na 220°C som ich upiekla za 20-30 min. do mäkka (trošku by mali mať farbu ugrilovanej zeleniny). Keď boli hotové, preložila som ich do misky, v ktorej som si mrkvu s 2 lyžičkami olivového oleja rozmixovala ponorným mixérom. Ďalej som pridala kyslú smotanu, škoricu, mletú rímsku rascu, chilli pastu, čierne korenie, soľ  a nakoniec aj po troške balzamikového octu. Všetko som to ešte raz dobre premixovala a bolo hotovo.  

Zdroj Dolce Vita.

Mrkvová polievka s tahini pastou

Nieže sa nepustíte do čítania kvôli mrkve v nadpise. Bola by to chyba, lebo je to úžasná polievka, v ktorej vôbec nie je možné rozpoznať chuť mrkvy. Náš nedeľný obed prebiehal tipovaním z čoho je táto polievka a jednoznačne vyhralo, že je to tekvicová polievka. Nikto neuhádol, že je z mrkvy a žiadna tekvica tam nie je.
Ešte sa môže stať, že kvôli dvom ingredienciám sa do toho nepustíte a to je rímska rasca, ktorý ešte vždy nie je bežne v ponuke medzi koreninami (snáď sa to časom zmení, dostať ho však v špecializovaných ázijských/indických obchodoch) a tahini paste. Tahini pastu je možné si pripraviť aj podomácky z upečených sezamových semiačok a olivového oleja. Je potrebný ešte dobrý mixér, aby sa to všetko zmixovalo do pasty. Ja som to však ešte neskúšala, keďže mám kupovanú tahini pastu, ktorá mi v chladničke stojí už rok a nič jej nie je. Sezamový olej je tiež niečo extra. Treba ho len pár kvapiek, kto ho ale nemá, môže ho vynechať.

1 lyžička tymianu
1 lyžička rímskej rasca
1 lyžica olivového oleja
1 lyžica masla
600 g mrkvy
2 cibule (alebo 1 pór)
2 strúčiky cesnaku
1,3 l vody
1/2 lyžičky mletej štipľavej červenej papriky
čierne korenie
soľ
100 ml tahini pasty
1 lyžica citrónovej šťavy

sezamové semiačka
sezamový olej

V suchej panvici alebo rovno aj v hrnci, v ktorom sa bude robiť polievka, som si na pár sekúnd osmažila tymian a rímsku rascu. Keď začali rozvoniavať, preložila som si ich do mažiarika a podrvila som ich.
V tom istom hrnci som si roztopila maslo, pridala som olivový olej a nadrobno nakrájanú cibuľu. Niekoľko minút som ju restovala, potom som pridala očistenú a na kolieska nakrájanú mrkvu. Asi 5 min. som to spolu restovala, potom som pridala všetky koreniny, okrem soli a ešte som pridala celý cesnak. Kto chce môže cesnak nakrájať na plátky a osmahnúť ho spolu s cibuľou. Ja som však cesnak po dovarení vybrala a vyhodila. Nakoniec som pridala vodu. Polievku som varila, kým mrkva nezmäkla. Ku koncu som pridala aj soľ. Keď bola mrkva mäkká, polievku som nechala trošku vychladnúť. Potom som si ponorným mixérom všetko rozmixovala (predtým som vybrala cesnak, kto ho má rád môže nechať). Pridala som aj tahini pastu a opäť som to všetko zmixovala.
Pred podávaním som si polievku zohriala, pridala som za lyžičku citrónovej šťavy a do taniera som pridala osmažené sezamové semiačka a pár kvapiek sezamového oleja.

6 porcií

Zdroj Lila Füge.  

Tiramisu

Naposledy som si u Zuzky na blogu prečítala od jej kamaráta vtipné postrehy a pracovný postup prípravy tiramisu. Odporúčam prečítať si to, bolo to zábavné.
Tak ma napadlo, že recept, ktorý používam ja a ktorý mám od sesternice a ona zas od talianskych kamarátov, som si ešte na blogu nepoznamenala. Tento dezert je jeden z najobľúbenejších toho MÔJHO a fakt by to mohol zvládnuť každý, lebo to skutočne nie je nič zložitého. Čas som nemerala, ale odhadom by som povedala, že je hotový za 20 min. Je potrebné ho len nechať zachladiť v chladničke. A áno, idú tam surové vajíčka, taký je proste recept na túto dobrotu.

250 g mascarpone
2 balenia dlhých detských piškót (necelé 2 balenia)
5 vajec
3 lyžice práškového cukru

200 ml kávy
2 lyžice amaretta (alebo rumu)
1 lyžica práškového cukru
kakaový prášok alebo čokoláda

Ako prvé som si pripravila kávu. Ja som použila nesku (kávu nepijem). Takže 3 lyžičky nesky, 200 ml horúcej vody a 1 lyžička cukru. Keď káva trocha vychladla, pridala som amaretto.
Vajíčka som si rozdelila do 2 misiek, zvlášť bielka a zvlášť žĺtka. Bielka som si vyšľahala so štipkou soli. K žĺtkom som pridala práškový cukor a za 2-3 min. som si ich spolu vyšľahala do penista. Mascarpone som primiešala k žĺtkom a nakoniec som opatrne primiešala aj vyšľahané bielka.
Ja som tentoraz použila poháre, aby sa pri servírovaní tiramisu mohlo lepšie konzumovať, ale časť som dala aj do väčšej štvorcovej jenskej misy.
Vrstvenie bolo nasledovné. Piškót som na okamih vložila do kávy a hneď som ho vybrala a vložila do misy. Na prvú vrstvu piškót som vyliala polovičku krému, potom som poukladala druhú vrstvu namočených piškót a na to druhú polovicu krému. Krém som vložila do chladničky na noc.
Vrch tiramisu sa má posypať kakaovým práškom, len pozor, ak sa to spraví tesne pred podávaním, môže sa dostať pri nadýchnutí do nosa :). Ak sa dá však skôr, tak bude mokrý. Ja som sa tentoraz rozhodla pre zmenu a na vrch som nastrúhala čokoládu.

Pečené kura s chilli a vanilkou

Pečených kurčiat som sa už najedla dosť počas detstva, niekedy je však príjemné sa k nim vrátiť a vyskúšať nové kombinácie. Už niekoľko rokov robím pečené kura tak, že si ho potieram ochuteným maslom (oregano, majoránka, chilli, vanilka) a do vnútra vkladám zväčša neošúpanú cibuľu (teraz nie) a polovičku citróna.
Klasické pečené kuriatka nie sú žiadne extra zaujímavé záležitosti v našich domácnostiach, ale toto ... tu už cítiť rozdiel. Nie hneď, ale po tom čo sa chute rozplynú na jazyku. Proste odporúčam vyskúšať.

K vanilkovým luskom musím napísať, že sú síce drahé, ale oplatia sa. Kto nechce platiť drahé eurá v kamenných obchodoch, ten si vanilkové lusky (vanilla beans) môže objednať cez internet. Ja som tak spravila a koncom roka som si z ebay-u objednala 25 ks a skutočne mi prišli do týždňa, krásne 17 cm dlhé vanilky. A teraz k cene, za 25 ks som zaplatila 10,90 USD, tj. jedna vanilka ma stála menej ako 50 centov. Dajú sa vydražiť aj za menej, aj za viac, treba sa poobzerať.

1,5 kg celé kura bez drobkov
100 g mäkkého masla
1 vanilkový lusk
mletá štipľavá červená paprika (alebo chilli prášok)
1/2 citróna
soľ
čierne korenie

Tarhoňový šalát s pečenou zeleninou, cícerom a citrónovým dressingom

Pripravila som si najprv maslo, ktorým som kura natierala a to tak, že som si vanilkový lusk prekrojila na polovičku a vyškrabala som zo stredu semiačka vanilky. Pridala som ich do mäkkého masla, spolu s mletou štipľavou červenou paprikou. Kura nemá byť príliš štipľavé, aby neprebilo ostatné chute. Maslo som si zmiešala s koreninami.

Kura som si umyla, osušila, odrezala som konečník a konce krídel (ja som sa to takto učila). Potom som začala uvoľňovať kožu, najprv na prsiach a pokračovala som až k stehnám. Dôležité je, aby sa koža nepretrhla, ale prstami sa dá koža pekne uvoľniť. Pod kožu potom príde ochutené maslo. Maslo sa môže vtrieť do kuraťa buď prstami alebo aj špachtličkou.

Do útrob kuraťa som vložila polovičku citróna, osolila som ho, pridala som čierne korenie a tiež vyškrabaný vanilkový lusk. Kura som si preložila do jenskej misy, prsiami smerom nahor a pod kožu som votrela maslo. Maslo išlo aj na povrch kože zo všetkých strán. Soľ a čierne korenie môže ísť podľa chuti. Stehná kuraťa som si zviazala tenkým špagátom alebo sa môže použiť aj biela niť, prípadne sa založia stehienka podľa pôvodného balenia.

V predhriatej rúre na 180°C som si kuriatko upiekla do chrumkava (cca 1,15 hod., treba sledovať). Najprv prikryté, na konci odokryté (z oboch strán), počas pečenia sa môže popolievať výpekom.

Zdroj Chili & Vanilia.