piatok 31. decembra 2010

Mojich 10 najobľúbenejších receptov za rok 2010 /My Top 10 in 2010/


V roku 2010 som toho hojne navarila a vyskúšala. Niektoré recepty som ani nestihla spracovať do formy článku a myslím si, že sa k ich uverejneniu už ani nedostanem. Z tých, ktoré som uverejnila som si zostavila rebríček 10-tich najobľúbenejších. Tieto recepty som buď objavila tento rok a už som ich stihla viac krát navariť alebo sú to recepty, ktoré som poznala už dávnejšie a pravidelne ich robím.  

Na tieto recepty sa určite neoplatí zabudnúť.  




 



štvrtok 30. decembra 2010

Ružová /salámová/ pomazánka

Na "ružovú pomazánku" z cvikly som natrafila na blogu Ham Ham, potom sa do mojej pozornosti dostala u Maťky na blogu ... z lásky k vareniu ..., takže som vedela, že niečo takéto musím aj ja vyskúšať, lebo domáce pomazánky mám veľmi rada. Cviklu som teraz vynechala a ani cesnak som nepoužila, ale základom zostala saláma a pridala som aj nepravého lososa. Mne chutila ...   


100 g kuracej salámy
1 tavený syr (100 g črievko)
100 g kyslej smotany
2 lyžice masla
20 g + 10 g nepravého lososa
vegeta podľa chuti

Polovičku kuracej salámy som si nahrubo rozmixovala a preložila som ju do misky. Do mixéra som vložila druhú polovicu salámy, pridala som tavený syr, kyslú smotanu, maslo, 20 g nepravého lososa a všetko som to najemno rozmixovala. Rozmixovanú pomazánku som pridala k saláme a ešte som nakrájala zvyšných 10 g lososa na väčšie kúsky. Nepravý losos je dosť slaný, ale ja som pridala do pomazánky aj trochu vegety (podľa chuti). 
Časť pomazánky som si naplnila do zdobítka a vtlačila ho do pripravených kornútkov zo salámy.

streda 29. decembra 2010

Dobošová torta

Moja narodeninová torta. Ja veľmi čokoládové sladkosti nemusím, radšej smotanovo-jogurtové, ale teraz som vedela, že mi moji gratulanti túto tortu pomôžu zlikvidovať. Nakoniec som z nej mala 2,5 kúskov a mne to aj stačilo. Musím však napísať, že je veľmi dobrá, krém mi neskutočne chutil a keďže mi z neho aj vystalo, tak som si s ním už stihla ochutiť banánový koktail a aj v tejto podobe bol vynikajúci.
To, že túto tortu budem robiť na svoje narodeniny som vedela už v októbri, keď som ju uvidela na stránke Mohakonyha. Riadila som sa presne týmto receptom, ale namiesto 26 cm tortovej formy som použila iba 24 cm-vú. Text receptu som "skoro" celý prekladala tak, ako ho mala ona napísaný, keďže bol zrozumiteľný a dobre sa podľa neho pracovalo.   
Síce sa dobre pracovalo, ale aj tak je to dosť prácna torta. Robila som ju dva dni. Prvý deň som spravila korpusy, krém a všetko som to spojila a na druhý deň som si pripravila karamel. Keďže sa mi minul kryštálový cukor a 24.12. som už do obchodu nechcela ísť, tak som použila hnedý cukor. Pre istotu napíšem koľko cukru bolo v pôvodnom recepte a koľko som dala ja.


Krém:
6 vajec
180 g kryštálového cukru (pôvodne bolo 250 g)
2 lyžičky vanilkovej arómy
150 g čokolády na varenie
3 lyžice kakaa
50 ml rumu
300 g mäkkej Hery (masla)

Cesto:
8 vajec
8 lyžíc kryštálového cukru
8 lyžíc hladkej múky
štipka soli

Na okraje:
za 2 hrste nahrubo nasekaných orechov

Karamel:
240 g kryštálového cukru (pôvodne bolo 300 g)
2 lyžičky octu
1 lyžička masla
4 lyžice vody

Začala som prípravou krému, ktorý musel vychladnúť. K celým vajíčkam som pridala cukor a vanilkovú arómu (ja som ju dostala kúpiť iba v Maďarsku, teda v našich hyper-super som ju nikdy nenašla). Nad parou som za stáleho miešania zahustila vajíčka s cukrom, potom som pridala čokoládu, ktorú som tiež nechala roztopiť nad parou. Keď už bola čokoláda pekne zmiešaná s vajíčkami, misku s krémom som odstránila z pary a primiešala som kakao a rum. Krém som nechala mierne vychladnúť a potom som k nemu pridala zmäknuté maslo. Pomocou ručného mixéra som si krém vyšľahala do peny a vložila som ho do chladničky.

Najprv som si pripravila papier na pečenie a to tak, že som si odtrhla 3 väčšie kusy a na ne som si obkreslila tortovú formu s priemerom 24 cm. Na plech som dala papier na pečenie tak, aby obkreslená časť bola na plechu.

Teraz prišlo na rad cesto. Pripravila som si ho na 2x. Ručným mixérom som si do tuhej peny vymiešala 4 celé vajíčka, so 4-mi lyžicami cukru a so štipkou soli. Pomocou varešky som opatrne primiešala 4 lyžice múky. Pripravené cesto som si rozdelila na 3 časti a pomocou naberačky som do stredu papiera na pečenie preniesla cesto, opatrne som ho rozotrela tak, aby okraje mierne presahovali predkreslený kruh. V predhriatej rúre na 180°C, som jednotlivé plátky cesta piekla 9-11 min. (horné dolné pečenie, je potrebné sledovať). Potom som si prevísajúce časti nožíkom obrezala (na upečený korpus som priložila tortovú formu a obrezala som ju).

Po vložení 3. korpusu do rúry, som si pripravila druhú polovicu cesta a pokračovala som v pečení zvyšných 3 korpusov. Použila som ten istý papier na pečenie, len som si ho pre istotu potrela maslom. Spolu som mala po upečení 6 plátkov korpusov. Najkrajší som si odložila, na ten sa bude robiť karamelový vrch. 

Krém som si vybrala z chladničky a ešte raz som ho vyšľahala ručným mixérom. Asi 5 lyžíc krému som si odložila na zdobenie a zvyšok som použila na plnenie torty. Jeden plátok korpusu, na to krém, zas korpus a opäť krém a takto som pokračovala. Posledný, najkrajší plátok korpusu som nepoužila. Poslednou vrstvou je krém, ktorý som rozotrela aj po krajoch. Okraje som ozdobila nahrubo nasekanými orechmi. Potom som nožíkom zaznačila kde umiestním krémové ružičky. Mne sa podarilo rozdeliť tortu rovnomerne na 14 kúskov, neboli to veľké kúsky, ale torta bola dosť sýta, takže to úplne stačilo. Na vyznačené miesta som pomocou zdobítka natlačila väčšie krémové ruže a za ne som dala ešte aj menšie, keďže som toho krému mala dosť (niečo mi aj zostalo). Na tieto ružičky sa potom uloží karamelový vrch.

Pripravenú tortu som dala na noc do chladničky a na ďalší deň som si pripravila karamel.

Podľa receptu som si korpus uložila na papier na pečenie, pod ktorým bola tvrdšia doska na krájanie. Korpus som si prerezala na polovicu a karamel som si pripravila na 2x. Keďže rýchlo tvrdne, aby som s ním vedela pracovať. Pripravila som si ešte kúsok zmrznutého masla.  Prvú polovicu som si pripravila podľa receptu, teda na korpus som si jemne nožíkom predrezala jednotlivé kúsky, potom som si v teflónovej panvici na miernom ohni zmiešala 120 g kryštálového cukru (ja som použila hnedý) s 2 lyžicami vody, 1 lyžičkou octu a 1/2 lyžičkou masla a pripravila som si karamel. Keď bol hotový, vyliala som ho na 1/2 korpusu, rozotrela som ho a pomocou ostrého nožíka, ktorý som potrela zmrazeným maslom som si korpus narezala na 7 kúskov. Karamel rýchlo tvrdol, takže to nebolo veľmi pekné, preto som si druhú polovicu pripravila tak, že som si tých 7 kúskov narezala a poukladala ich tesne vedľa seba a až potom som na ne vyliala druhú polovicu karamelu. Tiež som ich pomocou nožíka natretého maslom od seba oddelila a tieto kúsky boli už krajšie, aj keď ... no ešte vždy to nebolo dokonalé, ale nevadí. Počkala som kým karamelové kúsky vychladli a až potom som ich umiestnila šikmo na vrch torty, každú nad jednu ružičku. Do stredu som ešte umiestnila ružičku z krému a torta bola hotová. Do servírovania som ju uložila do chladničky.


14 kúskov

utorok 28. decembra 2010

Hríbová bruschetta /brusketta/

Celkom vhodná aj ako jednohubky na Silvester. Ja síce na Silvestra podľa najväčšej pravdepodobnosti do kuchyne ani nevstúpim, ale rýchle jednoduché chlebové recepty/večere mám veľmi rada. Táto kombinácia chutí je extra dobrá. Ja som z celého množstva mala len asi toľko koľko vidieť na fotke, čiže jeden krajec hrianky, ostatné s chuťou zjedol ten MÔJ. 


250 g šampiňónov
1 menšia cibuľa
4 ks sušených paradajok
1/2 lyžičky soli
1/2 lyžičky čierneho korenia
1/3 lyžičky tymianu
1 lyžica balzamikového octu
olej

hrianka alebo toastové chlebíky

Cibuľku som si nakrájala nadrobno a opražila som ju na panvici s troškou oleja. Pridala som nadrobno nakrájané šampiňóny, koreniny a spolu s cibuľkou som ich pražila 10 min. Pridala som nadrobno nakrájané sušené paradajky, všetko som dobre premiešala, priliala som balzamikový ocot a hríby boli hotové. 
Pripravila som si hrianky a hríby som naukladala na ne.

2 menšie porcie

Zdroj na hríbovú bruschettu.

sobota 25. decembra 2010

Domáce ovsené vločky /granola/

Vlastnoručne vyrobený vianočný darček a ak sa k ich príprave dostanete až ráno na Štedrý deň, ani to nevadí. Ja som to zvládla :). Keďže darčeky už boli odovzdané, môžem ich aj uverejniť.
Na internete je možné nájsť viacero receptov s rôznymi kombináciami a spôsobom prípravy. Ja som zvolila prípravu na panvici, ale môžu sa spraviť aj v rúre.  Vločky raňajkujem každý deň, ale len s hrozienkami, ktoré zalievam mliekom. Táto vylepšená verzia je ale oveľa chutnejšia.



400 g (1 balenie) ovsených vločiek
4 lyžice oleja
5 lyžíc hnedého cukru
3 lyžice medu
300 ml pomarančovo-ananásového džúsu (alebo iný džús)

100 g sušených marhúľ
80 g sušených banánov
150 g hrozienok
50 g orechov

V teflónovej panvici som si zmiešala cukor, med, olej a džús. Keď sa suroviny zmiešali pridala som aj ovsené vločky a na miernom ohni som ich pražila do bledohneda. Keď boli hotové, uložila som ich na plech a nechala ich vychladnúť.  
Na tej istej panvici, v ktorej som si pripravila vločky, som si nasucho opražila orechy. Medzitým som si nakrájala na menšie kúsky marhule a banány. Opražené orechy som si tiež nasekala na menšie kúsky. S hrozienkami som nič nerobila, len som ich pridala k nakrájanému ovociu a keď vločky vychladli, tak som všetky ingrediencie zmiešala vo väčšej mise a naplnila som ich do čistých nádob.

piatok 24. decembra 2010

Linecké koláčiky

Prajem všetkým požehnané a pokojné Vianoce.


500 g Hery (zmäknutné maslo)
250 g práškového cukru
1 balenie vanilkového cukru
2 vajíčka
750 g hladkej múky

ríbezľový džem (alebo iný podľa vlastného výberu)

Asi hodinku (môžu byť aj dve) pred použitím som si vybrala maslo z chladničky, aby zmäklo. Vo väčšej mise som si ručne vymiešala maslo s práškovým a vanilkovým cukrom, pridala som vajíčka a nakoniec po častiach aj hladkú múku. Na 30 min. som cesto vložila do chladničky a až potom som si cesto vyvaľkala na pomúčenej doske. Vykrajovala som kolieska a ukladala som ich na plech, jeden rad plných kolieskov, jeden s otvorom v strede. Otvor sa podaril trošku veľký, lebo som nenašla našu malú vykrajovačku (alias náprstok) a musela som improvizovať a použiť menší vrchnák z Jupíka.
Pečenie každého plechu trvalo cca 10 min. v predhriatej rúre na 180°C (treba sledovať).
Po vychladnutí som zlepovala jednotlivé koláčiky ríbezľovým džemom a musím napísať, že to nebolo z tohtoročnej katastrofálnej úrody. Toto bol ročník 2007.


4,5 plechu

nedeľa 19. decembra 2010

USA - Niagary - 5. časť

Posledná časť o našich zážitkoch z USA bude o Niagarách, plus na koniec pripájam zostrih fotiek.
Cesta k Niagarám bola dlhá, ale keďže to bolo miesto, ktoré si ten MÔJ chcel pozrieť, tak sme sa tam vybrali. Cestovali sme autom a trvalo to asi 6-7 hodín. Cestou tam sme sa zastavili v Letchworthskom národnom parku, ktorý nazývajú aj ako "Grand Canyon východu". Ako som už písala, celý národný park je možné prejsť autom, takže sme sa odviezli k jednotlivým vodopádom a veľa sme sa nenachodili.


Letchworthský vodopád
Niekedy poobede sme dorazili do Buffala, ale tam sme sa nezastavili a rovno sme si to namierili k Niagarám. Bola to dlhá cesta a vedeli sme, že to nedokážeme spraviť na otočku, preto sme si objednali izbu v moteli blízko Niagár. Izba bola v podstate v poriadku, len v susedných izbách bola ubytovaná indická mládež, ktorej ponocovanie vôbec nevadilo. Ráno sme vstávali unavení a ja som pociťovala začínajúcu nádchu.


Hneď ako sme sa ubytovali, sme sa vybrali k vodopádom. Bolo už podvečer, tak sme si mysleli, že si to len zvonka pozrieme, ale na naše prekvapenie boli všetky prístupy voľné. Asi preto, že sme prišli dosť neskoro, ani platiť sme nemuseli. Každí nám hovoril, že Niagary sú krajšie z Kanadskej strany, aj sme si ich chceli odtiaľ pozrieť, ale na ďalší deň som ochorela a necítila som sa dosť dobre na taký výlet. Most do Kanady má výstižný a krásny názov Rainbow bridge.

Rainbow bridge
Vyšli sme si aspoň na vyhliadkovú vežu, ktorú postavili na Americkej strane a odtiaľ sme si vychutnali výhľad. Aj keď sa už pomaly stmievalo, vždy tu bolo ešte dosť ľudí. Musím napísať, že tam bolo neúrekom Indov. Nikto mi nevedel povedať, prečo ich tam bolo toľko, či to bol masový zájazd alebo mali voľný deň (boli sme tam v sobotu a v nedeľu) alebo či v tejto časti USA, Kanady žije väčší počer prisťahovalcov z Indie. Neviem.

 
Na druhý deň som sa teda zobudila s veľkou nádchou a ani počasie nám neprialo. Ochladilo sa a začalo pršať, neskôr nám už len mrholilo.

To, že si vodopády pozrieme z loďky, ktorá nás mala odviesť až pod valiacu sa vodu, sa nekonalo. Nechcela som to risknúť, po tom, čo som videla ľudí mokrých vystupovať z lode. Aj keď dostali modré pršiplášte, jemné mrholenie im premáčalo šaty.
  
Odviezli sme sa radšej na Kozí ostrov (Goat Island), kde sme si pozreli druhú časť vodopádov. Bolo to krásne, ale veľmi mokré. Dážď, vlhko a para z vody nás tak trochu premočili. Pri vstupnej bráne, cez ktorú sme mi ale vychádzali, sa nachádzala socha Nikolu Teslu.


Niagary sme mali možnosť vidieť, čomu sa veľmi teším a vlastne som rada, že sme sa boli pozrieť do tejto veľkej krajiny. Toto bol náš posledný výlet. Potom čo sme sa vrátili do Carbondale, sme mali už len rozlúčkovú večeru a čakal nás náročný let späť z Philadelphie, cez Londýn, do Viedne.
Chcem sa poďakovať, každému kto nám s týmto výletom pomohol. Ďakujem Judy, Danovi, Ellen, Jackovi a aj Ildi.

Verím, že sa do USA ešte vrátime a budem mať možnosť pozrieť si aj iné časti tejto krajiny. Tchuj, tchuj, tchuj .... :).



USA – New York – 3. časť
USA – Veľké veci – 2. časť
USA – Baltimore a Washington D.C. – 1. časť

sobota 18. decembra 2010

Kuracie karí

Neviem či existuje nejaké prepojenie medzi tým, čo čítam a čo navarím, ale je pravda, že posledné dve knižky, ktoré som čítala (jednu ešte čítam) boli o Indii (Indická princeznáČervené sárí). Prednedávnom som objavila úžasnú koreninu/farbivo kurkumu a už som ju stihla použiť na zemiaky, do omáčky na cestoviny, do kuskusu a teraz aj ku kuraťu. Dominantou tohto jedla je síce karí, aj táto korenina mi veľmi chutí, ale kurkuma .... hmmmm.
K tej Indii by som ešte napísala, že som natrafila na veľmi zaujímavý blog Keď slovenka varí "Indiu" ..., kde sú skutočne autentické indické (ale aj slovenské) recepty, takže nejaké to prepojenie medzi mnou a Indiou musí byť ... :). 


1 kurča (cca 1,5 kg)
soľ, čierne korenie

olej
2 lyžičky cesnakového korenia
2 lyžičky mletého zázvoru (môže byť aj čerstvý)
2 lyžičky čierneho korenia
2 lyžičky kurkumy
2 lyžičky chilli korenia
3 lyžičky karí
2 veľké cibule
400 ml konzervy krájaných paradajok
100 ml pretlaku
200 ml vody
4 lyžičky nakrájaného petržlenu (prípadne zelerové lístky)
2 lyžičky soli (podľa chuti)
500 ml bieleho jogurtu

Celé kura, bez drobkov, som si pripravila tak, že som si ho umyla a začala som masaker a to odrezaním krídiel (tie skončili vo vývare) a postupne som si naporcovala ostatné časti. Použila som veľký ostrý nôž, keďže nemám nožnice na porcovanie kurčaťa. Takže som si odrezala dolné stehná, potom aj horné stehienka. Prsia som rozrezala v hrudníkovej časti a ešte som si každú polovičku rozrezala na polovicu. Chrbtovú časť som len prerezala na polovicu (aj tá môže skončiť v polievke, ale ja som ju dala do karí). Kožu som obrala (okrem dolných stehienok, tam som ju nechala) a každú časť som okorenila čiernym korením a soľou. Tento proces porcovania kurčaťa však väčšina gazdiniek ovláda ľavou zadnou.
Pripravila som si teflonovú panvicu (Ø 32 cm) a cibuľu som si nadrobno nakrájala. Do panvice som pridala za 2 lyžice oleja, pridala som cibuľu a po 2 minútkach som k nej nasypala všetky koreniny, okrem soli. Počkala som kým sa cibuľka mierne udusila a pridala som nakrájané kuracie kúsky. Z každej strany som kuriatka osmažila a potom som pridala konzervu krájaných paradajok, pretlak, petržlen a vodu. Panvicu som prikryla a na stredne silnom ohni, za občasného otáčania, som mäso uvarila za 45-50 min. Keď už bolo mäsko mäkké, karí omáčku som dochutila soľou a priliala som biely jogurt. Poriadne som to premiešala a varila som to ďalších 5 min.
Ako prílohu sme mali kuskus ochutený karí korením, kurkumou, soľou, vegetou, čiernym korením a zázvorom.

6 porcií

Zdroj na Chicken curry.

pondelok 13. decembra 2010

O mne /About me/


Narodila som sa na Vianoce.
Mám rada stálosť (nie v jedlách).
Rada skúšam nové recepty.
Rada papám (ale neznášam kilá, ktoré sa k tomu pridružujú).
Na cvičenie som lenivá.
Milujem cestovanie.
Milujem gastro blogy.
Je mi zle z krvi (odpadávam).
Páči sa mi fotografovanie.
Som kritická (sorry).
Neviem sa lyžovať a v zime mi je vždy zima.
Som Slovenka, ktorá hovorí aj po maďarsky.
Čítam rada a veľa (keď cestujem a cestujem veľa).
Som ovplyvňovaná trance hudbou.
Bojím sa hororov.
Mám naj kamošku ešte z detstva.
Mám rada seriál 24 hodín a Kiefera Sutherlanda, ale aj Big Bang Theory a Sex and the City.
Pozerám veľa filmov.
Plánujem, riešim a pripravujem sa na všetko (nie všetko však ide podľa plánu).
Milujem slovenskú čínu a bryndzové halušky.
Viem, že život netrvá naveky.
Mám rada pekné šaty a nakupujem najradšej sama.
Chcem veriť, že pracujem preto, aby som mohla žiť podľa svojich predstáv.
Jedným z mojich snov je vidieť Petrohrad (neviem po rusky :().
Som rada doma, ale aj s kamarátmi.
Moja najobľúbenejšia korenina je oregano.
Milujem toho MÔJHO.
Mám toľko rokov, koľko je tú zápisov. 
Neznášam kôpor, sviečkovú tiež veľmi nemusím a vývar robím asi len 2x do roka (v detstve som ho povinne musela jesť :(). Update

sobota 11. decembra 2010

Kuracie Cacciatore /Chicken Cacciatore/

Tak tento recept som robila už dosť dávno, ale nejako som ho zabudla uverejniť. Jednoduchý preklad do slovenčiny by mohol znieť ako "lovecký guláš". Ide o klasické talianske jedlo, ktoré sa robilo zväčša po/počas poľovačiek z králika, ale aj z hydiny. Paradoxne som naň natrafila na americkej stránke u The Pioneer Woman. Ree je žena, ktorá žije so svojim manželom a deťmi na dobytčej farme, učí svoje deti doma, venuje sa fotografovaniu, dizajnu, vydala kuchársku knihu ... Určite si pozrite jej krásnu a zaujímavú stránku.  


12 ks horných kuracích stehien
soľ, čierne korenie, vegeta
múka na obaľovanie
olej

2 cibule
2 zelené papriky
2 červené papriky
500 g šampiňónov
2 lyžičky soli
2 lyžičky čierneho korenia
4 lyžičky kurkumy
1 lyžička kmínu
200 ml bieleho vína
300 ml paradajkového pretlaku (v pôvodnom recepte paradajky v konzerve)
1 lyžica cukru

syr
cestoviny

Ako prvé som si umyla kuracie stehná, trošku som ich osušila a každé jedno som okorenila  čiernym korením, vegetou a soľou, poobracala som ich v múke a pripravila som ich na pečenie.
Na dno väčšieho hrnca (u mňa to bol 8 litrový) som si naliala tenkú vrstvu oleja a postupne som osmažila každé kuracie stehno z oboch strán, ale len tak, aby sa koža zatiahla a trošku sfarbila. Hotové stehienka som vybrala a odložila ich bokom. K hrncu ešte toľko, že som použila taký, ktorý je možné vkladať do rúry, teda nemal žiadne umelohmotné, sklenené a ani drevené časti. 
Kým sa mi osmažili stehienka, nakrájala som si na mesiačiky cibuľu, papriky a aj šampiňóny. Keď boli stehienka upečené všetky som ich vybrala z hrnca a na ich miesto som dala cibuľu, papriku a šampiňóny. Chvíľku som ich restovala a potom som pridala koreniny, víno, paradajkový pretlak a za lyžicu cukru. Na zeleninu som naukladala predsmažené kuracie stehná tak, aby sa  ponorili. Hrniec som prikryla pokrievkou a vložila som ho do predhriatej rúry na 200°C na 1 hodinu.
Ako prílohu som k nim uvarila cestoviny a posypala som to ešte nastrúhaným syrom (čo na fotke ale chýba).

7-8 porcií

štvrtok 9. decembra 2010

Makový nákyp s jablkami

Nenáročný recept. Teda ak si kúpite mletý mak, tak ako ja. Ak sa ale niekto rozhodne pomlieť si mak doma, tak z nenáročného receptu sa jedným šmahom ruky stáva náročný. Raz v živote som sa snažila zomlieť mak sama, to som bývala ešte s rodičmi a veľmi rýchlo som pochopila, prečo to vždy robil otec. Aj vtedy to musel dokončiť on. Je to fakt ťažké. 
Pri tomto recepte ma hneď napadlo, že obsahuje všetky ingrediencie plus jablko, ktoré sú potrebné na vianočnú "pompošku" (niečo ako pupáky, bobaľky), len u nás sa robia zo starších rožkov. Tak som rozmýšľala, že by som na vianočný stôl spravila túto krajšiu verziu.     


100 g mäkkého masla
150 g práškového cukru
3 vajíčka
3 staršie rohlíky (u mňa 2 rohlíky a 1/2 bagety)
400-500 ml mlieka
200 g mletého maku
3 jablká

5 lyžíc medu
tortová forma s priemerom 24 cm
maslo a múka na vysypanie tortovej formy

Tortovú formu som si vymazala maslom a posypala múkou (aj okraje).
Pripravila som si tri misky. Do prvej som dala staršie pečivo a zaliala ich mliekom (moje boli poriadne tvrdé, takže som ich nevedela ani nakrájať a potrebovali dosť veľa mlieka). Do druhej som si dala bielka, ktoré som si so štipkou soli vyšľahala mixérom do tuhého snehu. A do tretej misy som si dala žĺtka s práškovým cukrom, maslom, makom, pridala som natrhané, rozmočené rohlíky a všetko som to mixérom zmiešala. Opatrne som k makovému cestu primiešala bielka a pridala som očistené a na mesiačiky nakrájané jablká. Niekoľko tenkých plátkov jabĺk som si nechala na ozdobenie. Cesto som vyliala do pripravenej tortovej formy a dozdobila som ho jablkami.
Nákyp som piekla na 175°C (horné-dolné pečenie) 30 min. Potom som jabĺčka preliala medom, vložila som nákyp späť do rúry a dopiekla som ho za 20 min.


cca 10 kúskov

streda 8. decembra 2010

Syrová polievka

Tento víkend sa niesol v znamení syru. Syr v polievke, syr na mäsku, syr v šalátiku a o plnených tortillách ani nehovorím. Polievka bola chutná, ale vlastne, ak by nebola, tak by som o nej ani nepísala.


1 lyžica masla
1 lyžica múky
1,5 l vody
2 kuracie bujóny
150 g syru Eidam
200 ml smotany na varenie
2 žĺtka
1 lyžička vegety
1/2 lyžičky čierneho korenia
muškátový orech

Maslo som si na miernom ohni roztopila a pridala som za lyžicu múky, priliala som vodu, ďalej som pridala bujóny a počkala som kým mi polievka zovrela. Potom som pridala nastrúhaný syr a varila som ju asi 5 min. Nakoniec som si zmiešala smotanu na varenie so žĺtkami a pridala som k nim za jednu naberačku polievky. Za stáleho miešania som prilievala smotanovú zmes do polievky, dochutila som ju vegetou, čiernym korením a troškou nastrúhaného muškátového orechu. Všetko som to povarila a polievka bola hotová.
Pri podávaní som do nej nasypala za lyžičku smaženého hrášku a trocha petržlenu.

Zdroj Az élet napos oldala.

pondelok 6. decembra 2010

Pečené kuracie prsia so syrom, opekanými zemiakmi a zelerovo-mrkvovo-jablkovým šalátom s tatarskou

Začalo to tým, že som dostala recept od kolegyne. Základom bolo morčacie mäso a ako aj v nadpise vidieť, už hneď v prvej ingrediencii som sa sekla. Niekedy to proste nevyjde, niečo si naplánujem, ale potom to nezoženiem v tom našom Kauflande a do iného obchodného reťazca sa mi nechcelo ísť. Takže som recept trošku pozmenila, doplnila som ešte ochutené maslo a ako hlavnú koreninu som použila majoránku. Je dobrá nielen na mäsko, ale aj na zemiaky. Šalátik som proste musela vyskúšať, kúsok zeleru bol dobrým základom, aby som dala šancu tejto nepopulárnej zelenine. A čo sa mi najviac na celom tomto obede páčilo, tak to boli zemiaky. Mne sa videli strašne exkluzívne, konečne to nevyzeralo, že sú tam, len tak pohodené. 


Kuracie prsia:
2 x 500 g kuracie prsia s kosťou a kožou
20 g mäkkého masla
1/2 lyžičky soli
1/2 lyžičky čierneho korenia
1/2 lyžičky cesnakového prášku
2 lyžičky majoránky
2 bielka (alebo 1 celé vajíčko)
múka
100 g syru Eidam
6 plátkov anglickej slaniny

Šalát:
180 g očisteného zeleru
1 mrkva
1/2 jablka
1 lyžička citrónovej šťavy
150 g syru Eidam
5 lyžičiek tatarskej omáčky
2 lyžičky kyslej smotany

Pečené zemiaky:
zemiaky (plný plech)
vegeta
červená paprika
čierne korenie
cesnakové korenie
soľ
majoránka
voda
olej

Zmiešala som si zmäknuté maslo so soľou, čiernym a cesnakovým korením a tiež majoránkou. 
Pripravila som si jenskú misu tak, že som si na dno dala 6 plátkov slaniny.
Kuracie prsia som si umyla, na koncoch prsíčok som uvoľnila kožu a rukami som pod ňu naniesla ochutené maslo. Pekne som ich ponatierala pod aj nad kožou. Trošku som ich ešte poprášila majoránkou a zospodu (tam kde je kosť) som ich nasolila a nakorenila. Kuracie prsia som si obalila v múke, potom som ich vložila do mierne vyšľahaných bielkov (žĺtka som nemala, lebo som ich použila do polievky, ale bielka teraz stačili) a vložila som ich kožou dole do vopred pripraveného taniera, kde som už mala nahrubo nastrúhaný syr Eidam. Syr sa pekne nalepil na kožu, ale aj ku kosti som dala trošku syru, aby sa mäsko mohlo zlepiť so slaninou.
Kuracie prsia som prikryla alobalom a v predhriatej rúre najprv na 200°C (horné-dolné pečenie) som ju piekla 60 min. a potom som ich odokryla a na funkcii grilovanie, na 175°C, som ich dogrilovala, cca za 10-15 min.

Zeler a aj mrkvu som si očistila a nahrubo som si ich nastrúhala. Tiež som si nahrubo nastrúhala syr a jablko. Pridala som k šalátu citrónovú šťavu a všetko som to premiešala. Šalátik som rozdelila na 2 časti. K 1/2 som pridala tatarskú omáčku a kyslú smotanu a do druhej, zdravšej verzii, som pridala len trošku soli a čierneho korenia. Obe verzie sú veľmi dobré, ale chutnejšia je tá s tatarskou.

Zemiaky som si umyla a prekrojila som ich na polovicu. Nožíkom som urobila zárezy tak, aby som ich úplne neprekrojila. Poukladala som ich vedľa seba na plech. Okorenila som ich vegetou, červenou paprikou, čiernym korením, cesnakovým korením, soľou a majoránkou. Podliala som ich asi 300 ml vody, pokvapkala olejom a v rúre na 200°C som ich piekla cca 40-50 min. (spolu s mäskom). 

sobota 4. decembra 2010

Tvarohová torta s jahodami a čokoládou

Minulý týždeň v piatok, som robila túto tortu. Myslela som si, že ju budem mať raz-dva hotovú, ale kým som ju dokončila ubehli aj 2 hodiny. Torta za to nemôže, len ja som sa hneď na začiatku zakecala s kamoškou a na telefóne sme strávili asi 20 min., medzitým začali dávať aj Slávika, tak som to jedným očkom pozerala a keď som sa konečne začala venovať torte, tiež som odbiehala kuknúť víťazov, moderátorov, herečky (šaty) atď. Po dvoch hodinách som ju nakoniec strčila do chladničky s tým, že čokoládovú polevu dokončím až ďalší deň, keď plnka stuhne. Jedinú vec, ktorú nabudúce určite zmením je, že piškótové cesto potriem nejakým džemom, lebo sa mi plátky jahôd oddeľovali od piškótu. 
Ešte by som napísala, že opäť je to tvarohová torta. Ale keď sa mi otec ozval, či chcem kúpiť poriadny domáci hrudkový tvaroh, tak som nezaváhala. Je to poriadny rozdiel oproti tým čo dostať v obchode. 


Piškótové cesto:
2 vajíčka
80 g kryštálového cukru
60 g polohrubej múky
20 g kakaa
1 lyžička prášku do pečiva
2 lyžice oleja
2 lyžice vody

Plnka:
250-300 g hrudkového tvarohu
1 lyžica želatíny
100 ml vody
2x 400 ml jahodových konzerv (alebo čerstvé jahody)
kôra z jedného citróna
150 g práškového cukru
250 ml šľahačky

Poleva:
100 g horkej 50% čokolády
2 lyžičky oleja

jahodový džem na potretie piškótu
tortová forma s priemerom 24 cm
maslo a múka na vysypanie tortovej formy

 
Do tortovej formy som si vystrihla papier na pečenie a ten som si vymazala maslom a posypala múkou (aj okraje). Robím to vždy tak, aby som mala istotu, že sa mi piškótové cesto pekne oddelí od spodku.
Cesto som si pripravila tak, že som si pomocou ručného mixéra vymiešala vajíčka s kryštálovým cukrom do hustej peny. Do ďalšej misky som si preosiala múku, prášok do pečiva a kakao. Za stáleho miešania som postupne pridávala k vajíčkam zmes z múky, nakoniec som pridala olej a vodu. Zmiešané cesto som si vyliala do pripravenej tortovej formy a rovnomerne som ho rozotrela, ale dávala som si pozor, aby som sa špachtličkou nedotkla dna formy (na tom mieste by sa mi cesto mohlo prilepiť). V rozohriatej rúre, na 175°C som ju za 12 min. upiekla. Keď bolo cesto upečené, odstránila som papier na pečenie a nechala som ho vychladnúť. Potom som upečené cesto vrátila do formy. 
Jahody som si nakrájala na tenké plátky a keď už cesto nebolo teplé, poukladala som postupne jahody po krajoch vedľa seba (ako na fotke). Zvyšné plátky jahôd som poukladala na piškót. Ja som cesto nepotrela džemom, ale odporúčam to spraviť, aby sa cesto a plnka neoddeľovali.
Plnku som si pripravila tak, že do malého hrnca som si v 100 ml vody najprv rozpustila želatínu a keď sa rozpustila, asi po 5 min., zohriala som ju. Potom som ju nechala vychladnúť. Medzitým som si zmiešala tvaroh s práškovým cukrom a kôrou z citróna. Tentoraz som doma nemala šľahačku, preto som použila práškovú, ktorú som si vyšľahala s mliekom (200 ml) do tuhého snehu a pridala som ju opatrne k tvarohu. Nakoniec som priliala aj želatínu a všetko som to opatrne premiešala. Plnku som opatrne vyliala na vychladnuté cesto, na ktorom boli poukladané plátky jahôd. Tortu som vložila na noc do chladničky.
Ďalší deň som si pripravila polevu. Nad parou som si roztopila čokoládu a pridala som olej. V pôvodnom recepte som sa dočítala, že poleva bude potom krémovejšia. Snažila som sa čokoládu čo najlepšie rozotrieť po celom povrchu torty, ale nebola som veľmi šikovná, lebo mi čokoláda rýchlo stvrdla, takže kraje boli ešte vždy biele. Preto som si nad parou roztopila ešte dve kocky čokolády a tou som potom pokryla kraje torty. Tortu som nechala asi 30 min. na kuchynskom drese a až potom som ju vložila do chladničky.
Neviem prečo, ale keď vychladla boli na nej také biele pásiky (nie od plnky). Tak by sa mi zle fotila, preto som povrch pred fotením potrela tenkou vrstvou oleja, preto je taká pekne lesklá (chuť oleja nebolo pri konzumácii cítiť).
Krájala som nožíkom, ktorý som si predtým namočila do teplej vody.

cca 10 kúskov

Zdroj torty "Anya, ez isteni! ..." (bez piškótového cesta).
Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...