pondelok, 20. augusta 2012

Baklažánový "kaviár"

Malá spomienka na Turecko. Pravdepodobne vôbec nie autentický recept, ale chute a ingrediencie mi veľmi pripomínajú tohtoročnú letnú dovolenku. Turecká kuchyňa je veľmi rôznorodá a kto má chuť ju spoznať lepšie, odporúčam Elenin blog nazarboncuk.


2 malé baklažány
200 g bieleho jogurtu
100 g kyslej smotany
1 menšia cibuľa
3 ks pečeného cesnaku
1/2 zväzku petržlenovej vňate
1-2 lyžičky balzamikového octu z bieleho vína
2 lyžičky rímskej rasce
1 lyžičky olivového oleja
čierne korenie
soľ

Baklažán som použila z otcovej záhrady. Tie naše, ale nenarastú do takej veľkosti a nie sú také lesklé, ako tie z obchodu, takže som z nich použila 2 menšia kúsky. Šupku som si očistila a nakrájala som si ich na plátky, položila som ich na papierové utierky a posolila som ich. Asi za 15 min. sa vypotia a pustia zo seba horkosť. Potom som si ich nakrájala na menšie kocky. Cibuľu som si očistila a na troške oleja som si ju osmažila, potom som pridala na kocky nakrájaný baklažán a smažila som ich na silnejšom ohni. Medzitým som si ešte raz poliala baklažánové kúsky olejom, keďže oni rýchlo do seba nasiaknu olej a už na miernom ohni som ich ďalej dusila.
Baklažány sa môžu upiecť aj v rúre na 220°C, treba ich popichať, ale mne sa zdá, že v rúre sa robia dlhšie ako takto na panvici.
Rímsku rascu som si v suchej panvičke osmažila a potom som si ich v mažiariku rozdrvila.
Keď boli baklažány hotové, nechala som ich trošku vychladnúť. V miske som si medzitým zmiešala ostatné prísady a to biely jogurt, kyslú smotanu, olivový olej, nasekala som si petržlenovú vňatku a tiež som ju pridala do nátierky/dipu. Na dochutenie som pridala čierne korenie, soľ a taktiež rozdrvenú rímsku rascu a balzamikový ocot. V pôvodnom recepte bol použitý čerstvý cesnak, až 5 strúčikov, ja som však dala 3 kúsky mäkkého, pečeného cesnaku.
Pripravila som si ich ešte pred 2 týždňami vo väčšom množstve tak, že som si ich upiekla v rúre a natesno uložila do nádobky (od kapary) a zaliala som ich olejom. Je to taký pokus, som zvedavá koľko mi vydržia takto, lebo mám nervy, keď sa mi cesnak pokazí a to ich kupujem od ujov a tiet na trhu. Tak uvidíme, čo z toho bude.
Všetko som dobre premiešala a nechala som, nech sa chute dobre spoja, najlepšie v chladničke.

Zdroj Vojto Artz - U vás doma

sobota, 11. augusta 2012

Bock Bistro Budapešť

Nečakane, rýchlo, ale o to lepšie sa vydaril krátky víkendový výlet do Budapešti. Už ako malá som mala možnosť navštíviť hlavné mesto Maďarska. Pamätám si z toho len, že bol Silvester, bol hluk, plno ľudí, všade lietali konfeti a že som sa bála ... v metre. To mi zostalo aj v dospelosti.  


Bock Bistro som túžila navštíviť už dávno a keď sa v rýchlosti zorganizoval narodeninový víkend pre kamarátku, tak som veľmi dúfala, že ich presvedčím, aby sme sem zašli. Mala som šťastie, plán cesty stanovili jasne, ale o program sa už nepostarali, takže som mohla zrealizovať svoje predstavy.


Do reštaurácie sme dorazili pomerne neskoro, čas obeda bol už dávno za nami. Boli 4 hodiny. Keďže sme sa ale cestou stihli zastaviť na úžasné zákusky, tak sa naše hladné brušká začali ozývať až neskôr. Po vstupe do reštaurácie som zostala dvojnásobne zaskočená. Najskôr z toho, že tam neboli žiadny hostia, ale zároveň všetky stoly mali rezervácie. Čašník, ktorý nás privítal najprv zisťoval, či máme rezerváciu (nemali sme), pozrel sa ale do knihy rezervácií a ponúkol nám jeden stôl, ktorý bol voľný do 6-tej hodiny. My sme súhlasili a začalo sa objednávanie.



Vo všetkom sme si nechali poradiť veľmi príjemným a informovaným čašníkom. Začali sme vychladenou domácou zázvorovou limonádou, ktorá mi vydržala počas celej obedo-večere. Jedálny lístok nebol rozsiahli. Ja som však vedela (z ich internetovej stránky), že majú aj týždennú ponuku. To čo som si pôvodne chcela objednať, bolo z minulotýždňovej ponuky (bolo to v peci pečené kačacie stehno so zelenými jablkami a egrešmi), tak sme hľadali niečo iné. Nakoniec som si vybrala býčie líčko na „retro“ spôsob s macesovými knedličkami.



Ten MÔJ si vybral jahňací krk pripravený technológiou sous vide s grilovanou zeleninou a vynikajúce maďarské biele víno vybrané na základe odporučenia obsluhy. Víno bolo dobre schladené a chutné, ale bohužial si na značku nevieme spomenúť.



Kamarátka má najradšej klasiku, dala si vyprážané mäso (bola použitá strúhanka Panko) s hlávkovým šalátom. Ten hlávkový šalát teda musím opísať, lebo ma to veľmi zaujalo a aj chutilo. Štvrťka hlávkového šalátu bola máličko zo spodku ugrilovaná a poliata sladko-kyslím nálevom, preliata kyslou smotanou a dozdobená kúskami vyškvarenej nadrobno nakrájanej slaninky. Bolo to úúúúúúžasné. Štvrtý člen našej spoločnosti zvládol len minerálku, keďže sa cestou „napchal“ čerstvo upečenými pagáčikmi z cukrárne.


Boli sme milo prekvapený, keď nám počas čakania priniesli čerstvý domáci chlebík a ochutenú masť z prasiatok mangalice s cibuľkou a nehorázne štipľavou zelenou paprikou, s komentárom od čašníka, že „to tak u nich chodí“. Na záver sme zažili ďalšie prekvapenie. Opýtal sa nás, či si prajeme dezert. My sme boli skutočne plný a už sme si mysleli, že nezvládneme nič iného (ten MÔJ dojedal ešte aj po kamarátke, ktorá papá ako vrabček), ale on, že nám vidí na očiach, že by sme ešte zvládli zmrzlinu. Vtedy mi očká zasvietili, lebo som vedela, že sa u nich podáva slaninová zmrzlina. Aj som sa opýtala, či ju majú. Kukol na mňa a povedal, že aj taká môže byť, že nám prinesie 4 lyžičky a ochutnáme. Nakoniec nám priniesli 3 druhy zmrzliny a to ópiovú, vanilkovú s broskyňovým džemom a s kúskami vyškvarenej slaniny a posledná bola pikantná malinová zmrzlina s kúskami maďarskej klobásy. Všetky kombinácie boli excelentné, ale mne tá so slaninou chutila najviac (aj tomu MÔJMU).


Druhým prekvapením bol účet. Za to čo sme dostali a v takej kvalite v akej boli jedlá a tiež obsluha (klobúk dolu), nebol vôbec vysoký. Na účte sa ale vôbec neobjavil poplatok za predjedlo a ani za zmrzlinu. 



Ich celú ponuku by som dokázala ochutnať. Je veľmi kreatívna, moderná, novátorská, ale predsa ponúkajú aj klasické maďarské špeciality.



Veľmi príjemný zážitok sme mali aj vďaka obsluhe a ich vyškolenosti a informovanosti (so zahraničnými hosťami hovorili plynulou angličtinou, ak by mal niekto cestu do Budapešti a neovládal maďarčinu).



V Bratislave, pod hradom, tiež otvorili reštauráciu pod touto značkou. Plánujem sa tam čo najskôr staviť a overiť si aj ich kuchyňu.

utorok, 7. augusta 2012

Paradajky /sušené paradajky, andalúzske gazpacho, Bloody Mary/

Júl bol veľmi intenzívny na zážitky. Dúfam, že sa mi ich podarí zachytiť aj tu na blogu, lebo fotky sa robili, len k nim napísať zopár sprievodných slov ...
V tomto zápise sa pokúsim zhrnúť niekoľko receptov, v ktorých hlavné husle hrajú paradajky. Totižto minulý víkend som sa pustila do projektu paradajky, lepšie povedané sušené paradajky. Počasie bolo fantastické, takže som mala obavy skôr z toho, aby sa mi paradajočky pri tom šuverení (sušení) nebodaj nespálili na slnku. Vyložila som ich na celú sobotu, nedeľu a aj pondelok na balkón a denne, aj 2x, som ich poctivo kontrolovala. Dnes, keďže bolo vetrisko, tak som ich ďalej sušila vo vnútri, ale na slnečnom mieste za oknom. 



O vlastnoručne pripravených sušených paradajkách, som už písala minulý rok, ale k napísaniu článku som sa zmohla až v októbri, preto dúfam, že niekomu príde tento recept, v čase hojných paradajkových zásob, vhod. Ja som si množstvo tento rok zvýšila a použila som 4 kg oválnych paradajok (majú hrubšiu dužinu), na čo som potrebovala 3 plechy. Recept na sušené paradajky.



Z dužiny, ktorá mi zostala a ktorú som si prepasírovala cez husté sitko, som časť použila aj pri príprave studeného andalúzskeho gazpacha. Polievka bola veľmi osviežujúca, jemná a veľmi chutná.


Andalúzske gazpacho
cca 1 kg paradajok
2 krajce chleba (len striedka)
200 paradajkovej šťavy
300-400 ml studenej vody
1 strúčik cesnaku (ja som nedala)
3 lyžice olivového oleja
1-2 lyžičky bieleho vinného octu
soľ
čierne korenie

Paradajky som si umyla, odstopkovala som ich a na vrchu som ich narezala do krížika. Vložila som si ich do hrnca a zaliala som ich vriacou vodou z rýchlovarnej kanvice. Počkala som tak minútku a potom som horúcu vodu zliala a naliala som na ne studenú vodu. Šupku z paradajok som už potom ľahko stiahla dolu. Potom som si paradajky prekrojila a odstránila som dužinu. Dužinu som si neskôr rozmixovala (mne zostala dosť aj z paradajok, ktoré som nechala sušiť) a pridala som ju do polievky, ale predtým som si ešte paradajky nakrájala na menšie kúsky. Vložila som ich do väčšej nádoby (použila som šalátovú misu) a pridala som k nim aj 2 krajce chlebovej striedky. Rukami som si paradajky s chlebom rozmadžgala a počkala som 20 min. kým chlieb nasiakne paradajkovou šťavou. Kto má stolový mixér, tak ten všetko môže vložiť tam, ja som použila ponorný mixér a chlieb s paradajkami som rozmixovala. Pridala som aj zvyšné suroviny ako paradajkovú šťavu, studenú vodu, olivový olej, biely vinný ocot, soľ a čierne korenie. Kto chce pridá si aj cesnak. Polievku som si rozmixovala do hladka a podľa potreby som ju ešte dochutila. Vložila som ju do chladničky a podávala som ju dobre vychladenú. Najlepšie na ďalší deň, ak by zhustla treba priliať trochu ľadovej vody.
Pár kvapiek olivového oleja na vrch pred podávaním neuškodí.

6 porcií


Zdroj NolTV.
klasické gazpacho

Z paradajkovej šťavy sme si v sobotu večer pripravili aj alkoholický drink Bloody Mary. Ochutnali sme ho prvý krát a musím sa priznať, že ten MÔJ zostal fakt len pri ochutnaní. Mne to však chutilo. Upozorňujem, že ľahko to však udrie do hlavy, aj keď tú vodku tam nebolo cítiť.

Bloody Mary
4-5 kociek ľadu
šťava z polovice citróna
2 kvapky worcestrovej omáčky
1/2 lyžičky chrenovej omáčky (nedali sme)
1 kvapka tabaska
50 ml rajčinového džúsu
50 ml vodky (stačilo by aj 25 ml)
soľ
cayenské korenie

Do šejkra sme vložili ľad, šťavu z 1/2 citróna, worcestrovú omáčku, (chrenovú omáčku), tabasco, rajčinový džús a vodku. Šejkrom sa silne pretrepalo a hotový drink sme naliali do pohárov na whisky. Do drinku sa pridala štipka soli a cayenského korenia. Zdobiť sme nezdobili, ale kto chce, môže použiť plátky citrónu či limetky a kúsok stonkového zeleru.

1 porcia

Zdroj z knižky Najlepšie koktaily


Paradajková šťava mi ešte zostala, možno z toho bude plnená paprika alebo nejaká omáčka na cestoviny ... uvidíme.
Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...