nedeľa, 19. septembra 2010

USA - Baltimore a Washington D.C. - 1. časť

Tak a sme doma a konečne som sa dostala aj k písaniu. Teda už sme sa z dovolenky vrátili pred pár dňami, ale únava z cestovania sa vytratila až nateraz. A aby som nezabudla, boli sme na návšteve za veľkou mlákou. Áno, navštívili sme USA, východné pobrežie. Preto tento zápis a možno aj ten ďalší bude skôr o zážitkoch ako o jedle, i keď aj tam sme jedli, ale ... o tom neskôr.
Naše "vacation" trvalo dva týždne a pochodili, videli a zažili sme toho mnoho. K tomu ale bolo potrebné precestovať množstvo míl. Môžem povedať, že tých 3000 míl malo za následok, že som zdolala značnú časť knižky od Kena Folletta Piliere zeme. Mimochodom je to úžasná kniha, odporúčam ju každému.    
No a kde sme to vlastne išli. Leteli sme z Viedne cez Londýn do Philadelphie. Tam si nás vyzdvihla Judy (sestra toho MÔJHO) a Dan (priateľ Judy) a odviezli nás do mestečka Carbondale v Pensylvánii. Tam sme bývali v dome s Ellen a Jackom (otec Dana), teda pokiaľ sme neboli na cestách a tých ciest bolo dosť. 
Prvý náš výlet po spoznávaní smeroval do Baltimoru, kde sme si pozreli Aquárium, ktorého súčasťou bolo živé múzeum s veľkými nádržami s rôznymi rybami, medúzami, korytnačkami a žralokmi. Zúčastnili sme sa aj na delfínej show. Fotky som nestíhala robiť, ale rozhodla som sa, že si delfíny natočím na video, takže tých máme dosť. Boli tam traja delfíni -  Beau, Jade a Nani (Nani mala už 32 rokov), ktorí predvádzali svoje schopnosti, ako bola rýchlosť, šikovnosť, inteligencia vo forme prijímania a vykonávania pokynov  a tiež hravosť. Ľudí, ktorí sedeli v prvých štyroch radoch svojimi výskokmi premočili do nitky. My sme z pochopiteľných dôvodov zaujali miesta vyššie.
Z Baltimoru sme pokračovali do hlavného mesta USA, Washington D.C. Washington D.C. leži na hrane dvoch štátov Marylandu a Virginia, napr. Pentagon už leží vo Virginii v časti Arlington. Náš hotel bol tiež v tejto časti. Keďže sme tam prišli až podvečer, ubytovali sme sa v hoteli a až ďalší deň sme pokračovali v prehliadke pamiatok. Metrom sme sa odviezli do centra a naša prvá cesta smerovala k Bielemu domu. Je poriadne strážený a zabezpečený. Nie je až taký obrovský, ale ten pocit sme mali asi preto, že sme stáli dosť ďaleko za oplotením. Tak ako každý turista, aj my sme sa pred domom prezidenta Spojených štátov amerických odfotili.

Biely dom
Vedľa Bieleho domu je ďalšia impozantná stavba, ktorá patrí viceprezidentovi USA. Tu už toľko turistov nebolo. Ešte sme sa prešli k zadnej časti Bieleho domu a pozreli sme si západné krídlo aj s jeho strážcom na streche. Len tak podotýkam, že seriál Západné krídlo s Martinom Sheenom patril k mojim obľúbeným. 
Sídlo viceprezidenta

Západné krídlo
17 street nás doviedla popri 169 m vysokom obelisku - Washington Monument, (ktorý bol postavený v dvoch fázach a dokončený až po tom, keď sa obyvatelia vyzbierali na dokončenie tejto pamätnej stavby) až k Pamätníku obetiam druhej svetovej vojny. Tu tých turistov bolo neúrekom. Teda aj my sme si to obišli, ale strašne a strašne bolo horúco, tak sme sa snažili zdržiavať sa v tieni.

Obelisk

Pamätník obetiam II svetovej vojny
Pod košatými stromami, popri Reflecting pool,  sme sa dostali až k Lincolnovmu Memorialu. 
Lincoln Memorial
Abraham Lincoln je tu zobrazený v nadživotnej veľkosti a je odtiaľ krásny výhľad až po Capitol. 
Abraham Lincoln
Ďalej naše kroky smerovali k Memorialu Franklina D. Roosevelta, ktorý bol zatiaľ jediným prezidentom USA, ktorý bol zvolený štyri krát. Bol prezidentom po Veľkej hospodárskej kríze a aj počas druhej svetovej vojny. Jeho pamätník je skutočne krásny. Chvíľku nám aj trvalo, kým sme ho prešli, keďže sa skladá z viacerých častí, sú tam malé vodopády (fontány) a je celý z čierneho kameňa, na ktorom sú citácie, ktoré človeka prinútia zamyslieť sa. 
Franklin D. Roosevelt
Toto sú myšlienky toho MÔJHO:
Najväčší dojem vzbudzuje socha zobrazujúca mužov stojacich v rade na chlieb, mužov bez práce a bez peňazí v období hospodárskej krízy. Roosevelt povzbudzoval bohatých, aby pomohli týmto čestným americkým mužom, ktorí svoj stav nezapríčinili sami, aby im pomohli v prípade, že im zaklopú na dvere a požiadajú o milodar, aby mohli zo svojimi rodinami prežiť aspoň jeden ďalší deň. Podobná scénka je vyobrazená aj vo filme Cinderella man (Těžká váha/Druhá šanca) s Russelom Croweom, kde predtým úspešný boxer ponížene žiada o pomoc skupinu bohatých.
Pamätník obsahuje okrem sôch aj niekoľko citátov od Roosevalta, najlepší z nich, podľa mňa znie "Jediná vec, z ktorej máme mať strach, je strach samotný" ("Only Thing We Have to Fear Is Fear Itself"). Zaujímavé sú aj pohádzané veľké kocky s nápisom "I hate war" (neznášam vojnu), ale mne osobne by sa viac páčil nápis "I love peace" (milujem mier).
Viac priestoru by si určite zaslúžila aj Rooseveltova manželka považovaná za najvplyvnejšiu americkú ženu.
Great depression. Fotka je prevzatá odtiaľto.
Jeffersonov Memorial bol ďalší pomník, ktorý sme si pozreli a odtiaľ sme zamierili späť k obelisku.


Jefferson Memorial
Keď sme k nemu prišli, bolo už po druhej hodine a lístky doň už boli vypredané. Škoda, mohol byť z neho krásny výhľad. Prešli sme sa aspoň popri vlajkách a keďže čas obeda bol už dávno za nami a my sme ešte nič nejedli, zamierili sme k prvému pouličnému stánku. Vodu sme si už predtým kupovali, tak sme vedeli, že toto mesto nebude lacné. Dali sme si hot-dog za 4 USD a 1/2 litrovú vodu za 2 doláre. Neskôr sa cena za vodu v okolí múzeí vyšplhala až na 3 USD, keďže tam nebola žiadna iná možnosť doplnenia tekutín.
Po rýchlom obede sme zamierili k Smithsonian Castle. Je to impozantná budova z červeného pieskovca. Tu sme sa z krátkeho videa dozvedeli, aké múzeá sú v okolí National Mall a čomu sa venujú. 

Smithsonian Castle
Rozhodli sme sa, že si pozrieme National Air and Space Museum. Všetky múzeá boli bez poplatku, ale museli sme prejsť cez vstupnú kontrolu. Lietadlá, vesmírne lode, vznik vesmíru, prvé pokusy ľudí lietať a rôzny materiál ohľadne lietania, to všetko tu bolo. Priznám sa ja som tu už bola natoľko unavená, že som videla len časť expozície. Musela som si nájsť lavičku a odpočinúť si. Zato ten MÔJ to všetko pobehal a pofotil, takže to čo som nevidela osobne, som si pozrela aspoň prostredníctvom fotiek.

Po tom čo sme absolvovali múzeum, sme sa chceli dostať ešte ku Capitolu. Aj sme sa k nemu vybrali, ale pokročilý čas a aj naše ubolené nohy zavelili spiatočku a tak sme už len nasadli na metro a vrátili sa k hotelu, kde sme mali odparkované autíčko. Cesta späť do Carbondale trvala asi 5 hodín aj s tým, že sme v okolí Washingtonu zablúdili. 

US Capitol
Na spoznanie Washinton D.C. určite nestačí jeden deň, veď sme nestihli všetky múzeá, Capitol, Arlingtonský cintorín a ani Pentagon, ktorý sme aspoň zahliadli z auta (vzhľadom trošku pripomínal vezenie). Určite by sa našli aj iné zaujímavosti.

USA – New York – 5. časť
USA – New York – 4. časť
USA – New York – 3. časť
USA – Veľké veci – 2. časť

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...