Svadba

 

Krásny, úžasný a nádherný pocit, takto by som definovala náš svadobný deň. Ale fakt … i keď aj ja, keď som čítala rôzne články na mojasvadba.sk a videla som tie „nadnesené“ slová, myslela som si, že sú to obligátne frázy, ktoré sa musia povinne použiť v spojení svadba.

Musím sa priznať, že som sa mýlila. Skutočne všetok ten stres, prípravy, naháňačky, vybavovačky, vyjednávačky a neviem čo všetko, ničia človeku nervy a v niektorých prípadoch sa dostáva do stavu blízkemu nervovému zrúteniu, ale všetká tá námaha sa vyplatila (aj keď v momente príprav som si to nemyslela). O svadobnom termíne som vedela cca rok vopred, ale ako to už býva zvykom, aj tak som najväčší kus práce robila na poslednú chvíľu. V čase plánovania a príprav na svadbu, chodila reklama na svadobné seriály na jednom TV kanáli, kde mladá slečna s vážnou tvárou tvrdila nasledujúcu vetu: „I´m not crazy, I´m planning the wedding.“ (Nie som blázon, len plánujem svadbu). Ešteže sme to zvládli.

Ten MÔJ bol perfektný, ak si dobre spomínam žiaden môj nápad nezamietol. Ani ten, keď som sa rozhodla zrealizovať sukulentovú výzdobu a okrem sukulentov na stoloch, sa nachádzali aj v mojej svadobnej kytici, kytici pre družičky a aj v pierkach a tiež v mojich vlasoch. Ako dar sme sa rozhodli dať každému pozvanému sukulent v malom bielom kvetináči, ktorý zároveň poslúžil na menovky. Všetky sukulenty (kaktusy bez pichliačov) mi zabezpečili moji svokrovci, ktorí ochotne dodali potrebné množstvo z vlastnej (obrovskej) zbierky.

Podporil ma aj pri výbere hlavného jedla, kde som chcela niečo iné, nie klasické smažené-plnené, zemiaky vs. ryža. Po testovacích vareniach a ochutnávkach na rodine, sme sa rozhodli pre pomaličky pečené mäsko a pre ryžu so šošovicou a hrozienkami, ktoré som už uverejnila na blogu. Bola to dobrá voľba, dostala som mnoho pochvál a teším sa, že som to nevzdala po prvej negatívnej reakcii kuchára, ktorý podľa všetkého nechcel riskovať a staval na osvedčenej, ale nudnej klasike. Ja som však klasiku akceptovala, ale len vo forme švédskych stolov, kde už vysmážané a pečené mäská boli na výber.

Menu na svadbe bolo nasledovné:

Prípitok

MARTINI

Predjedlo

SYR BRIE SO SUŠENOU ŠUNKOU,

HROZNOM, ORECHOM,

MASLOM A BAGETKOU

Polievka

SLEPAČÍ VÝVAR S MÄSOM A

REZANCAMI

Hlavné jedlo

POMALIČKY PEČENÉ BRAVČOVÉ

KARÉ SO ŠŤAVOU

RYŽA SO ŠOŠOVICOU, HROZIENKAMI

A PETRŽLENOVOU VŇAŤOU

Dezert

ZMRZLINA

KÁVA

SVADOBNÁ TORTA

ZÁKUSKY

Švédsky stôl

PEČENÉ KURACIE STEHNÁ

VIEDENSKÝ BRAVČOVÝ REZEŇ

BRAVČOVÉ KARÉ NA ŠAMPIŇÓNOCH

ZELENINOVÝ ŠALÁT

BYLINKOVÝ DRESING A SYR

RYŽA S HRÁŠKOM

OPEKANÉ ZEMIAKY

PEČIVO

OBLOŽENÁ SALÁMOVÁ A SYROVÁ MISA

OVOCNÁ MISA

Po polnoci

SEGEDÍNSKY GULÁŠ S KNEDĽOU

Svadobné zákusky sme objednávali z neďalekej dediny, kde nám pripravili testovacie kúsky. Mali sme šťastie keďže to bolo práve v čase Veľkej noci a pani cukrárka mala napečených aj 30 druhov. Nakoniec sme si vybrali 20 rôznych druhov. Poprosila som ju aj o upečenie malej citrónovej svadobnej torty, tej testovanie sme absolvovali na mojej decentnej rozlúčke so slobodou. Rozlúčka dopadla lepšie ako tá torta. Na môj vkus (a nielen môj) bola príliš maslová, ťažká a sladká. Po odporúčaní som finálnu verziu svadobnej torty zadala úplne úžasnej a zlatej pani, ktorá sa vôbec nezarazila na jednoduchosti vonkajšieho vzhľadu svadobnej torty. Vo vnútri torty sa však skrývalo piškótové cesto (z domácich vajec) s citrónovo-tvarohovou plnkou. Bola fakt svieža a neskutočne dobrá a cena konečne neodrážala to na akú slávnosť bola dodávaná, teda svadbu (stála len 35 €).

 

Ten MÔJ bol ďalej ochotný chodiť pól roka na tanečnú. V klasických tancoch sme si totiž neboli vôbec istý. Niektoré začiatočné hodiny boli trošku nemotorné a ťažkopádne, ale obaja sme to zvládli. Na tanečnej sme mali možnosť spoznať nových, skvelých ľudí. Bol ochotný naučiť sa náš prvý tanec na hudbu z Pána prsteňov (žiadna šaškáreň), ale ako naschvál, hneď v druhom kroku som sa pomýlila. Ešteže si to nikto nestihol všimnúť, teda okrem nás (iba trošku nás to vykoľajilo).

Tiež súhlasil, aby som mala družičky a tak sa stalo, že moje najlepšie kamarádky a krstná dcéra zaujali túto pozíciu. Šaty pre družičky som chcela, aby boli podobného strihu (sukňa rovnaká, vrch podľa ich výberu). Každá z nich bola krásna, baby ďakujem, že ste zvládli nekonečné skúšania :).

Šaty pre ženícha patrili medzi najrýchlejšie nakúpené. Chlapi nemajú potrebu behať po obchodoch a skúšať. Ten MÔJ si vybral všetko veľmi rýchlo. Jedine na košeľu sme čakali, keďže tá sa šila v podstate na mierku (vôbec som nevedela koľko druhov zapínania, golierov, manžiet, zoštíhlení a dĺžok existuje).

Moje svadobné šaty mi dorazili až z ďalekého Hong-Kongu a keď som uvidela, ten maličký balíček nemohla som uveriť, že sa v nich skrývajú moje svadobné šaty, spodnička a obal na šaty. Boli však tam. Už pri objednávaní som vedela, že šaty mi nesadnú úplne, preto som bola dohodnutá so svojou krajčírkou, že mi ich upraví. V šatoch som sa cítila úžasne a strašne ma tešilo, že som ich hneď v pondelok nemusela nikomu vracať. Aj teraz sa niekedy stane, že si ich len tak objímem ..., asi mi je ľúto, že si ich už viacej neoblečiem. Zatiaľ sú však zavesené na dverách a teším sa z nich. Viem, že by som ich mala predať, ale ….

Úprava môjho zovňajšku bola kooperáciou Anetky a mňa. Oči som si namaľovala sama, ale zvyšok vizáže, ako aj úprava vlasov prebiehala na základe vopred dohodnutých a odskúšaných videí z youtubu (perfektná pomôcka). Anetka bola k dispozícii nielen mne, ale aj ostatným, ktorý v ten deň potrebovali čo to nastailovať.

 

Obrad som si priala mať v kostole. Po vstupe na hudbu Vivaldiho Zimy (ženích) a Pachelbelovho Canonu (ja), sme zostali mierne prekvapený oddávajúcim kňazom, ktorý bol náš sused (tiež kňaz) a teda tam nebol ten pán farár, s ktorým sme absolvovali stretnutia. Kázeň bola snáď jediným negatívnym zážitkom toho dňa. Vôbec sa nehodila na svadbu, ja som z nej skôr posmutnela, ale je pravda, že som sa na ňu radšej nesústredila. Výmena prsteňov a sľuby si však veľmi dobre pamätám a aj to, ako ťažko išiel prsteň na prst tomu MÔJMU (nedáva ho vôbec dole, nosí ho viacej ako ja svoju obrúčku a zásnubný prsteň :)).

Hostina bola zabezpečená v hoteli, ktorý mal krásnu záhradu, kde sa dalo posedieť a oddýchnuť si od tanca. Do nôty nám hrala trojčlenná skupina. Hrali nám až do rána, do 5-tej. Chlapci klobúk dolu. Trochu som sa bála či bude dobrá zábava, keďže som sa s nimi dohodla len na základe odporúčania, bez stretnutia, ale ak napíšem, že nohy ma boleli ešte aj v utorok, tak toľko uznania asi stačí. Zabávali sa starší aj mladší.

 

Celý priebeh svadby úplne úžasne organizoval náš družba/starejší (po predchádzajúcom stretnutí). Prišiel načas, sprevádzal toho MÔJHO na pytačky, poďakoval za nás rodičom, usmerňoval svadobčanov, pre šťastie sme si pozametali rozbitý tanier, určilo sa kto bude pánom domu a tiež nám potrel ústa medom, aby náš spoločný život bol vždy len sladký a každé jedlo predstavil krátkou, ale výstižnou básničkou. Proste zabezpečil, aby sa časť tradícií zachovala a zároveň asistoval aj pri nových zvykoch, ako bolo hádzanie kytice alebo podväzku nezadaným dievkam a chlapcom. Rozlúčili sme sa až po tanci mladej ženy.

Skoro som zabudla na úžasné fotografa Martina Žikavského. Ďakujeme Ti :).