Cesta za jedlom /chutný New York/ časť 1.

Prvý deň v New Yorku bol pondelok. Keď sme tu boli v septembri ani som nepredpokladala, že sa do NY tak rýchlo vrátime. Primárnym cieľom však nebol NY, ale krajšia a radostnejšia udalosť v "našej rodine". Išli sme na svadbu Judy a Dana, teda sestry toho MÔJHO. Rozhodli sa, že spolu strávia zvyšok svojho života. A ja im prajem, aby mali spolu krásny a dlhý život. Síce od nás budú veľmi ďaleko, preto objatia, dotyky a osobné stretnutia sa nebudú realizovať tak často, keďže Skype takúto možnosť nezabezpečuje :) a vedci nejak ešte nevymysleli teleport, aj tak verím, že aspoň cez obrazovku počítača budeme môcť naďalej komunikovať.

Podarilo sa nám teda opätovne stráviť 3,5 dňa v NY. Tentoraz sme tam boli len ja a ten MÔJ. Ubytovanie som nám rezervovala v bočnej uličke priamo na Times Square v Hoteli Edison (47 Street a Broadway). Hotel bol starší, v štíle art deco, ale na NY s dobrou cenou a hlavne v centre. Recenzie na hotel som si pravdaže prečítala a môžem potvrdiť, že ak by sme mali okná do ulice, nebol by náš pobyt taký príjemný. Bývali sme na 19-tom poschodí (z 22-ch) a mne osobne hluk z ulice a blízkosť Times Square trošku vadili. Zatiahli sme však závesy, okná boli zavreté a ten hluk sme eliminovali.

Začiatkom marca boli síce rána ešte mrazivé, našťastie cez deň nám slniečko vykuklo a mali sme veľmi príjemný pobyt. Pri prvej návšteve NY-ku sa nám podarilo pochodiť snáď všetky tie výnimočné a zaujímavé miesta, preto som tentoraz naše dni naplánovala tak trochu v kľudnejšom a nie tak uponáhľanom tempe. Musím sa priznať, že to plánovanie bolo skôr o tom, kde sa čo dalo ochutnať, teda návšteva rôznych reštaurácií, obchodíkov a deli-čiek a popritom poobdivovať okolie. Potrebovala som si to naplánovať, aby som predišla sklamaniu z minula, jednak z toho, že sme nevedeli kde sa ísť najesť, čo si môžme dovoliť, kde čo majú, čo je kde najlepšie a čo sa oplatí ochutnať. Pomerne veľa som hľadala a čítala o rôznych miestach, kde sa dá dobre a na naše pomery za slušné peniaze najesť. Veľkou pomôckou mi bol portál yelp.com. Tu som našla okrem recenzií na reštaurácie, aj recenzie na rôzne miesta napr. na Brooklynskú botanickú záhradu, ale o tom neskôr. Najprv by som chcela napísať o jedlách, ktoré sme ochutnali.

 

Začali sme v China Town-e v reštaurácii Jing Fong. O nej som sa dočítala na blogu Borisa Burgera. Verila som, že po predchádzajúcej zlej skúsenosti si konečne dáme dobrú pravú čínu. Reštauráciu sa nám podarilo nájsť trošku ťažšie, bola zastrčená vo vedľajšej uličke na 20 Elizabeth Street. Prišli sme tam až niekedy po druhej a mali sme dosť miest na sedenie, nebolo tam veľa ľudí, ale ponuka jedál sa mi zdala slabšia. Z ich webovej stránky som sa dozvedela, že podávajú aj čínske mini jedlá - dim sum. "Dim sum je kantonský výraz pre druh čínskeho jedla, ktoré obsahuje malé jednotlivé porcie jedla, zvyčajne podávané v malom parnom košíku. Ísť na dim sum zvyčajne znamená ísť na "pitie čaju" (preklad z Wikipedie)."

Neviem presné názvy jedál čo sme jedli, keďže ani na webe ich nemajú uvedené a čašníčka mala dosť veľký problém vysvetliť nám čo je čo (vedela veľmi zle po anglicky). Okrem sladkého kokosového dezertu s červenou želatínou na vrchu mi všetko chutilo (cestíčko plnené mäsom, rybacia rolka so slaninou, k tomu niečo podobné ako majonéza, buchty plnené niečím sladkým). Aj keď zo začiatku som si myslela, že ich čaj je strašne zlý, postupne mi veľmi zachutil. Porcie boli rozdelené podľa veľkostí na malé, stredné a veľké. Tento obed bolo najlacnejšie jedlo čo sme v NY mali, stál iba 10,80 USD, aj keď nebolo ho až tak veľa.

O Katz's Delicatessen som sa dočítala na viacerých blogoch, ale asi prvý krát to bolo u Katky Benkovej (škoda, že už píše tak málo :(). Vedela som, že tam musíme ísť a vyskúšať sendvič Katz’s Pastrami (z údeného hovädzieho mäsa) s kvasenými uhorkami (aj keď ja som uhorky nezjedla, kvoli výraznej kôprovej chuti) a ako ďalší sendvič sme si chceli vybrať Roast Beef. Ešteže nás obsluhujúci chlapík dobre odhadol a povedal nám, že je to studené hovädzie mäso a ešte k tomu dosť krvavé. Pre istotu nám dal aj plátok ochutnať a my sme okamžite zamietavo pokrútili hlavami. Vybrali sme si sendvič Bologna s uhorkami, ale ani to nebolo práve najlepšie riešenie, keďže to veľmi pripomínalo náš parízer, len asi v polkilovom prevedení. Zjesť sa však dal (trošku horčice a trošku kečupu), len sme si mohli pochutnať aj na niečom lepšom. Odporúčam si ale dať čerešňovú sódu Dr. Brown, je výborná. Kto však netúži po žiadnom sladkom nápoji, na konci reštaurácie sa nachádzajú čisté poháre a také väčšie "umývadlo", kde sa dá napustiť čistá voda (bez poplatku).

V blízkosti Brooklynskej botanickej záhrady a Prospect parku sme si zašli na brunch (niečo medzi raňajkami a obedom) do reštaurácie Tom´s. Na základe recenzií na yelp.com som sa rozhodla vyskúšať banánové palacinky zo sladkých zemiakov (Sweet Potato pancakes with bananas). Priniesli mi k tomu javorový sirup a tiež tri druhy sladkého masla (škoricový, broskyňový a na tretí si už nespomeniem). Tieto maslá mi vôbec nechutili, ale s javorovým sirupom to bolo dobré. Doma to však robiť nebudem, neohúrilo ma to až tak. Tiež som vyskúšala čerešňovú limonádu (Cherrry Lime Ricky). Dúfam, že to nebola len voda ochutená čerešňových sirupom. Chuťovo to bolo ale vynikajúce. Ten MÔJ si dal kávu a hneď po príchode nám priniesli aj club sodu s ľadom a s kúskom pomaranča (ak prinesú vodu hneď, je zadarmo). Objednali sme si ešte raňajkový tanier, huevos rancheros, ktorý obsahoval vajíčka na spôsob volského oka, preliate paradajkovou-chilli omáčkou. Tortilla bola schovaná pod vajíčkom. Na tanieri bola ešte chrumkavá slanina, fazuľové pyré, ryža, opekané zemiaky a zvlášť v miske aj kyslá smotana, ktorá mi prišla vhod na zmiernenie štipľavej chuti v ústach. Bol to výdatný "skoro" obed.

Pokiaľ sme čakali na našu objednávku čašníci nám rozdali sladké cookies. Za zmienku stojí ešte originálna gýčová výzdoba reštaurácie, umelými kvetmi.

Pri dolnom konci botanickej záhrady sme sa stavili v miestnom bufete s karibskou kuchyňou. Volalo sa to De Hot Pot. Vybrala som si ju preto, že mala dobré hodnotenie, ale bola to chyba. Hodnotilo to len 9 ľudí a to je strašne, ale strašne málo. No čo už, dali sme si jedno kuracie roti (bola to veľká placka s kuracím mäsom a omáčkou), vlastne ja som z neho zjedla asi tri sústa a skončila som. Obrázok prikladám, ale ani nafotiť sa to pekne nedalo, preto prikladám iné fotky. Každopádne neodporúčam toto miesto.   

Ešte stále v Brooklyne, ale už priamo pod Brooklynským mostom sme zašli do talianskej pizzerie Grimaldi's. Podľa hodnotení tam robia najlepšiu pizzu v NY. Majiteľ tohto miesta púšťal ľudí dovnútra postupne, podľa toho, ako sa uvoľňovali miesta. Takto sa ale pred pizzeriou vytvoril rad ľudí. Mne sa zdalo akoby to robil naschvál, aby vytvoril dojem, že na tú pizzu sa oplatí čakať a aby prilákal ďalších ľudí. Smutné na tom bolo to, že pri okne boli štyri voľné miesta (asi najlepšie) a zvonka to každý videl. My sme čakali asi 20 min. Potom nás usadili k dlhému stolu oproti sebe, s miestom asi 60x60 cm. Určite ste už vo filmoch videli, že cudzí ľudia sedia vedľa seba alebo že je tam natlačených toľko stolov, že keď chce niekto vyjsť spoza stola, tak sa musí odtiahnuť stôl. Tak tu to bolo tak, v malom priestore čo najviac miesta na sedenie. Nemôžem povedať, že by mi tam bolo nepríjemne, len som vchádzala už trošku nahnevaná, kvoli zbytočnému čakaniu vonku. Aj keď, teda vedela som, že sa to robí a že budeme musieť pravdepodobne počkať. Podľa odporúčaní sme si objednali veľkú základnú pizzu (paradajky, mozzarella a bazalka), pivo a vodu (bola zadarmo). Pizza nám chutila, len sme sa nejak nevedeli stotožniť s označením "najlepšia" pizza v NY. Mala by som ochutnať aspoň jednu originál taliansku pizzu v Taliansku, aby som mohla porovnať, či sa táto približovala originálu.

Nedojedenú pizzu nám bez problémov zabalili.

Ešte mám v pláne dopísať ďalšie miesta, kde sme ochutnávali multikultúrne jedlá New York-u.