Cesta za jedlom /chutný New York/ časť 2.

Pobyt v NY sa nezaobišiel bez kávy zo STARBUCKS COFFEE. Je mi jasné, že je to otrepané a možno sú aj lepšie kaviarne, ale ja nie som kávičkár a moja stredne veľká White Chocolate Moccha je presne ten dezert (pretože u mňa je táto káva sladkosť), niečo čo si nenechám ujsť. Ten MÔJ si dal klasickú stredne veľkú kávu a ešte sme ochutnali tekvicový chlebík (Pumkin Bread). Tento bol tiež veľmi chutný, aj keď pomerne sladký.

Po dlhej prechádzke sme sa niekedy okolo obeda dostali k sandwich shop-u NUM PANG. Myslím, že môžem označiť tento sendvič za jeden z najlepších sendvičov aké som kedy jedla. Bol chrumkavý, šťavnatý, mäsový/rybací, s uhorkou, mrkvou, koriandrom a chilli majonézou, no proste perfektný. Mal len jedinú chybu, nebol najväčší. Objednali sme si jeden sendvič s pikantným bôčikom s nakladanou ázijskou hruškou (five spiced pork belly whit pickled asian pear) a sendvič s koreneným sumcom s domácou sladkou sójovou omáčkou (peppercorn catfish with house made sweet soy sauce). 

Na malých stoličkách, ktoré sa nachádzali v priestore nad bufetom, sme si na nich pochutnali. Trošku sme si zamazali ruky, ale pribalené servítky to vyriešili. Tieto sendviče každému odporúčam :).

Hneď vedľa NUM PANG-u bol židovský bufet University Pita, kde ma zaujal pita chlebík s falafelom. Keďže som čítala v knižke Židovka o reštaurácii Jeruzalem, tak som pôvodne chcela zájsť aj tam. Ale aj v samotnej knižke bolo napísané, že reštaurácia už nepatrí danej rodine a podľa recenzií, úroveň značne poklesla, rozhodla som sa vyskúšať falafel v tomto bufete. Pred nami stáli nejaký ľudia, tak som predpokladala, že to nemôže byť zlé. Keďže po sendvičoch sme ešte nemali úplne plné brušká, rozhodli sme sa, že si dáme jeden chlebík s falafelom, napoly. Na fotke to síce nevidieť, ale v pita chlebíku bol humus, baklažán, biela omáčka (neviem presne aká), kapusta, uhorky a cícerové guličky alias falafel. Bolo to chutné židovské fast-food jedlo. Dosť nás prekvapil jeden starší pán, u ktorého sme platili, lebo nám povedal, že pred 10-timi rokmi býval vo Viedni a chodil do Piešťan do kúpeľov. Zároveň, keď sme povedali, že sme zo Slovenska, tak nám povedal, "Mr. Mečiaaaar". ... až po chvíľke sme sa prestali smiať :)))))).

Jedno z jedál, ktoré som ešte chcela ochutnať, bola kombinácia kuracieho a jahňacieho mäsa s ryžou a pita chlebíkom z  53rd and 6th Halal Cart. Keďže pojazdný vozík typický pre NY sa na rohu 53 Street a 6th Avenue pristaví až o 19:30 (sú tam až do 4-tej rána) a to sme my už o tom čase boli v hotely najedení a nasáčkovaní pred telkou po celodennom chodení, nebola nám táto ochutnávka súdená. Podľa recenzií je to jedlo veľmi dobré, naložia vám veľa a stojí to len 6,- USD. Namiesto tejto večere sme si dali jedlo z delička, ktoré bolo v blízkosti hotela. O deličkách som už písala, preto to len skopírujem z tohto článku, plus dopĺňam fotku. Je to síce trošku miš-maš, ale je tam všetko to čo nám chutí.  

V New Yorku sme sa väčšinou stravovali v Deli. Boli to väčšie alebo menšie obchodíky, kde sa predávali nápoje, pizze, sendviče a varené jedlo. Mali tam studené jedlá (šaláty, ovocie) a teplé, varené jedlá (mäso, ryby, plody mora, cestoviny, pizza, prílohy), všetko za jednu cenu. Mne najviac chutili ryby, chobotnice, kalamáre, krevety, krabie mäsko, ale zvykla som si dať aj kuracie mäso na rôzne spôsoby, prípadne cestoviny. Jedlo bolo chutné, tu sa mi nestalo, že by mi niečo nechutilo.

Vo štvrtok ráno sme si pochutnali v SULLIVAN ST BAKERY na našom poslednom newyorskom jedle. Od nášho hotela bol vzdialený len na tri ulice a my sme si urobili malú prechádzku k nemu. V tomto obchodíku priamo piekli chutné pečivo, veľmi podobne tomu nášmu európskemu. Chutilo výborne.

Ochutnali sme Strecci s paradajkami, tymianom, cesnakom a morskou soľou (Strecci with pomodoro). Klasický croissant, veľmi jemné, veľmi nadýchané, veľmi dobručké. Pizzové cesto v strede plnené syrom (Bianca Con Pecorino), krásne ľahučké, chutné a veľmi jedlé. Tieto raňajky sme skonzumovali pri káve a čaji usadení priamo pri okne v obchodíku. Na cestu sme si ešte kúpili Strecci s paradajkami a tie by som veľmi rada doma niekedy zreprodukovala. Verím, že sa mi to počas paradajkovej sezóny podarí napodobniť.

Na letisku v Londýne som ochutnala svoje prvé sushi. Nejak mi táto surová ryby vždy ušla a ešte som to nejedla. Keďže na letisku sme museli čakať 4 hodiny, času sme mali dosť. Sushi sme si dali v Itsu, ale keďže v tejto téme vôbec nie som zbehlá, neviem presne čo je čo. Myslím, že sushi nebude patriť medzi moje obľúbené jedlá. Nebolo to zlé, ale .... stačí keď poviem, že najviac mi chutil šalát, ktorý mal fantastickú zálievku. Aj keď bol z krabice, bol čerstvý a veľmi chutný. 

Zaujímavou informáciou môže byť, že vo viacerých reštauráciách/deličkách v NY sa priamo platobnou kartou platiť nedá, prípadne sa platí len nad určitú hodnotu (napr. 8 USD), ale skoro v každom obchode je bankomat (ATM), teda sa dajú peniaze vybrať, čo je pre nás krajne nevýhodné. A nakoniec o tringeltoch (tip). Očakávajú sa. A očakáva sa minimálne 20% z ceny.

Cesta za jedlom /chutný New York/ časť 1.