sobota 30. apríla 2011

Pomaličky pečené bravčové mäsko

Potrebovala som, aby sa stalo niečo pekné. Už zopár dní som nejak mimo, niečo čudné si na mňa sadlo a spôsobilo, že ani 4 dni voľna mi neurobili radosť. Jarná únava .... neviem, veď ani tie okná som ešte neumyla ....
Tento týždeň mi však niečo urobilo veľmi veľkú radosť, bolo to to, že sme s tým MOJIM upratali našu „bordel“ izbu. Celé štyri sviatkové dni som sa do nej chcela pustiť, ale keď tam bolo toľko krabíc, prachu, zaváranín, prázdnych zaváraninových fliaš, nahromadené zásoby, ktoré sa v kuchyni už nezmestili atď. Našla som tam všetko, čo som nevyhodila. Nakoniec kontajner pred domom pohltil plno nepotrebných vecí. Asi potrebujem toho MÔJHO, aby som dokázala spraviť poriadok, aby som sa zbavila zbytočnej záťaže (a to nielen v byte) a aby ma nakopol (v dobrom slova zmysle).
A mám ešte radosť aj z tohto jedla. Ryžu som už v predchádzajúcom blogu vychválila, ale teraz som nám k tomu spravila mäsko. Najkrajšie na ňom je, okrem chuti pravdaže, že ani po 4 dňoch nevyschlo. Bolo šťavnaté, mäkučké a veľmi, ale veľmi chutné.
Časovo je to náročnejšie, ale to mi vôbec nevadilo, keďže čas potrebovalo pečenie a ja som musela len občas poliať mäsko pripravenou zmesou alebo výpekom. No a v nedeľu doobeda mám času dosť, ten venujem zväčša len vareniu.
Myslím si, že tento druhý pokus (o prvom som sa neodvážila napísať, myslela som si, že sa mi mäsko opäť tak fantasticky upiecť nepodarí), vyšiel tiež nad moje očakávania.


1 kg bravčového guľatého pliecka bez kosti

Na okorenenie mäsa:
rímska rasca
čierne korenie
cesnakové korenie
oregáno
soľ

olej

Na polievanie:
50 ml oleja
50 ml kofoly alebo coly
3 lyžice sójovej omáčky
1 lyžička čierneho korenia
1 lyžička cesnakového korenia
1/2 lyžičky rímskej rasce
1/2 lyžičky štipľavej červenej papriky
1 hrsť oregana
1 lyžica medu
soľ

kúsok masla (podľa množstva omáčky)

Na polievanie mäska som si zmiešala všetky prísady. Koreniny sú podľa mojej chuti a červená paprika je domáca, od babky toho MÔJHO a tá je fakt štipľavá, takže som z nej dala len 1/2 lyžičky.
Mäsko som si umyla a veľmi som ho ani nečistila, tých pár tukových kúskov som tam nechala. Mäsko som si nožíkom poprepichovala, asi na 10-15 miestach a nakoniec som ho nakorenila. Na pečenie som použila menší pekáčik, ktorý som si umiestnila na sporák a poriadne som ho rozohriala. Pridala som olej a sprudka som si opiekla mäsko tak, aby sa zatiahlo. Potom som si ho poliala pripravenou zmesou.


Rúru som si rozohriala len na 100°C a alobalom alebo vhodnou pokrievkou, som si pekáčik s mäskom prikryla a strčila ho do rúry. Mäsko som každých 30 min. poliala zmesou a zopár krát som si ho aj otočila. Mäsko som piekla na tých 100°C, 3 hodiny. Nakoniec som teplotu rúry ešte na štvrtú (poslednú) hodinu zvýšila na 150°C, už som nepodlievala a dopiekla som ho.
Po upečení som mäsko nechala 30 min. odpočívať, pod pokrievkou (alobalom).
Medzitým som si do menšej panvičky cez husté sitko preliala trochu výpeku/omáčky, pridala som kúsok masla a počkala som, kým sa mi omáčka zahustí a zredukuje.
Pri podávaní som sa snažila nakrájať upečené mäso na tenké plátky, pridala som ryžu, pokvapkala som tanierik omáčkou. Omáčka je však tak dobrá, že jej určite bude treba viacej, ako je na obrázku.

8-9 porcií

štvrtok 14. apríla 2011

Karé rolka plnená sušenými paradajkami a ryža so šošovicou, hrozienkami a petržlenom

Niečo je vo vzduchu a okrem toho, že jar cítiť už pekných pár dní, ku mne sa vzduchom dostali aj nejaké tie bacile. Hnusoby jedny. Vôbec som ich nechcela zacítiť, ale hold oni sú tu a teraz ma nútia maródiť v posteli. Nie je to až také vážne, hlasivky si doma odpočinú, keďže tie štyri steny som ešte nenaučila odpovedať a tých pár kolegov, ktorých mám, aspoň nenakazím.
Včera som sa pustila do varenia vývaru, i keď som len všetko nahádzala do veľkého hrnca a nechala nech to pomaly buble na sporáku. Ale o vývare nechcem písať, pretože sa v jeho robení necítim nejak zbehlá, ako som to aj napísala na jeden koment, ktorý som si včera prečítala. Snáď sa mi podarí bujóny eliminovať z mojej kuchyne :).
Napíšem teraz o niečom, čo som varila niektorú nedeľu a veľmi sa mi to celé pozdávalo, z toho najviac pripravená ryža. Bola úúúúúžasná.


1 kg bravčového karé
200 g sušených paradajok
soľ
čierne korenie
oregano
olej
100 ml vývaru
špáratká

Ryža:
200 g šošovice
100 g dlhozrnnej lúpanej ryže (u mňa zn. ryža Parboiled)
50 g hrozienok
100 ml vývaru
pár stoniek petržlenovej vňate
2 lyžice olivového oleja
soľ
čierne korenie

Ako prvé som si namočila šošovicu do vody. Ja som na to tentoraz nemala celú noc (zabudla som ju namočiť), takže vo vode si odstála len 3-4 hodinky.

Karé som si poriadne umyla a nakrájala na asi 0,5 cm plátky. Ak by boli trošku hrubšie, treba ich naklepať. Mäsko som si osolila, okorenila čiernym korením a oreganom. Sušené paradajky (mne najviac chutia tie z Kauflandu) som si nakrájala na dlhé pásiky a tie som poukladala na mäsko, tak 3-4 pásiky. Plátky mäsa som postupne zrolovala. Na spojenie som použila špáratká, na ktoré si bude treba dať pozor pri konzumácii. Vo väčšej panvici som postupne všetky pripravené rolky osmažila do biela, potom som ich podliala vývarom a na najnižšom ohni som ich varila do mäkka.

Ryžu som si uvarila, tak ako vždy. Na oleji som si osmažila cibuľu, pridala som ryžu, tiež som ju trošku smažila a potom som ju zaliala vodou, pridala som soľ. Ja dávam vždy toľko vody, koľko som použila hrnčekov ryže. Keď začne vrieť, stíšim oheň na úplné minimum a nechám dovariť ryžu, až kým voda úplne nezmizne.
Zo šošovice som si odliala vodu a v čistej osolenej vode som ju uvarila do mäkka.
Hrozienka som si vo vývare uvarila na miernom ohni, až kým hrozienka nenasiakli celý vývar.
Nakoniec som ryžu zmiešala so šošovicou, hrozienkami a pred podávaním som pridala nadrobno nakrájanú petržlenovú vňať, olivový olej, soľ a čierne korenie.
Ryža takto pripravená bola neskutočne dobrá.

6-7 porcií mäska, ryže bolo menej

Zdroj Flat-cat.

nedeľa 10. apríla 2011

Miso polievka s bravčovým mäsom, s kukuricou, s hríbmi, s rezancami a s vajíčkom

Keď som natrafila na tento recept, tak som si odložila link, že snáď ho raz budem môcť pripraviť. Prednedávnom som zablúdila do ázijského obchodu, kde ma hneď napadla táto polievka. Radšej som sa opýtala predavačky, kde nájdem miso pastu, aby som dlho neblúdila medzi regálmi s čudnými nápismi. Nebola drahá, stála 2,50 €, uvidíme koľko vydrží. Na internete som našla drahšie verzie, preto sa mi táto suma nezdá privysoká.
Pôvodný recept bol z kuracieho mäsa, ja som však mala bravčové mäsko, preto sa polievka varila trošku dlhšie (cca 40 min.), ale s kuracinkou by to bolo určite rýchlejšie.


10 g masla
150 g kukurice
270 g bravčového stehna
2 lyžice oleja
250 ml bravčového vývaru
1 l vody
4 lyžice miso pasty
15 g hríbov judášové uši
1 ks instantných ryžových rezancov (balené po 3 kusy)
1/2 lyžičky soli
vajíčka na mäkko - podľa stravníkov
trochu jarnej cibuľky alebo póru

Na prípravu tejto polievky som použila panvicu wok. Poriadne som si ju rozohriala, vložila som do nej kúsok masla a pridala som hneď aj kukuricu. Také 2 min. som ju pražila a potom som ju vybrala a odložila ju bokom. Do rozohriatej wok panvice som pridala olej a na rezance nakrájané bravčové mäsko. Počkala som kým sa mäsko zatiahlo a pridala som vývar. Vývar som mala spravený už dávnejšie a v mrazničke čakal na ďalšie použitie. Tento vývar bol dosť silný, preto som do panvice pridala ešte 1 liter teplej vody. Po zovretí sa na polievke spravila pena, ktorú som pomocou menšieho sitka odobrala, až potom som do nej zamiešala miso pastu a varila som polievku na miernom ohni. Do polievky som pridala judášove uši, tie sa za 10-15 min. pekne uvarili a narástli na dvojnásobok. Vybrala som ich z polievky, nakrájala som ich na pásiky a odložila som ich ku kukurici. V polievke som si uvarila aj čínske rezance. Podľa návodu sa mali zaliať na 3 min. horúcou vodou, ale ja som ich dala priamo do polievky na 3 min. Potom som ich opatrne z polievky vybrala a tiež som ich odložila bokom až do servírovania. Polievku som ešte ochutnala a zdala sa mi málo slaná, preto som ju dosolila. Potom som ju už len prevarila a bola hotová.
V menšom hrnci som si nechala zovrieť vodu a vložila som 3 vajíčka. Varila som ich 6 min. Potom som ich okamžite z horúcej vody vybrala a ponorila som ich do studenej vody, aby sa ďalej nevarili a schladili sa. Polievku som podávala tak, že som z nej najprv vybrala mäská a číru polievku som rozdelila do misiek. Do stredu misky som dala rezance a na kraje som umiestnila trochu kukurice, judášové uši, mäso, trošku nakrájaného póru a prekrojené vajíčko. K polievke sa okrem lyžičky zídu aj paličky (vidlička), aby sa rezance dali nabrať.
Je to poctivá a sýta polievka, ktorá nám veľmi chutila.


6 porcií

nedeľa 3. apríla 2011

Cesta metrom /subway/ časť 3.

Tento zápis môžem nazvať ako pomôcku do New York-ského metra. Nemá však nič spoločného s jedlom. Sú to skôr podrobné informácie, ktoré možno pomôžu priamo na mieste, keď budete mať pred sebou mapu Manhattanu aj s metro stanicami. Teda ako to funguje, ako cestovať a ako si naplánovať jazdy. Stratiť sa nestratíte, mesto je prehľadné a ľudia sú nápomocný.

Subway, Grand Army Plaza - Brooklyn
Naše prvé samostatné cestovanie metrom v NY sme absolvovali hneď prvý deň, v prvej hodine nášho pobytu. Teda metro sme využili aj pri našej prvej návšteve, ale metro kartu nám vydal zamestnanec metra (ak tam je kľudne sa na neho obráťte). Teraz sme tu však boli len dvaja a žiadny zamestnanec nebol na blízku. Zvládli sme to, aj keď sme museli odkukať od chlapíka od vedľa, ako kúpa metro karty z automatu funguje.
Keďže naše hlavné mesto nemá metro a cestovanie metrom v Prahe a aj v Budapešti je pomerne jednoduché, o túto novú skúsenosť sa chcem podeliť.

Brooklynská botanická záhrada
Takže metro v NY – subway – funguje na už spomenutú „metro kartu“. Je to žltá kartička, ktorú je možné nabiť v hodnote 5, 10, 20 USD alebo aj v inej hodnote. Jedna jazda metrom stojí 2,25 USD (v roku 2011), dá sa s ňou však prestupovať. My sme dali prvý krát do automatu na metro kartu 10 USD a karta sa nám nabila na 10,70 UDS. Pri druhom nabití sme použili platobnú kartu a po nabití 20 USD sa na kartu pripísalo 21,40 USD. Metro kartu sme použili pri vstupe do metra, bez neho sa nám závora nepohne. Nie je potrebné, aby sme mali 2 metro karty, keď idú dvaja, stačí použiť jednu a len si ju podať pri prechode, prípadne potiahnuť, prejsť, opäť potiahnuť a prejsť (pri denných a týždenných kartách toto podávanie nefunguje, je tam nastavený určitý časový interval po ktorom sa môže karta opäť použiť). Keď sa na karte minie „kredit“, stačí ju vložiť do automatu na metro karty a nabiť ju, doplnia sa peniaze alebo sa dobije cez platobnú kartu a môže sa cestovať. Ak kupujeme prvý krát metro kartu, treba zadať, že chceme „New Metro Card“, vybrať hodnotu a potom už len zobrať vydanú kartu. Pri použití platobnej karty, keď sme si dobíjali kartu, sa nás automat opýtal na ZIP kód (PSČ mesta NY). Keďže sme najprv nevedeli o čo ide, pomohla nám pani a zadala len mriežku. Len tak pomimo napíšem, že ani raz som v USA pri platení kartou nezadávala PIN kód. Ani raz!!! Skôr sa stane, že musím podpísať potvrdenie (podpísala som sa elektronickým perom priamo do systému, pritom mám klasickú embosovanú kartu, takú s vystupujúcimi číslicami a doma musím vždy zadať PIN). Pri metro karte som nezadávala a nepodpisovala nič. Na niektorých miestach si, ale vypýtali môj pas (na porovnanie údajov na karte, teda či náhodou nie je ukradnutá), ale už som sa rozpísala o niečom úplne inom.

Bonsaje v Brooklynskej botanickej záhrade
ten v strede má pravdepodobne 310 rok
K tomu cestovaniu by som chcela tiež niečo napísať. Linky metra sú rozdelené podľa farieb. V NY sú farby červená, modrá, žltá, zelená, oranžová, hnedá, fialová, sivá a tiež každá farba má niekoľko písmen abecedy, prípadne čísla. Napr. červená linka má zároveň označenie aj 1, 2 alebo 3, oranžová linka má označenie B, D, F alebo aj V. Tieto čísla alebo písmená označujú trasy, ktorými metro chodí a stanice na ktorých zastaví. Ak je farba rovnaká, trasa metra je skoro rovnaká, len východiskový bod prípadne konečná trasa je rôzna, v strede trasy metro chodí po rovnakých zastávkach, aj keď POZOR nie každé metro stojí na každej zastávke (je potrebné si pozorne pozrieť čísla a písmená pri jednotlivých zastávkach).


Napr. ak sa pozriem na mapu Manhatannu a poviem si, že stojím na Times Square a chcem sa dostať do Chinatown-u, tak viem, že môžem ísť oranžovou linkou, ktorá má ale zastávku na 6th Avenue a medzi 47-mou a 50-tou Street, je to dlhá zastávka s viacerými vchodmi a východmi, takže sa tam peši presuniem. Je potrebné si pozorne všímať, aj na ktorú stranu nastúpim, teda si všimnúť smer jazdy, či to náhodou nepôjde na druhú stranu a teda nie do Downtown-u (dolná časť mesta, ako aj Brooklyn), ale do Uptown-u (horná časť mesta, ako aj Queens), ale to platí vo všetkých metrách (aj v Prahe, smer cesty si treba pozorne pozrieť). Potom sú tu už spomenuté čísla alebo písmená, tie tiež treba sledovať. Ak sa pozriem na mapu viem, že v Chinatown-e môžem vystúpiť na zastávke s názvom Grand Street a pod týmto názvom sú písmená B a D. Teda keď nastupujeme na zastávke Rockefeller center (teda niekde medzi 47-mou a 50-tou Street), musíme dávať pozor, aby sme išli k schodom, ktoré vedú do Downtownu a sú označené písmenami B, D. Metro, ktoré príde je tiež označené písmenom, v našom prípade je jedno či nastúpime na B alebo D, keďže linky oranžového metra B a D sa budú rozchádzať až niekde v Brooklyne a to my už dávno vystúpime. V Chinatowne, na štvrtej zastávke, na Grand Street vystúpime.

Manhattan Bridge a prechod cez Brooklyn Bridge
Píšem tieto poznámky preto, lebo napr. mne nebolo hneď jasné ako fungujú tieto čísla a písmená a nikde som sa o nich ani nedočítala, aj keď je pravda, keďže som o nich nevedela, tak som tieto informácie ani nehľadala. Je to však celkom jednoduché a aj v takomto obrovskom meste ako je NY, sme sa ani raz nestratili, tak na uliciach, ako ani v metre.

Ešte napíšem príklad o prestupovaní. Ako som už vyššie napísala, metro lístok nie je viazaný na čas, ktorý strávime v metre a pokiaľ neprejdeme závorami, môžeme pokojne cestovať aj s prestupom.

Metropolitan Museum of Art
Napr. my sme boli v Metropolitan Museum of Art na 5th Avenue a 81 Street, autobusom sme sa k hotelu nechceli vrátiť, tak sme išli na metro, ktoré malo zastávku na 77 Street a Lexington Avenue. Stojí tam zelená linka metra a na tejto zastávke zastavilo len metro s číslom 6. Ak by sme išli na 86 Street, mohli sme ísť aj zelenými linkami s číslom 4, 5 a 6, ale takto sme išli len 6-kou. Odviezli sme sa po Grand Central Terminal, tam je možné prestúpiť na fialovú linku metra s číslom 7 a na druhej zastávke vystúpiť na 42 Street, teda na Times Square (myslím, že to je konečná, keďže táto linka metra spája iba tieto dve stanice). My sme boli už strašne unavení, takže sa nám ani tých päť ulíc nechcelo prejsť peši, preto sme prešli v rámci metra na zastávku žltej linky, smer Uptown a nastúpili na žlté metro N alebo R, ktoré stálo na 49 Street (čo bola iba jedna zastávka). Prestupová zastávka na Times Square je obrovská, ale jediné čo treba vedieť a to platí aj pre ostatné prestupové zastávky je, že treba sledovať vypísané farby liniek, čísla resp. písmená, Uptown prípadne Downtown a šípky, ktoré ukazujú smer, kde sa dané nástupište nachádza. Ak sa potrebujeme niekde dostať a nejde tam priama linka metra, je potrebné si to len dobre naplánovať pomocou prestupových staníc. Takto je možné, aby sme sa aj na väčšiu vzdialenosť dostali za cenu jedného lístka. 
Každé prichádzajúce metro je označené farbou aj číslom (písmenom), takže je potrebné nastúpiť, len na to, ktoré ide na zastávku, kde máme v pláne vystúpiť, prípadne prestupovať.

Metropolitan Museum of Art
Mestskú autobusovú dopravu sme nikdy nevyužili, ale metro karty platia aj tam, teda jedna jazda stojí  2,25 USD a ako som videla, tak sa vstupuje pri vodičovi, kde je stroj, do ktorého sa vkladá metro karta, ktorá nám potrebnú sumu odčíta. Keďže sme ich ale nevyužili, k trasám liniek a to či sa dá prestupovať na ďalší autobus, sa neviem vyjadriť.

Madison Square Park, Flatiron Building
Stala sa nám taká zaujímavosť. Stáli sme v strašne dlhom rade pred automatom na metro karty, chýbal nám nejaký ten dolár, takže sme si chceli dobiť metro kartu. Pred dvoma automatmi sa vytvoril siahodlhý rad a ani zamestnanec na danej zastávke nám nevedel nabiť kartu, keďže mal pokazený počítač. Už aj metro dorazilo a vtedy strážnik, ktorý stál na druhej strane a kontroloval, či niekto nepodlieza závory, nám otvoril bočné dvere a povedal „Nikoho nevidím, nikoho nevidím.“ Každý z nás prešiel tými dverami a nemuseli sme použiť metro kartu. Videl, že situácia sa nevyvíjala práve najlepšie a preto nás takto vpustil.
Times Square cez deň a večer
Ešte taká zaujímavosť, keď sa v NY pýtame na metro hovoríme o „SUBWAY“, aj keď si kupujeme „metro karty“ :).

Tieto stránky sa oplatí pozrieť:
New York metro
New York City
Newyorčanka
Boris Burger

sobota 2. apríla 2011

Zemiaková polievka s jogurtom

Hanbím sa, že som takto dlho zanedbávala svoj blog. Normálny recept som už poriadne dlho neuverejnila. Túto polievku som robila už asi pred mesiacom, ale kto doma nenájde nič iné len zemiaky, tak ako ja, tak sa bude výborne hodiť.


4 väčšie zemiaky
800 ml vody
1 lyžička soli
1/2 lyžičky vegety
400 ml mlieka
250 ml bieleho jogurtu
2 lyžice nadrobno nakrájanej petržlenovej vňate (ja som použila mrazený)
2 lyžice octu

vajíčka natvrdo

Zemiaky som si ošúpala, umyla a nakrájala som ich na úhľadné malé kúsky. Fakt boli malé cca 1x1 cm. Vložila som ich do hrnca, zaliala som ich vodou, pridala som soľ a varila som ich do polomäkka. Potom som k nim pridala mlieko, vegetu, biely jogurt, petržlen a varila som to ešte 5 min. od zovretia. Potom som si odobrala za 1-2 naberačky polievky a ponorným mixérom som ju rozmixovala. Rozmixovanú zmes som vrátila do polievky (zahusťovať už netreba), pridala som ocot, chvíľku som to spolu povarila a polievka bola hotová.

7 porcií
Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...