Bratislava

Čudné aké tiché boli ulice dnešného rána. Nikde nikoho, len zopár zabudnutých sa premiestňovalo z jedného miesta na druhé. Mladá slečna bez topánok v minisukničke zavesená do fešáka ... predpokladám, že to bola dlhá noc :) ... s tým čo už teraz viem, by som určite tie topánky neniesla v ruke, to radšej nech mňa nesú na rukách ...

 

Už cítim jeseň, ráno mi je už zima na nohy a na ruky a na chrbát ... Škoda, že aspoň cez deň sa toho slniečka za počítačom, počas práce nedá užiť.

 

Dnes som jedla najlepšie bryndzové halušky a po dlhom čase som sa konečne stretla so super kamoškou :).

 

Mama by mala zajtra 60 rokov. Chýbaš nám ...

 

  (za fotky ďakujem Martine) 

Vylepšené lazagne

Že lazagne a ešteto aké. Proste úžasné, perfektne šťavnaté. Kebyže uznávam „mňamkanie“, tak by som ich tak označila, ale mne to slovo voľajako nesedí.

Je pravda, že recept na lazagne som už raz uverejnila, ale posledné dve varenia som trošku experimentovala. No dobre, nič svetoborného, len:

• som nepoužila pretlak ani kečup, ale čerstvé paradajky, ktoré som si obarila, stiahla som šupku, vyrezala som zelenú časť, nakrájala som ich na kúsky a nakoniec som z nich uvarila paradajkovú omáčku. Použila som z časti Luckin recept. K cibuľke som pridala balzamikový ocot, potom som pridala paradajky, soľ, čierne korenie a varila som ich tak 45 min. až hodinu. Nakoniec som ich ponorným mixérom rozmixovala.
• ďalšia vec, mäso som si podusila a keď bolo hotové, tak som ho ponorným mixérom rozmixovala. Nemám rada, keď sú v lazagniach hrudky mäsa a tento spôsob hrudky úplne odstránil. Nakoniec som si omáčku s mäsom zmiešala a takto vrstvila na cestoviny. Môže sa však vrstviť zvlášť mäso a zvlášť omáčka.
• a posledná vec, ktorú som iba RAZ skúsila bola výroba domácich lazagna cestovín. Keďže v mojom obľúbenom Kaufíku ich strašne dlho nemali a inde sa mi zdal pomer ceny a množstva neprijateľný, tak som si trúfla jednu nedeľu ich pripraviť (neviem prečo, ale varila som v pyžame :)), bola som ale sama doma a múka aj za ušami mi nevadila :)). Moje zistenia sú nasledovné: (1.) nemám vhodný stôl ani linku, kde by som stroj na cestoviny mohla pripevniť. Stroj bol starý a dosť sa cesto naň lepilo (2.). Trvá to dlho (3.), je z toho neporiadok (4.), vôbec nemali rovnaký tvar (5.), ale nakoniec boli lazagne vynikajúce (6.), aj keď priznávam, že ich často robiť nebudem (odvtedy som sa do tejto tortúry ešte ani raz nepustila).

Toto jedlo je prácne, teda príprava tej omáčky, ale ja som si omáčku aj mäso pripravila o deň skôr a na ďalší deň som si uvarila len bešamel, všetko som navrstvila a šup to do rúry.

Recept aj s popisom nájdete tu.

Polievka z pečených paprík

Tašky s paprikami (a paradajkami) sa v poslednom týždni v našej predsieni nejako rozmnožili. Najprv jedna taška (od otca), o deň neskôr ďalšia (od svokry) a o tri dni ďalšie 2 tašky (opäť svokra). Nebláznim, skutočne to tak bolo.

Už sme mali lečo, jedli sme ho asi tak 3 dni. Robila som plnenú papriku, paprikovo-syrovú omáčku a niekoľko kúskov skončilo v gréckom šaláte, ale ešte vždy ich je dosť. U Dolce Vita som našla paprikovú polievku a po skúsenosti z minulého leta, keď som robila lečo polievku, tak som vedela, že aj toto bude určite veľmi chutné. Nemýlila som sa. Polievka mala sladkasto-kyselkavú chuť. V pôvodnom recepte bolo použité mascarpone, u mňa sa však v súčasnosti v chlaničke nenachádza, tak som ho nahradila bielym jogurtom. Odporúčam vyskúšať ...

500 g červených paprík – kapia

1 cibuľa

50 ml červeného vína (alebo bieleho vína)

2 kocky zeleninového bujónu + 1 l vody (alebo 1 l zeleninového vývaru )

olej

soľ

čierne korenie

3 lyžice bieleho jogurtu (mascarpone)

Chlebové kocky:

starší chlieb

hrubozrnná soľ

čierne korenie

oregano

cesnakové korenie

olivový olej

Papriky som si očistila tak, že som stonky (jaderník) opatrne zatlačila dovnútra a pekne som odstránila aj stonku aj semiačka. Papriky som si uložila na plech a vložila som ich do predhriatej rúry na 200°C na 30 min. Papriky som neotáčala opiekli sa mi z oboch strán. Počkala som kým mi papriky vychladli a pomocou nožíka som z nich stiahla šupku. Nakrájala som si ich na menšie kúsky.

V hrnci som si do sklovita osmažila cibuľku, pridala som červené víno, počkala som 5 min. Pridala som nakrájanú papriku a zaliala som to 1 litrom vody s 2 kockami zeleninového bujónu (nemala som uvarený čerstvý, kto ale má nech radšej použije ten). Po 25 min. varenia, som polievku odstavila a ponorným mixérom som ju rozmixovala. Odobrala som si do misky za 2 naberačky horúcej polievky a do tejto som opatrne primiešala biely jogurt. Až takto pripravený jogurt som vliala do polievky. Polievku som dochutila soľou, čiernym korením.

Chlieb som si nakrájala na kocky, vložila do misky, pokvapkala som ho olivovým olejom a pridala som koreniny. Na panvici som si ich opiekla do hneda.

5 porcií

Svadba

 

Krásny, úžasný a nádherný pocit, takto by som definovala náš svadobný deň. Ale fakt … i keď aj ja, keď som čítala rôzne články na mojasvadba.sk a videla som tie „nadnesené“ slová, myslela som si, že sú to obligátne frázy, ktoré sa musia povinne použiť v spojení svadba.

Musím sa priznať, že som sa mýlila. Skutočne všetok ten stres, prípravy, naháňačky, vybavovačky, vyjednávačky a neviem čo všetko, ničia človeku nervy a v niektorých prípadoch sa dostáva do stavu blízkemu nervovému zrúteniu, ale všetká tá námaha sa vyplatila (aj keď v momente príprav som si to nemyslela). O svadobnom termíne som vedela cca rok vopred, ale ako to už býva zvykom, aj tak som najväčší kus práce robila na poslednú chvíľu. V čase plánovania a príprav na svadbu, chodila reklama na svadobné seriály na jednom TV kanáli, kde mladá slečna s vážnou tvárou tvrdila nasledujúcu vetu: „I´m not crazy, I´m planning the wedding.“ (Nie som blázon, len plánujem svadbu). Ešteže sme to zvládli.

Ten MÔJ bol perfektný, ak si dobre spomínam žiaden môj nápad nezamietol. Ani ten, keď som sa rozhodla zrealizovať sukulentovú výzdobu a okrem sukulentov na stoloch, sa nachádzali aj v mojej svadobnej kytici, kytici pre družičky a aj v pierkach a tiež v mojich vlasoch. Ako dar sme sa rozhodli dať každému pozvanému sukulent v malom bielom kvetináči, ktorý zároveň poslúžil na menovky. Všetky sukulenty (kaktusy bez pichliačov) mi zabezpečili moji svokrovci, ktorí ochotne dodali potrebné množstvo z vlastnej (obrovskej) zbierky.

Podporil ma aj pri výbere hlavného jedla, kde som chcela niečo iné, nie klasické smažené-plnené, zemiaky vs. ryža. Po testovacích vareniach a ochutnávkach na rodine, sme sa rozhodli pre pomaličky pečené mäsko a pre ryžu so šošovicou a hrozienkami, ktoré som už uverejnila na blogu. Bola to dobrá voľba, dostala som mnoho pochvál a teším sa, že som to nevzdala po prvej negatívnej reakcii kuchára, ktorý podľa všetkého nechcel riskovať a staval na osvedčenej, ale nudnej klasike. Ja som však klasiku akceptovala, ale len vo forme švédskych stolov, kde už vysmážané a pečené mäská boli na výber.

Menu na svadbe bolo nasledovné:

Prípitok

MARTINI

Predjedlo

SYR BRIE SO SUŠENOU ŠUNKOU,

HROZNOM, ORECHOM,

MASLOM A BAGETKOU

Polievka

SLEPAČÍ VÝVAR S MÄSOM A

REZANCAMI

Hlavné jedlo

POMALIČKY PEČENÉ BRAVČOVÉ

KARÉ SO ŠŤAVOU

RYŽA SO ŠOŠOVICOU, HROZIENKAMI

A PETRŽLENOVOU VŇAŤOU

Dezert

ZMRZLINA

KÁVA

SVADOBNÁ TORTA

ZÁKUSKY

Švédsky stôl

PEČENÉ KURACIE STEHNÁ

VIEDENSKÝ BRAVČOVÝ REZEŇ

BRAVČOVÉ KARÉ NA ŠAMPIŇÓNOCH

ZELENINOVÝ ŠALÁT

BYLINKOVÝ DRESING A SYR

RYŽA S HRÁŠKOM

OPEKANÉ ZEMIAKY

PEČIVO

OBLOŽENÁ SALÁMOVÁ A SYROVÁ MISA

OVOCNÁ MISA

Po polnoci

SEGEDÍNSKY GULÁŠ S KNEDĽOU

Svadobné zákusky sme objednávali z neďalekej dediny, kde nám pripravili testovacie kúsky. Mali sme šťastie keďže to bolo práve v čase Veľkej noci a pani cukrárka mala napečených aj 30 druhov. Nakoniec sme si vybrali 20 rôznych druhov. Poprosila som ju aj o upečenie malej citrónovej svadobnej torty, tej testovanie sme absolvovali na mojej decentnej rozlúčke so slobodou. Rozlúčka dopadla lepšie ako tá torta. Na môj vkus (a nielen môj) bola príliš maslová, ťažká a sladká. Po odporúčaní som finálnu verziu svadobnej torty zadala úplne úžasnej a zlatej pani, ktorá sa vôbec nezarazila na jednoduchosti vonkajšieho vzhľadu svadobnej torty. Vo vnútri torty sa však skrývalo piškótové cesto (z domácich vajec) s citrónovo-tvarohovou plnkou. Bola fakt svieža a neskutočne dobrá a cena konečne neodrážala to na akú slávnosť bola dodávaná, teda svadbu (stála len 35 €).

 

Ten MÔJ bol ďalej ochotný chodiť pól roka na tanečnú. V klasických tancoch sme si totiž neboli vôbec istý. Niektoré začiatočné hodiny boli trošku nemotorné a ťažkopádne, ale obaja sme to zvládli. Na tanečnej sme mali možnosť spoznať nových, skvelých ľudí. Bol ochotný naučiť sa náš prvý tanec na hudbu z Pána prsteňov (žiadna šaškáreň), ale ako naschvál, hneď v druhom kroku som sa pomýlila. Ešteže si to nikto nestihol všimnúť, teda okrem nás (iba trošku nás to vykoľajilo).

Tiež súhlasil, aby som mala družičky a tak sa stalo, že moje najlepšie kamarádky a krstná dcéra zaujali túto pozíciu. Šaty pre družičky som chcela, aby boli podobného strihu (sukňa rovnaká, vrch podľa ich výberu). Každá z nich bola krásna, baby ďakujem, že ste zvládli nekonečné skúšania :).

Šaty pre ženícha patrili medzi najrýchlejšie nakúpené. Chlapi nemajú potrebu behať po obchodoch a skúšať. Ten MÔJ si vybral všetko veľmi rýchlo. Jedine na košeľu sme čakali, keďže tá sa šila v podstate na mierku (vôbec som nevedela koľko druhov zapínania, golierov, manžiet, zoštíhlení a dĺžok existuje).

Moje svadobné šaty mi dorazili až z ďalekého Hong-Kongu a keď som uvidela, ten maličký balíček nemohla som uveriť, že sa v nich skrývajú moje svadobné šaty, spodnička a obal na šaty. Boli však tam. Už pri objednávaní som vedela, že šaty mi nesadnú úplne, preto som bola dohodnutá so svojou krajčírkou, že mi ich upraví. V šatoch som sa cítila úžasne a strašne ma tešilo, že som ich hneď v pondelok nemusela nikomu vracať. Aj teraz sa niekedy stane, že si ich len tak objímem ..., asi mi je ľúto, že si ich už viacej neoblečiem. Zatiaľ sú však zavesené na dverách a teším sa z nich. Viem, že by som ich mala predať, ale ….

Úprava môjho zovňajšku bola kooperáciou Anetky a mňa. Oči som si namaľovala sama, ale zvyšok vizáže, ako aj úprava vlasov prebiehala na základe vopred dohodnutých a odskúšaných videí z youtubu (perfektná pomôcka). Anetka bola k dispozícii nielen mne, ale aj ostatným, ktorý v ten deň potrebovali čo to nastailovať.

 

Obrad som si priala mať v kostole. Po vstupe na hudbu Vivaldiho Zimy (ženích) a Pachelbelovho Canonu (ja), sme zostali mierne prekvapený oddávajúcim kňazom, ktorý bol náš sused (tiež kňaz) a teda tam nebol ten pán farár, s ktorým sme absolvovali stretnutia. Kázeň bola snáď jediným negatívnym zážitkom toho dňa. Vôbec sa nehodila na svadbu, ja som z nej skôr posmutnela, ale je pravda, že som sa na ňu radšej nesústredila. Výmena prsteňov a sľuby si však veľmi dobre pamätám a aj to, ako ťažko išiel prsteň na prst tomu MÔJMU (nedáva ho vôbec dole, nosí ho viacej ako ja svoju obrúčku a zásnubný prsteň :)).

Hostina bola zabezpečená v hoteli, ktorý mal krásnu záhradu, kde sa dalo posedieť a oddýchnuť si od tanca. Do nôty nám hrala trojčlenná skupina. Hrali nám až do rána, do 5-tej. Chlapci klobúk dolu. Trochu som sa bála či bude dobrá zábava, keďže som sa s nimi dohodla len na základe odporúčania, bez stretnutia, ale ak napíšem, že nohy ma boleli ešte aj v utorok, tak toľko uznania asi stačí. Zabávali sa starší aj mladší.

 

Celý priebeh svadby úplne úžasne organizoval náš družba/starejší (po predchádzajúcom stretnutí). Prišiel načas, sprevádzal toho MÔJHO na pytačky, poďakoval za nás rodičom, usmerňoval svadobčanov, pre šťastie sme si pozametali rozbitý tanier, určilo sa kto bude pánom domu a tiež nám potrel ústa medom, aby náš spoločný život bol vždy len sladký a každé jedlo predstavil krátkou, ale výstižnou básničkou. Proste zabezpečil, aby sa časť tradícií zachovala a zároveň asistoval aj pri nových zvykoch, ako bolo hádzanie kytice alebo podväzku nezadaným dievkam a chlapcom. Rozlúčili sme sa až po tanci mladej ženy.

Skoro som zabudla na úžasné fotografa Martina Žikavského. Ďakujeme Ti :).

Bravčové karé, cibuľka a zemiaky

Je to také pravé nedeľné jedlo. Žiadna minútka. Príprave sa chvíľku treba venovať a medzi jednotlivými prípravami odporúčam umyť riad, aby sa toho veľa nenakopilo. Ale stojí to za to. Mäsko nie je rozvarené, ani krehké, má skôr žuvaciu konzistenciu, aj keď je dostatočne prepečené a cibuľa hmmmmm .... Musím napísať, že to stálo za ten čas (a spotrebu plynu, len to nerobte z jednej cibule). Cibuľu v tomto prevedení môžem povýšiť na 5 hviezdičkovú.

1 kg bravčového karé

olej

soľ

4 väčšie cibule (alebo 1 cibuľa / 1 porcia)

3 lyžice olivového oleja

3 lyžice hnedého cukru

200 ml červeného vína

3 lyžice vinného balzamikového octu

1/2 lyžičky soľ

1/2 lyžičky chilli korenia

1,5 kg nových malých zemiakov

olej

maslo

soľ

rozmarín

Mäso som si vybrala z chladničky, aby malo pri pečení izbovú teplotu.

Zemiaky som si poriadne umyla, šupku som ponechala. Vo väčšom hrnci, v dostatočnom množstve osolenej vody som si zemiaky uvarila do polomäkka.

Cibuľku som si očistila a nakrájala som ju na mesiačiky. Do hrnca som si dala olej a hnedý cukor. V pôvodnom recepte sa písalo, že mal vzniknúť karamel. Mne karamel nevznikol ani po 10-tich minútach, tak som pridala víno. Pravdaže studené víno schladilo cukor a vytvorili sa hrudky, pridala som však aj balzamikový ocot a počkala som, kým sa hrudky neroztopili. Pridala som aj soľ, chilli a cibuľu. Varila som to pod pokrievkou, na miernom ohni asi hodinu. Šťava sa zredukuje asi na 1/3.

Keď boli zemiaky hotové, zliala som z nich vodu a nechala chvíľku vychladnúť. Keď sa už dali chytiť, tak som ich nakrájala na mesiačiky. Vo väčšej panvici som si rozohriala maslo s olejom, pridala som trochu hrubozrnnej soli a zemiačiky som krásne opiekla. Môže sa pridať aj rozmarín, ten som však nemala.

Ako posledné som si spravila mäso. Nemala som mäso na steak, ale vyskúšala som čo to spraví s karé, keď ho upravím týmto spôsobom. Karé som si nakrájala na 2 - 2,5 cm plátky (mne vzniklo 7 kusov), z oboch strán som ich potrela olejom. Vyššiu teflónovú panvicu (lepšia by bola panvica na gril) som si poriadne rozohriala a do nej som vkladala kúsky mäsa. Mäso som piekla 4 min. z jednej a 4 min. z druhej strany. Mäsko som osolila až pri otočení. Hotové kúsky som preložila do pekáča a v predhriatej rúre na 100 °C, som ich piekla ešte 7 min. Pekáč som po vybratí prikryla alobalom. Mäsko si odpočinulo 20 min.

7 porcií (cibule bude menej)

Predsvadobné fotenie

Tak už som späť, síce nie s receptom, ale snáď bude aj to. Vyše dvojmesačná pauza bola spôsobená čisto z časového dôvodu. Všetok svoj voľný čas som venovala svadobným prípravám. Náš vzťah začal skoro pred 12. rokmi a svadbu sme k najväčšej spokojnosti zrealizovali druhú júlovú sobotu. Ale predtým, v čase príprav, sme ešte stihli aj jedno fotenie, kde nás fotila moja kamarátka.

Špagety s párkami

Trošku bizarné a trochu prácne, ale príprava týchto špagiet s deťmi, môže predstavovať aj kreatívne cvičenie, ktoré nakoniec nasýtia hladné brušká. Len pozor na oči, ak by sa niekto rozhodol s tými napichanými špagetami šermovať.

Keďže v týchto cestovinách boli aj párky a teda „mäso“, ten MÔJ bol spokojný. Ja som k nej pripravila jednoduchú, ale o to chutnejšiu omáčku.

5 ks párkov

špagety

Omáčka:

1 lyžica oleja

menšia cibuľa

konzerva krájaných paradajok

oregano

soľ

čierne korenie

syr

Každý párok som si nakrájala na 3 časti. Do týchto párkov som napichala špagety. Ak sa náhodou špagety zlomia, tak sa pridajú do vriacej vody alebo sa napichajú do párkov. Príprava týchto párkov mi trvala asi 20 min. (robila som to sama).

Do môjho najväčšieho hrnca som si dala dostatočné množstvo vody, pridala som za lyžičku soli a pár kvapiek oleja. Do vriacej vody som po jednom vkladala pripravené párky so špagetami. Nie všetko sa zmestí do hrnca naraz, ale keď špagety za pár sekúnd vo vode zmäknú, môžu sa pridať zvyšné párky. Špagety som uvarila asi za 10 min, toľko stačilo aj párkom.

Medzitým som si pripravila omáčku. Na oleji som si opražila nadrobno nakrájanú cibuľu, ku ktorej som pridala krájané paradajky. Omáčku mám najradšej z krájaných paradajok, ale môže sa použiť pretlak alebo kečup, aj keď tie paradajky sú fakt super. Omáčku som ochutila oreganom, soľou a čiernym korením, nechala som ju zovrieť a bola hotová.

2 porcie

Tento nápad som dostala mailom.

Šťavnatý koláč s čokoládou

Koláčik som ochutnala, keď mi kúsok ponúkla moja kolegyňa. Napriek tomu, že bol čokoládový mi veľmi zachutil. Cesto bolo fakt šťavnaté a veľmi chutné. Vypýtala som si teda recept. Kolegyňa mi ho vytlačila a hneď som videla, že to je určite z mimi, aj som si ho našla a vidím, že viacerým chutil, podobne ako aj mne.

Urobila som isté zmeny, najmä v množstve cukru a aj mne sa podaril.

Cesto:

5 vajec

1/2 hrnčeka (150 ml) kryštálového cukru

1 hrnček (300 ml) polohrubej múky

1 hrnček (300 ml) oleja

1 hrnček (300 ml) Granka

1 prášok do pečiva

cca 70 ml teplej vody

Na poliatie:

1/2 hrnčeka (150 ml) uvarenej instantnej kávy

150 ml ríbezľového džemu

Poleva:

250 ml 30% smotany na šľahanie

200 g čokolády na varenie

plech s rozmermi 43 x 28 cm

papier na pečenie

Pripravila som si dve väčšie misky. V jednej som si do tuhej peny vyšľahala bielka so štipkou soli a v druhej som si vyšľahala žĺtka s kryštálovým cukrom. Na striedačku som k žĺtkom pridávala múku zmiešanú s práškom do pečiva a olej. Pridala som Granko a asi 1/3 bielkov. Všetko som spolu vymiešala, ale cesto sa mi zdalo dosť tuhé, preto som k nemu pridala asi 70 ml teplej vody. Nakoniec som opatrne, veľkými kruhovými pohybmi, primiešala aj zvyšné tuhé bielka.

Plech som si vystlala papierom na pečenie a naň som vyliala cesto. Opatrne som ho rovnomerne rozotrela. V rúre predhriatej na 180°C (horné-dolné pečenie) som si cesto upiekla za 20 min. Kontrola špáradkom, keď sa naň cesto neprilepí, je hotové.

Po vybratí som koláč nechala asi 5 minút vychladnúť a potom som ho prikryla čistou utierkou a cesto som naň vyklopila. Papier na pečenie išiel pekne dolu, neroztrhol sa, preto som ho ešte vrátila na plech a naň som opatrne vrátila upečené cesto. Mne sa osvedčilo cesto otočiť, teda spodok je hore a vrch cesta bude pekne rovný (aj pri korpuse na torty to tak robím).

Pripravila som si kávu. Do hrnčeka som si dala asi 1,5 lyžice instantnej kávy a zaliala som ju horúcou vodou (cca 150 ml). Kávu som nesladila. Lyžičkou som nanášala na upečené cesto kávu, kým sa mi neminula. Ešte som vrch cesta potrela domácim ríbezľovým džemom.

Keďže už bolo 11 hodín, tu som skončila v ten večer.

Na ďalší deň som si vo vodnom kúpeli zmiešala čokoládu so smotanou na šľahanie. Keď sa obe hmoty krásne spojili, pomocou malej naberačky som čokoládu naniesla na vrch cesta. No a tu som trošku improvizovala, keďže nemám takú tú cukrársku špachtličku, rozmýšľala som, čím by som si čokoládu krásne rozotrela a na túto prácu mi perfektne poslúžila naberačka na tortu, pomocou ktorej som si čokoládu krásne rozotrela. Nechala som koláčik asi hodinku vychladnúť a potom som ho na 2 hodiny vložila do chladničky. Nemala som viac času, keďže polovičku koláčika som brala do daru a preto som ho musela nakrájať. Krájala som ho tak, že som si nožík vždy umyla v teplej vode, rezy sa vydarili.

Môže sa ešte dozdobiť šlahačkou, ja som to už ale nerobila.

Citrónový piškót s mascarpone krémom

Tento víkend sa na mňa usmialo šťastie, vo forme malej tortovej formy, po ktorej som už nejaký ten čas túžila. Mám síce dve veľké formy, ale zistila som, že keď upečiem veľkú tortu, tak ju aj niekto musí zjesť. Čo ale znamená, že kilá len tak naskakujú a tomu by som sa rada vyhla.

Svieže, ľahké, kyselkavé sladkosti mám rada, preto som pripravila tento citrónový piškót na nedeľný obed.

Piškót:

4 vajíčka

štipka soli

4 lyžice kryštálového cukru

2 lyžice teplej vody

4 lyžice polohrubej múky

kôra z citróna (použila som teraz limetku)

2-3 lyžice citrónovej šťavy (alebo limetkovej šťavy)

Krém:

250 ml mascarpone

3 lyžice práškového cukru

1/2 vanilkového lusku

3 lyžice mandľových plátkov

tortová forma s priemerom 18 cm

papier na pečenie

trochu masla a múky

Najprv som si upiekla piškót. Vajíčka som si rozdelila do dvoch misiek, na bielka a žĺtka. Bielka som si ručným mixérom vyšľahala so štipkou soli na tuhý sneh. V druhej miske som si vyšľahala vajíčka s kryštálovým cukrom, pridala som teplú vodu a pridala som polohrubú múku. Nemala som celý citrón (iba polovičku), tak som použila limetkovú kôru. Pridala som šťavu z citróna a z bielkov som si odobrala asi za dve lyžice snehu a primiešala k žĺtkovej zmesi. Tu nevadilo, že sneh spľasol, len som si potrebovala žĺtka trošku rozriediť. Zvyšok snehu s bielkom som opatrnými pohybmi vmiešala k žĺtkom. Do malej tortovej formy s priemerom 18 cm, som si na dno formy vystrihla papier na pečenie. Okraje formy som si potrela maslom a vysypala múkou. Do takto pripravenej formy som si naliala cesto.

V rúre predhriatej na 175°C som si cesto upiekla za 15 min. Treba ho ale sledovať a kontrolovať aj vizuálne, aj pomocou špáradla. Ak sa na špáradlo cesto nelepí a má peknú hnedú farbu, tak je hotové.

Krém som si pripravila len vymiešaním mascarpone s práškovým cukrom a vyškrabanými zrniečkami vanilkového lusku. Použila som len polovičku lusku, ktorý som prerezala pozdĺžne a zrniečka som vyškriabala.

Na suchej panvici som si mierne opražila mandľové lupienky a nechala som ich vychladnúť.

Keď piškót tiež vychladol, opatrne som ho prerezala na tri časti a potrela som ho krémom. Aj vrch a boky som sa snažila potrieť troškou krému, aby sa mandľové lupienky dokázali prilepiť, ale krému už bolo menej, takže to nie je úplne biele.