nedeľa, 15. januára 2012

Silvester vo Svätom Antone /Banská Štiavnica a okolie/

Zišli sme sa opäť v hojnom počte. Oslavu konca roka sme si pôvodne plánovali v okolí Kremnice, ale toľko ľudí s toľkými individuálnymi požiadavkami nebolo možné zjednotiť do jednej ubytovacej jednotky. Nakoniec sme naše stanovište posunuli o málinko smerom na juh a zakotvili sme v Svätom Antone. Pôvodne sme  mali bývať v krásnom penzióne Starý hostinec, z ktorého atmosféra pravej slovenskej kúrie dýcha už len z tých obrázkov, ktoré majú na svojej stránke. Ale tu opäť zaúradovala rôznorodosť našej skupiny a nakoniec sme sa museli posunúť o pár domov ďalej a definitívne sme zakotvili v penzióne Mlyn.


Jeho veľkou výhodou bolo, že nám bol celý k dispozícii. V podstate fungoval pre nás ako chata, len na raňajky a večere sme mali zabezpečenú stravu z penziónu. Teda tá nepríjemnejšia časť vyvárania na chate odpadla a mohli sme si v kľude vychutnávať  „sladké ničnerobenie“. Síce som ešte nemala možnosť variť pre 11 dospelých a 2 deti, ale predpokladám, že by to zabralo dosť z celkového času venovanému oddychu.


Penzión bol „krásne farebný“ a tým myslím predovšetkým naše izby. My sme sa ubytovali v sýto červenej izbe s kovanou posteľou. Čierno biele doplnky celkom pekne dotvorili izbu. Penzión je síce celkom pekný, ale má ďaleko od Starého hostinca. Dôležité bolo, že bol čistý, teplý, že sme sa tam všetcia pomestili, deti nikoho nerušili a my dospelý  tak isto a v neposlednom rade mal dobrú cenu. 


V rámci programu spoznaj svoje okolie, sme sa  hneď v deň príchodu vybrali do zasneženej Banskej Štiavnice (BŠ). Mali sme neskutočné šťastie, keď nám už cestou začalo snežiť a boli sme zasnežený počas celého nášho pobytu. V Štiavnici sme sa prešli popri Námestiu sv. Trojice, pozreli sme si vyrezávaný drevený, pohyblivý betlehem a prešli sme sa k Starému zámku.


Pred bránami zámku sa okrem fotografovania strhla aj menšiu guľovačka. Viditeľnosť bola síce minimálna, ale zasnežené strechy tohto historického mesta mali svoju atmosféru.


Z BŠ sme sa vybrali do Sklených Teplíc a namierili sme si to priamo do Slovenskej koliby na neskorý obed. Ja som si objednala tanier pre rozmaznaných, nepamätám si presný názov, ale boli to menšie porcie bryndzových halušiek (boli dobré), bryndzových pirohy (dali sa, aj keď tá plnka sa mi nepozdávala), zemiakové gule plnené údeným mäsom a kyslou kapustou (neboli vôbec dobré). Ostatní vyskúšali divinové špeciality. Mala som možnosť ochutnať z každého taniera a najlepší sa mi zdal muflón, potom srnčie mäso a až potom jelenie mäso na hruškách so slivovicou, ktoré si objednal ten MÔJ. Kamaráti, ktorí ochutnali vývar sa sťažovali, že bol príliš slaný.


V Sklených Tepliciach sa zopár našich kamarátov objednalo do kúpeľov a vyskúšali jaskynný parný kúpeľ, spojený s relaxom a masážou v masážnych kreslách. Celý proces si pochvaľovali, aj keď 20 min. v 42°C vode museli skrátiť. My sme na nich zatiaľ počkali v príjemnom prostredí Kursalónu, kde sme vyskúšali tmavú horúcu čokoládu a arabskú kávu s vaječným koňakom. Mali tam aj skutočne lákavé domáce zákusky, ale po výdatnom obede, bola aj tá čokoláda dostatočná obeta, čo som vykonala s veľkým „sebazaprením“ :).


Pomalým tempom sme sa zasneženou krajinou dopravili späť do nášho penzióna a ďalšou zaťažkávacou skúškou bolo zdolanie večere, ktorú už mali pre nás pripravenú. Jedlo v penzióne nebolo ničím výnimočné, ale ani zlým, proste klasická ponuka väčšiny reštaurácií, preto sa o ňom nebudem zmieňovať. 


Druhý deň z rána sme využili pribalené a aj požičané boby a na veľkú radosť detí a ešte väčšiu radosť dospelých sme sa išli sánkovať.


Na obed sme zavítali do už spomínaného Starého hostinca, kde nás usadili k najdlhšiemu stolu (ešteže dvaja spáči chýbali, inak by sme sa asi nezmestili). Vyskúšali sme všetko možné, takže kuchár mal čo robiť pri 9 rôznych objednávkach. Dala som si kyslú zemiakovú polievku a potom prišiel rad na pečené kačacie prsia s medovou cibuľou a mackanými zemiakmi pre mňa a pre toho MÔJHO to bol perkelt z králika na smotane s haluškami.


Králik bol dobrý, ale nebol to extra zážitok (otázka: ako chutí králik? podobne ako kura?). Moje kačacie prsia boli skutočne chutné. Mala som možnosť ochutnať aj panskú lokšu (veľmi dobré), jelení perkelt s borievkami a maslovými haluškami (ďalší deň som si to objednala) a pečené kačacie stehno, s lokšou a s dusenou kapustou (kapusta bola neskutočná, celkovo to bola poriadne chlapská porcia).




Najväčším gurmánom z našej skupiny bolo 1,5 ročná slečna, ktorá zjedla všetko a ako dôkaz je video a jej reakcia na jelení perkelt. Pozrite si to.


Poobedňajšia prechádzka v záhradách Kaštieľa vo Sv. Antone boli príjemné a po výdatnom obede nevyhnutné. Múzeum v kaštieli sme nevideli, keďže už mali zatvorené, ale niektorý z našej partie tam už boli a uistili nás, že sa ho oplatí pozrieť (poznámka, vo vnútri je aj v lete chladno).


Štrnganie pohárov o polnoci bolo sprevádzané veľmi pekným silvestrovským ohňostrojom. Svojou troškou sme prispeli aj my. Raňajky na ďalší deň, aj keď boli posunuté, nezvládol každí. Ani sa im nečudujem, kto oslavoval až do pól piatej, raňajky o 10-tej nemal jednoduché. Veľký záujem o vonkajšie aktivity nebol, ale predsa kamaráti s dcérkou sa rozhodli ísť do Banskej Štiavnici. Pridali sme sa k nim. V BŠ som mala v pláne navštíviť tri miesta. Podarilo sa nám zájsť len do kaviarne Divná Pani. Reštauráciu Erb a Pod starým mestom verím, že navštívim niekedy v budúcnosti.


Divná Pani bolo skutočne krásne miesto. Mali sme šťastie, lebo sme si našli miesto hneď pri detskom kútiku. Takže naša malá kamarátka nerušene mohla pripravovať rôzne pokrmy v mini kuchynke, zatiaľ čo nás pohltili pohodlné gauče a turecká káva a kokosová horúca čokoláda zahriala naše uzimené telá.


Naša veľká spoločnosť sa opäť stretla za stolom v Starom Hostinci (kamaráti boli nadšení a nechceli chodiť inde). Tentoraz som si polievku neobjednala a rovno som si dala jelení perkelt s borievkami a maslovými haluškami a ten MÔJ si chcel dať pečené kačacie stehno, s lokšou a s dusenou kapustou. Kým prišiel rad na našu objednávku, tak sa posledné 2 stehienka už minuli, preto mu bolo ponúknuté kačacie prsíčko. Toto jedlo bolo skutočne populárne, lebo aj naši oneskorenci dostali už len prsíčka. Im však nepriniesli podľa ich chute, aj keď mäsko bolo mäkké, koža nebola prepečená, krásne hnedá a chrumkavá. Škoda toho. Síce jedna porcia sa aj vrátila do kuchyne na dopečenie, ale ani tak to neprišlo späť v stráviteľnom stave. Ako dezert si ten MÔJ objednal makovo-jablkovú štrúdľu, ktorú som ochutnala a bola veľmi dobrá.  


Po tomto obede sa piati z našej skupiny pobrali domov. Ich čakala na ďalší deň práca a my sme pokračovali prechádzkou v dedine.
Posledný deň sa už nikomu veľmi nikde nechcelo ísť. S jedlom sme boli preplnený a tak sme sa pobrali za krásneho slnečného počasia domov.


Ďakujem stránke Delikatesy za recenzie o reštauráciách v Banskej Štiavnici a jej okolí. Komentáre k článkom mi boli veľmi nápomocné pri rozhodovaní sa, čo vyskúšať.

5 komentárov:

  1. Kinga krásny príspevok :) a je milé, že sa viete tak pekne zosúladiť a nájsť kompromis , aby ste boli v posledný deň spolu:)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. mily prispevok a dobre napisany :) zabavila som sa pri malej slecne a jej apetite ;)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. eej, ale vám bolo hej ;)) a na tej poslednej foto ste strašne zlatí :))

    OdpovedaťOdstrániť

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...