Silvester v Španej Doline

Kostol Premenenia Pána, Špania dolina

Tak, tak boli sme Silvestrovať mimo nášho hniezdočka.

Špania Dolina je krásna banská dedinka v horách v blízkosti Banskej Bystrice. Ja som si myslela, že tam idem prvý krát, ale po príchode som dospela k zisteniu, že "veď ja som tu už bola". Na nekonečné schodisko do kostola som nezabudla, teda zabudla, lebo som tam bola ešte niekedy zo základnej. Pamätám sa, ako sme liezli hore, jeden schod za druhým, aj vtedy a aj teraz to bolo namáhavé (žiadna kondička priznávam sa, sedavá práca ma "zničí" :)). Ale všetko po poriadku.

Skoro celá naša skupinka

Na silvestrovský pobyt sme sa vybrali už vo štvrtok. Išla naša partia, aj keď nie úplne kompletná, keďže niektoré už "rodinky" kvôli deťúrencom zostali radšej doma.



Domy v Španej Doline

Cestou sme mali naplánovanú kultúrnu zastávku v dedinke Hronsek, kde sme si pozreli drevený artikulárny evanjelický kostol, ktorý je na zozname dedičstva UNESCO. Kostol nám prišla otvoriť teta zo susedstva, ktorej sme zavolali na telefónne číslo uvedené na kostole. Za symbolickú sumu sme si pozreli kostol aj z vnútra a teta nám porozprávala o kostolíku. Kostol bol postavený v časoch, keď kresťanský svet nechcel povoliť stavbu evanjelických kostolov. Nakoniec sa však kostol mohol postaviť za veľmi prísnych podmienok, citujem: "musel byť postavený v priebehu jedného roka, musel byť celý z dreva a postavený bez použitia kovových prvkov, nesmel mať vežu a vchod nesmel byť priamo z ulice".



Kostol v Hronseku

Zároveň miesto na postavenia vybrali na močarisku. Okolo kostola však vysadili lipy a tie všetku vlahu vsali do seba. Aj teraz ešte stoja pred kostolom dve pôvodné, vysokánske lipy. Kostol bol postavený v roku 1726 a spĺňal všetky podmienky. Ani sa nezdá, ale v kostole je až 1100 miest na sedenie. Fotiť vo vnútri bolo zakázané, preto len fotky z vonka.

Zvonica na druhej strane ulice, Hronsek

V Hronseku, v miestnej krčmičke sme sa zastavili na slepačiu polievku, ktorá nám zohriala naše uzimené končatiny. Padla veľmi dobre a keď sme sa dozvedeli cenu, trochu sme sa aj pousmiali (0,66 €/cca 400 ml).

Penzión Klopačka, Špania Dolina

Nakoniec sme kľukatými cestičkami dorazili do Španej Doliny. Ubytovanie bolo veľmi príjemné. Bývali sme v penzióne Klopačka v dvojlôžkových izbách a niektorý z nás v apartmánoch. Izby zodpovedali tomu, čo sme videli na fotkách. Hneď po ich obsadení sme si išli dať neskorý obed. Jedálny lístok bol jednoduchší, nie príliš rozsiahly, väčšinou klasické jedlá, z ktorých sme si ale vždy vedeli vybrať. Jedlá boli chutné, chválim kuchára. Aj tu som ako prvé vyskúšala bryndzové halušky, ktoré mi chutili. Dala som si aj vyprážaný hermelín s hranolkami s veľkou zeleninovou oblohou a skúsila som aj pikantné bravčové soté. Na raňajky (boli v cene ubytovania) som si dávala vajíčka s cibuľkou. Mne veľmi chutili, lebo ich robili také redšie, neboli suché. Na výber boli ešte párky s horčicou, syrový tanier a syrovo-salámový tanier. Čaj, káva, kakao boli samozrejmosťou.


Kostol sv. Alžbety, Barokový Mariánsky stĺp
Banská Bystrica

Večer sme si vyskúšali nové boby a spúšťali sme sa pod kostolom na strmej ceste. Nebol to najlepší nápad, keďže tú cestu používajú aj domáci a zopár áut muselo počkať kým im uvoľníme cestu.

 

Posledný deň v roku, v treskúcej zime, vyzbrojený v otepľovačkách (niektorí, napr. ja) a hrubých bundách, sme sa vybrali pozrieť si centrum Banskej Bystrici.

Kostol Nanebovzatia Panny Márie, Banská Bystrica

Zastavili sme sa v turistických informáciách, kde nám povedali, že v tento deň je skoro všetko zatvorené. Pozreli a pofotili sme si aspoň historické centrum a kostoly, dali sme si horúce varené vínko a zapadli sme na obed v reštaurácii. Nespomeniem si na jej meno a dobre, že nie, lebo aj keď polievka bola pekne štipľavá (Dračí dych), hlavné jedlo bolo bez chuti a určite by som to miesto neodporúčala. Kamaráti sa ale na jedlo nesťažovali.

Tí z nás, ktorí neboli úplne premrznutí v -10°C, sme sa ešte vybrali, pozrieť si do Tajova dom Jozefa Gregora Tajovského a odviezli sme sa na Králiky, kde sme odparkovali na prvom parkovisku a ďalej sme sa prešli pešky. Neboli sme dlho, keďže sme si pred Silvestrom ešte chceli zdriemnuť.

Pamätný dom Jozefa Gregora Tajovského, Tajov

S televíziou, s hrou Activity a s koláčikmi sme sa dopracovali až k polnoci. Nový rok sme si počkali na parkovisku pod kostolom, kde sa zišlo zopár hlučných skupiniek. Novoročné pusinky, objatia, ohňostroje, petardy, prskavky a popíjanie šampanského trvalo asi 20 min. a potom sme sa pobrali späť do teplúčka. Tí, čo vydržali, pokračovali, ale ja som o druhej nadránom zaspala schúlená vo fotelke.



Banícky orloj, šachta - Horná Ludovika

Na ďalší deň, po neskorých raňajkách sme sa vybrali na túru. V okolí Španej Doliny je niekoľko turistických chodníčkov, my sme si vybrali malý banský okruh. Bola to nenáročná, príjemná, novoročná prechádzka v prírode. Namiesto predpokladaných dvoch hodín sme si ju trochu predĺžili. Vymrznutí, s červenými líčkami sme sa vrátili do penziónu a dali sme si neskorý obed.

Kostol Premenenia Pána, Špania Dolina

V posledný deň mal náš šofér jediný cieľ, naštartovať auto, ktoré vypovedalo svoju poslušnosť (batéria sa vybila). Všetko však dobre dopadlo a šťastne sme sa dostali domov.



Domy v Španej Doline

Na záver, keď si pozerám tie fotky mám pocit akoby sme chodili len do kostolov, ale nebolo to tak ...