Grilovaný pstruh s tagliatelle so sušenými paradajkami, kaparami a citrónom

Zistila som, že moju kuchyňu má okrem mňa rado aj jedno miniatúrne čierno-hnedé zvieratko. Možno si myslelo, že by medzi nami mohla nastať symbióza, ale veľmi sa mýlilo. Víkend som venovala jeho likvidácii. Bolo to dosť náročné, prešla som všetky zákutia, vybrala som všetky šuflíky, odmontovala som sokel a vytrela som každú jednu poličku. Všetko, čo nebolo v dózach/boxoch som preosiala, prezrela a preložila do nich. Neobišlo sa to bez strát, ale snáď som sa ich nadobro zbavila.
Ponaučenie – nič čo je zabalené, zagumičkované nie je pred nimi v bezpečí.
Nerobím si veľké zásoby, ale predsa musím mať doma základné suroviny a múka taká je. Zaviedla som pravidlo, že múka putuje hneď z obchodu ku mne do chladničky/mrazničky, podľa toho kde je miesto. Pobudne tam zopár dní a ak v nej niečo bolo, vymrzne to tam. Potom ju presitkujem a preložím do dobre tesniacich nádob.
Ale späť k rybičke ...

 

 

2 pstruhy
šalvia
rozmarín
citrónové plátky
soľ
čierne korenie
maslo
olivový olej

 

300 g cestovín tagliatelle
6 ks sušených paradajok
2-3 paradajky
2 lyžice kapár
2-3 kolieska citrónu
150 ml smotany na varenie (ja som použila šľahačku)
cca 5 stonka rozmarínu
čierne korenie
soľ

 

Pstruhy som si umyla a osušila som ich. Zvnútra aj zvonka som ich osolila a okorenila čiernym korením. Do bruška som im vložila malé vetvičky rozmarínu, šalvie a 2 plátky citrónu. A tiež aj na vrch 2 plátky citróna. Pstruhov som opekala na panvici, v ktorej som si rozpustila kúsok masla a pridala som aj olivový olej. Na miernom ohni z každej strany 7 min.
Kým sa pstruhy opekali uvarila som si podľa návodu cestoviny (5 min.).
Omáčku som si pripravila tak, že som si rozohriala olivový olej, pridala som na pásiky nakrájané sušené paradajky a na krúžky nakrájané čerstvé paradajky. Po chvíľke som pridala kapary, nadrobno nasekaný rozmarín, trocha soli, čierneho korenia, kolieska citrónu a smotanu na varenie (šľahačku). Omáčku som si povarila na miernom ohni, trochu som si ju rozriedila vodou v ktorej sa varili cestoviny (za 2 naberačky). Keď boli cestoviny hotové, scedila som ich a pridala k omáčke.
Ja mám rada, keď si môžem rybky dochutiť citrónom ešte aj na tanieri.

 

2(-3) porcie 

Baklažánový "kaviár"

Malá spomienka na Turecko. Pravdepodobne vôbec nie autentický recept, ale chute a ingrediencie mi veľmi pripomínajú tohtoročnú letnú dovolenku. Turecká kuchyňa je veľmi rôznorodá a kto má chuť ju spoznať lepšie, odporúčam Elenin blog nazarboncuk.

2 malé baklažány
200 g bieleho jogurtu
100 g kyslej smotany
1 menšia cibuľa
3 ks pečeného cesnaku
1/2 zväzku petržlenovej vňate
1-2 lyžičky balzamikového octu z bieleho vína
2 lyžičky rímskej rasce
1 lyžičky olivového oleja
čierne korenie
soľ

Baklažán som použila z otcovej záhrady. Tie naše, ale nenarastú do takej veľkosti a nie sú také lesklé, ako tie z obchodu, takže som z nich použila 2 menšia kúsky. Šupku som si očistila a nakrájala som si ich na plátky, položila som ich na papierové utierky a posolila som ich. Asi za 15 min. sa vypotia a pustia zo seba horkosť. Potom som si ich nakrájala na menšie kocky. Cibuľu som si očistila a na troške oleja som si ju osmažila, potom som pridala na kocky nakrájaný baklažán a smažila som ich na silnejšom ohni. Medzitým som si ešte raz poliala baklažánové kúsky olejom, keďže oni rýchlo do seba nasiaknu olej a už na miernom ohni som ich ďalej dusila.
Baklažány sa môžu upiecť aj v rúre na 220°C, treba ich popichať, ale mne sa zdá, že v rúre sa robia dlhšie ako takto na panvici.
Rímsku rascu som si v suchej panvičke osmažila a potom som si ich v mažiariku rozdrvila.
Keď boli baklažány hotové, nechala som ich trošku vychladnúť. V miske som si medzitým zmiešala ostatné prísady a to biely jogurt, kyslú smotanu, olivový olej, nasekala som si petržlenovú vňatku a tiež som ju pridala do nátierky/dipu. Na dochutenie som pridala čierne korenie, soľ a taktiež rozdrvenú rímsku rascu a balzamikový ocot. V pôvodnom recepte bol použitý čerstvý cesnak, až 5 strúčikov, ja som však dala 3 kúsky mäkkého, pečeného cesnaku.
Pripravila som si ich ešte pred 2 týždňami vo väčšom množstve tak, že som si ich upiekla v rúre a natesno uložila do nádobky (od kapary) a zaliala som ich olejom. Je to taký pokus, som zvedavá koľko mi vydržia takto, lebo mám nervy, keď sa mi cesnak pokazí a to ich kupujem od ujov a tiet na trhu. Tak uvidíme, čo z toho bude.
Všetko som dobre premiešala a nechala som, nech sa chute dobre spoja, najlepšie v chladničke.

Zdroj Vojto Artz - U vás doma

Bock Bistro Budapešť

Nečakane, rýchlo, ale o to lepšie sa vydaril krátky víkendový výlet do Budapešti. Už ako malá som mala možnosť navštíviť hlavné mesto Maďarska. Pamätám si z toho len, že bol Silvester, bol hluk, plno ľudí, všade lietali konfeti a že som sa bála ... v metre. To mi zostalo aj v dospelosti.  

Bock Bistro som túžila navštíviť už dávno a keď sa v rýchlosti zorganizoval narodeninový víkend pre kamarátku, tak som veľmi dúfala, že ich presvedčím, aby sme sem zašli. Mala som šťastie, plán cesty stanovili jasne, ale o program sa už nepostarali, takže som mohla zrealizovať svoje predstavy.

Do reštaurácie sme dorazili pomerne neskoro, čas obeda bol už dávno za nami. Boli 4 hodiny. Keďže sme sa ale cestou stihli zastaviť na úžasné zákusky, tak sa naše hladné brušká začali ozývať až neskôr. Po vstupe do reštaurácie som zostala dvojnásobne zaskočená. Najskôr z toho, že tam neboli žiadny hostia, ale zároveň všetky stoly mali rezervácie. Čašník, ktorý nás privítal najprv zisťoval, či máme rezerváciu (nemali sme), pozrel sa ale do knihy rezervácií a ponúkol nám jeden stôl, ktorý bol voľný do 6-tej hodiny. My sme súhlasili a začalo sa objednávanie.

Vo všetkom sme si nechali poradiť veľmi príjemným a informovaným čašníkom. Začali sme vychladenou domácou zázvorovou limonádou, ktorá mi vydržala počas celej obedo-večere. Jedálny lístok nebol rozsiahli. Ja som však vedela (z ich internetovej stránky), že majú aj týždennú ponuku. To čo som si pôvodne chcela objednať, bolo z minulotýždňovej ponuky (bolo to v peci pečené kačacie stehno so zelenými jablkami a egrešmi), tak sme hľadali niečo iné. Nakoniec som si vybrala býčie líčko na „retro“ spôsob s macesovými knedličkami.

Ten MÔJ si vybral jahňací krk pripravený technológiou sous vide s grilovanou zeleninou a vynikajúce maďarské biele víno vybrané na základe odporučenia obsluhy. Víno bolo dobre schladené a chutné, ale bohužial si na značku nevieme spomenúť.

Kamarátka má najradšej klasiku, dala si vyprážané mäso (bola použitá strúhanka Panko) s hlávkovým šalátom. Ten hlávkový šalát teda musím opísať, lebo ma to veľmi zaujalo a aj chutilo. Štvrťka hlávkového šalátu bola máličko zo spodku ugrilovaná a poliata sladko-kyslím nálevom, preliata kyslou smotanou a dozdobená kúskami vyškvarenej nadrobno nakrájanej slaninky. Bolo to úúúúúúžasné. Štvrtý člen našej spoločnosti zvládol len minerálku, keďže sa cestou „napchal“ čerstvo upečenými pagáčikmi z cukrárne.

Boli sme milo prekvapený, keď nám počas čakania priniesli čerstvý domáci chlebík a ochutenú masť z prasiatok mangalice s cibuľkou a nehorázne štipľavou zelenou paprikou, s komentárom od čašníka, že „to tak u nich chodí“. Na záver sme zažili ďalšie prekvapenie. Opýtal sa nás, či si prajeme dezert. My sme boli skutočne plný a už sme si mysleli, že nezvládneme nič iného (ten MÔJ dojedal ešte aj po kamarátke, ktorá papá ako vrabček), ale on, že nám vidí na očiach, že by sme ešte zvládli zmrzlinu. Vtedy mi očká zasvietili, lebo som vedela, že sa u nich podáva slaninová zmrzlina. Aj som sa opýtala, či ju majú. Kukol na mňa a povedal, že aj taká môže byť, že nám prinesie 4 lyžičky a ochutnáme. Nakoniec nám priniesli 3 druhy zmrzliny a to ópiovú, vanilkovú s broskyňovým džemom a s kúskami vyškvarenej slaniny a posledná bola pikantná malinová zmrzlina s kúskami maďarskej klobásy. Všetky kombinácie boli excelentné, ale mne tá so slaninou chutila najviac (aj tomu MÔJMU).

Druhým prekvapením bol účet. Za to čo sme dostali a v takej kvalite v akej boli jedlá a tiež obsluha (klobúk dolu), nebol vôbec vysoký. Na účte sa ale vôbec neobjavil poplatok za predjedlo a ani za zmrzlinu. 

Ich celú ponuku by som dokázala ochutnať. Je veľmi kreatívna, moderná, novátorská, ale predsa ponúkajú aj klasické maďarské špeciality.

Veľmi príjemný zážitok sme mali aj vďaka obsluhe a ich vyškolenosti a informovanosti (so zahraničnými hosťami hovorili plynulou angličtinou, ak by mal niekto cestu do Budapešti a neovládal maďarčinu).

V Bratislave, pod hradom, tiež otvorili reštauráciu pod touto značkou. Plánujem sa tam čo najskôr staviť a overiť si aj ich kuchyňu.

Paradajky /sušené paradajky, andalúzske gazpacho, Bloody Mary/

Júl bol veľmi intenzívny na zážitky. Dúfam, že sa mi ich podarí zachytiť aj tu na blogu, lebo fotky sa robili, len k nim napísať zopár sprievodných slov ...
V tomto zápise sa pokúsim zhrnúť niekoľko receptov, v ktorých hlavné husle hrajú paradajky. Totižto minulý víkend som sa pustila do projektu paradajky, lepšie povedané sušené paradajky. Počasie bolo fantastické, takže som mala obavy skôr z toho, aby sa mi paradajočky pri tom šuverení (sušení) nebodaj nespálili na slnku. Vyložila som ich na celú sobotu, nedeľu a aj pondelok na balkón a denne, aj 2x, som ich poctivo kontrolovala. Dnes, keďže bolo vetrisko, tak som ich ďalej sušila vo vnútri, ale na slnečnom mieste za oknom. 

O vlastnoručne pripravených sušených paradajkách, som už písala minulý rok, ale k napísaniu článku som sa zmohla až v októbri, preto dúfam, že niekomu príde tento recept, v čase hojných paradajkových zásob, vhod. Ja som si množstvo tento rok zvýšila a použila som 4 kg oválnych paradajok (majú hrubšiu dužinu), na čo som potrebovala 3 plechy. Recept na sušené paradajky.

Z dužiny, ktorá mi zostala a ktorú som si prepasírovala cez husté sitko, som časť použila aj pri príprave studeného andalúzskeho gazpacha. Polievka bola veľmi osviežujúca, jemná a veľmi chutná.

Andalúzske gazpacho

cca 1 kg paradajok
2 krajce chleba (len striedka)
200 paradajkovej šťavy
300-400 ml studenej vody
1 strúčik cesnaku (ja som nedala)
3 lyžice olivového oleja
1-2 lyžičky bieleho vinného octu
soľ
čierne korenie

Paradajky som si umyla, odstopkovala som ich a na vrchu som ich narezala do krížika. Vložila som si ich do hrnca a zaliala som ich vriacou vodou z rýchlovarnej kanvice. Počkala som tak minútku a potom som horúcu vodu zliala a naliala som na ne studenú vodu. Šupku z paradajok som už potom ľahko stiahla dolu. Potom som si paradajky prekrojila a odstránila som dužinu. Dužinu som si neskôr rozmixovala (mne zostala dosť aj z paradajok, ktoré som nechala sušiť) a pridala som ju do polievky, ale predtým som si ešte paradajky nakrájala na menšie kúsky. Vložila som ich do väčšej nádoby (použila som šalátovú misu) a pridala som k nim aj 2 krajce chlebovej striedky. Rukami som si paradajky s chlebom rozmadžgala a počkala som 20 min. kým chlieb nasiakne paradajkovou šťavou. Kto má stolový mixér, tak ten všetko môže vložiť tam, ja som použila ponorný mixér a chlieb s paradajkami som rozmixovala. Pridala som aj zvyšné suroviny ako paradajkovú šťavu, studenú vodu, olivový olej, biely vinný ocot, soľ a čierne korenie. Kto chce pridá si aj cesnak. Polievku som si rozmixovala do hladka a podľa potreby som ju ešte dochutila. Vložila som ju do chladničky a podávala som ju dobre vychladenú. Najlepšie na ďalší deň, ak by zhustla treba priliať trochu ľadovej vody.
Pár kvapiek olivového oleja na vrch pred podávaním neuškodí.

6 porcií

Zdroj NolTV.

klasické gazpacho

Z paradajkovej šťavy sme si v sobotu večer pripravili aj alkoholický drink Bloody Mary. Ochutnali sme ho prvý krát a musím sa priznať, že ten MÔJ zostal fakt len pri ochutnaní. Mne to však chutilo. Upozorňujem, že ľahko to však udrie do hlavy, aj keď tú vodku tam nebolo cítiť.

Bloody Mary
4-5 kociek ľadu
šťava z polovice citróna
2 kvapky worcestrovej omáčky
1/2 lyžičky chrenovej omáčky (nedali sme)
1 kvapka tabaska
50 ml rajčinového džúsu
50 ml vodky (stačilo by aj 25 ml)
soľ
cayenské korenie

Do šejkra sme vložili ľad, šťavu z 1/2 citróna, worcestrovú omáčku, (chrenovú omáčku), tabasco, rajčinový džús a vodku. Šejkrom sa silne pretrepalo a hotový drink sme naliali do pohárov na whisky. Do drinku sa pridala štipka soli a cayenského korenia. Zdobiť sme nezdobili, ale kto chce, môže použiť plátky citrónu či limetky a kúsok stonkového zeleru.

1 porcia

Zdroj z knižky Najlepšie koktaily

Paradajková šťava mi ešte zostala, možno z toho bude plnená paprika alebo nejaká omáčka na cestoviny ... uvidíme.

Zeleninové pohostenie

Apetit ... aha tak ja ho nečítam, nekupujem, nemám k nemu ani kladný a ani záporný vzťah. Doteraz. V utorok som bola v Prahe (s kolegami), na rýchlom školení. Trošku dlhšia cesta tam aj späť a čakanie, keďže okrem školenia mali oni (ja už nie) ešte jedno stretnutie, tak som mala čas a motala som sa po nákupnom centre (v blízkosti,  ktorého bolo to stretnutie). Medzi časopismi som našla 100. vydanie Apetitu. OK. Tak, keď som ho už mala v ruke, kúpila som ho, prečítala som si ho a inšpirovala sa z neho.
No ale späť k nadpisu a k jedlám na fotke. Paradajkový koláč s mozzarellou a smotanovo-piškótovo-broskyňový dezert bola inšpirácia z časopisu a pomazánky sú tiež nie novodobé, len som oprášila svoje staré a chutné pomazánky. Pripravovala som to pre kamarátov, ktorí sa u nás v sobotu večer stavili. Mužská časť bola dosť prekvapená zeleninovým zložením a dopytoval sa na mäso, ale žiaľ mäso sa nepodávalo. Je predsa sezóna čerstvej zeleniny a ovocia a ja z každej strany (veľká vďaka) dostávam cukety, papriky, uhorky, cibuľu, petržlen, broskyne, ríbezle, egreše ...

Recept na cuketovú pomazánku

Recept na baklažánovú pomazánku, plus primiešala som ešte moje posledné domáce sušené paradajky. Tento rok sa na ne chystám opäť.

Paradajkový koláč s mozzarellou
Inšpirácia bola tak trochu z Apetitu, ale potom som si spomenula na Zuzkin koláč a bolo rozhodnuté. Síce rajčiny mi ešte nenosia, ale na trhu si ich kúpim od dedkov či babiek a sú veľmi chutné. Recept je veľmi jednoduchý.

lístkové cesto
kyslá smotana
paradajky
mozzarella
bazalka
soľ
čierne korenie

Lístkové cesto som vyvaľkala, rozdelila som si ho na dve časti a po krajoch, asi 1 cm od kraja som si cesto jemne narezala po celej dĺžke (cesto sa nadvihne a spraví sa pekný okraj). Ešte som si cesto popichala na viacerých miestach vidličkou, potrela som ho kyslou smotanou a na 180°C som ho v rúre piekla cca 15 min. Potom som naň poukladala plátky paradajok, na to natrhanú mozzarellu, trošku nasekanej bazalky, soli a čierneho korenia. V rúre som to ďalej piekla ešte asi 10 min., kým sa syr roztopil. Pred podávaním som ešte pridala trošku nasekaných lístkov čerstvej bazalky.
Mne koláč viac chutil za studena.

Smotanovo-piškótovo-broskyňový dezert

Tento recept ovláda asi každá domácnosť, snáď mi to odpustíte, že som sa tu o ňom rozpísala.

kyslá smotana
vanilkový cukor
piškóty, keksíky
broskyne
kryštálový cukor
nektarinky
mascarpone

Ako prvé som si broskyne nakrájala na kúsky a v menšom hrnci som si ich chvíľku povarila. Pridala som k nim ešte za lyžičku cukru. Keď boli hotové, teda trošku pustili šťavu a zmäkli, tak by sa mali najprv vychladiť, ale ja som nemala toľko času, použila som ich hneď.
Piškóty a sladké keksíky (Bebe dobré ráno) som si v mixéri rozdrvila a do každého pohára som dala za 1-2 lyžice. Na to som navrstvila za 1-2 lyžičky povarených broskýň. Potom prišla na rad kyslá smotana vymiešaná s vanilkovým cukrom (super domáci termix). Potom som použila čerstvé, na mesiačiky nakrájané nektarinky a na ne som si pomocou dvoch lyžičiek urobila kopčeky z mascarpone (tiež dochutené vanilkovým cukrom). Nakoniec ešte trochu drvených keksíkov na vrch a bolo "dokonáno". 

Hráškové love story

Posledné obdobie bolo u mňa v znamení práce, narodeninových osláv a plánovania a nakoniec užívania si zaslúženej dovolenky. Dnes som si však povedala, že keďže mám jeden deň k dobru, vonku také teplo, že som sa radšej zabarikádovala v spálni za stiahnutými roletami, nohy v lavóriku so studenou vodou a snažím sa nejako prežiť vysoké teploty v byte, tak budem písať. K vode to dnes asi nedotiahneme, ale ten lavórik to istí.

Každé leto ma niečo nadchne. Niečo, čo sa potom u nás objavuje dosť často. Bola tu už cuketa, baklažán, petržlenová vňatka a love story tohto leta je/bol u mňa cukrový hrášok a to predovšetkým ako hráškové pyré. Je krásny, zelený, sladký, chrumkavý ...
Robila som dve varianty a všetko to bolo od oka, ale veď aj zemiakové pyré sa nerobí podľa receptu, treba ho len ochutnávať.

Prvý variant je klasický. Mäta a hrášok fungujú výborne (napr. aj vo vychladenej polievke), ale namiesto smotany, ktorú som nemala, som použila kyslú smotanu. Nesklamala, odporúčam.
 

zelený hrášok
kyslá smotana
kúsok masla
mäta
soľ
čierne korenie

Hráškové pyré s bravčovým karé a grilovaným baklažánom

Druhý variant sa vydaril trošku luxusnejšie, keďže som mala otvorené mascarpone a aj šľahačku (vystalo z narodeninovej torty), bolo pred dovolenkou, chcela som ju spotrebovať a tak sa stalo, že obe skončili v pomere 1:1 v hráškovom pyré.
 

zelený hrášok
mascarpone
smotana na šľahanie
kúsok masla
petržlenovej vňatky
soľ
čierne korenie

Hráškové pyré s hovädzím stehnom a s karamelizovanou cibuľkou

Postup je veľmi jednoduchý. Hrášok som si očistila, prepláchla vodou a uvarila som ho v dostatočnom množstve vody, so štipkou soli. Medzitým som si nakrájala mätu/petržlenovú vňatku (asi 1 zväzok). Hrášok som si zliala a preložila som ho do misky, v ktorej som si ho rozmixovala s pridaním ostatných surovín. Ja som dochucovala len soľou a čiernym korením, kto má rád môže vyskúšať aj cesnak.

A ešte jedna úsmevná príhoda: V robote sú zaužívané meninové/narodeninové raňajky. Naposledy priniesla kolegyňa okrem iného aj avokádovú nátierku. Niečo aj zostalo a odložilo sa to do chladničky. Kolegyňa, ktorá prišla do roboty neskôr, sa ponúkla priamo z chladničky. Zaznela pochvala na avokádovú nátierku a spolu s oslávenkyňou riešili čo všetko do nej dala. Zdalo sa jej čudné, že cesnak, ktorý tam mal byť, ona necítila. Po chvíľke som mala aj ja cestu smerom do kuchynky a vidím, že moja obedová krabička je na stolíku otvorená. Tak som sa pýtala, či si niekto zgustol na mojom obede a vtedy sa tam objavila „oneskorená“ kolegyňa a že to ona chutnala tú avokádovú nátierku. Obidvom nám rýchlo došlo, že namiesto nátierky, si pochutnala na mojom hráškové pyré. Takže môžem napísať, že za studena funguje aj ako vhodná nátierka.

Bravčová panenka s kačacou pečienkou a s rösti

Vypínam ... hneď ako dopíšem tento príspevok. Je nedeľa, sme po oslave okrúhlych narodenín toho MÔJHO. Dopadla dobre, okrem torty, ale za to môže hokej, no dobre, aj moja nešikovnosť (omylom som vypla plyn pod zemiakmi, namiesto želatíny, tá mi prihorela, kým sme počúvali hymnu, druhú som doma nemala, sadala som do auta a poďme do obchodu, ale nemali tú čo ja používam - potravinársku želatínu, tak som kúpila inú a tá nakoniec nesplnila moje očakávania a krém sa nespojil, dá sa to jesť s lyžičkou). Tak toľko o mojich kvalitách ... v pečení.
Ale to čo sa vydarilo je predjedlo, polievka a najmä hlavné jedlo v podobe bravčovej panenky s kačacou pečienkou s rösti. Množstvo by si každý mal prispôsobiť podľa seba, lebo ja som varila pre 7 ľudí a použila som 2 kg bravčovej panenky, 600 g kačacej pečienky a 3 kg zemiakov a čo to zostalo.

bravčová panenka
čierne korenie
soľ

vykŕmená kačacia pečienka
mlieko
soľ
kačacia masť

zemiaky
soľ
olej

Predprípravu som začala o deň skôr. A to tak, že som si zemiaky očistila a v osolenej vode som si ich uvarila do mäkka. Podobne ako aj lokše je to potrebné, aby neboli „mokré“.
Kačaciu pečienku som si umyla a na noc som si ju naložila do osoleného mlieka.
Na druhý deň som si pripravila ako prvé zemiaky, ktoré som si nahrubo nastrúhala a osolila som ich. Na silikónovej podložke som si postupne vykrajovala zemiakové krúžky a to tak, že som si vybrala za hrsť zemiakov, "potľapkala" som ich asi do 1 cm výšky. V rozohriatom oleji (len do 1/2 výšky zemiakových krúžkov, nie viacej) som ich opekala z každej strany do bledo-tmavo hneda alebo ako sa podarí. Kým sa zemiaky podávali, teda asi za 2 hodiny od začatia ich prípravy, zohrievala som ich v rúre (na 50°C).
Nedá sa všetko stihnúť v reálnom čase, ale mäsko a kačaciu pečienku som pripravovala pred našou návštevou v priamom prenose. Trošku sa porozprávali, popili vínka a počúvali šušťanie mäska.
Bravčovú panenku som už mala osolenú a okorenenú čiernym korením a narezanú na požadovanú hrúbku (6-7 cm). Panvicu (u mňa zatiaľ teflónová) som si poriadne rozohriala, pridala som olej a sprudka som si panenku osmažila, asi 3 min. z oboch strán. Vybrala som ich na tanier a prikryla som ich alobalom.
Medzitým som si pripravila aj kačaciu pečienku, ktorú som si už narezala na plátky a na rozpustenej kačacej masti som si ich z oboch strán opiekla.
Podávala som tak, že na tanier som dala kačaciu masť na to bravčovú panenku a na ňu som dala kúsok pečienky. Výpekom z mäska, ktorý zostane v miske sa môže ešte poliať celá táto pochúťka.
U nás som s týmto jedlom bodovala, za čo vďačím reštaurácii, kde som túto dobrotu nedávno ochutnala.

Cuketová omáčka s voňavým korením

Nič zložitého a predsa veľmi chutný a rýchly prívarok/omáčka. Niečo podobné som už raz robila, teraz ale všade pchám môj nový svieži zázrak, citrónovú trávu. Tak som si povedala, že o tom napíšem. No a kurkumu zbožňujem (asi viac ako karí), len aby sa ani na ňu nezabudlo ...

3 menšie cukety (700 g)
1 cibuľa
70 g syru feta
200 ml bieleho jogurtu
200 ml smotany na varenie
1 lyžička kurkumy
1 lyžica sójovej omáčky
podľa chuti mletá štipľavá červená paprika (chilli)
čierne korenie
soľ
1 zväzok petržlenovej vňaťky
1/2 stonky citrónovej trávy
maslo

2 kuracie prsia
1/2 stonky citrónovej trávy
čierne korenie
soľ
olej

Cuketu som si umyla, odrezala som konce a nahrubo som ju nastrúhala. V hrnci som si na masle orestovala nadrobno nakrájanú cibuľu, pridala som nastrúhanú cuketu. Počkala som kým cuketa pustí trochu šťavy a potom som pridala na menšie kocky nakrájanú fetu (trochu som si nechala nakoniec na zdobenie). Asi po 5 min. som pridala kurkumu, sójovú omáčku, čierne korenie, štipľavú červenú papriku, biely jogurt a smotanu na varenie. Nechala som omáčku prevrieť a potom som ju ochutnala a až vtedy som pridala soľ (feta aj sójová omáčka sú slané, ale pozor ak sa pridá na konci ešte feta, aby to zas nebolo moc).
Nadrobno nakrájanú citrónovú trávu a petržlen som pridala tesne pred koncom, aby vynikla ich výrazná chuť.
Kým sa mi varila omáčka pripravila som si aj kuracie prsia, ktoré som si len jednoducho okorenila čiernym korením, soľou a nadrobno nasekanou citrónovou trávou. Kuracinku som pokvapkala olejom a na panvici som si ich z oboch strán opiekla. Najprv sprudka, aby sa mäsko zatiahlo a chytilo farbu a až potom som panvičku prikryla, aby sa mäsko udusilo a zmäklo.

3-4 porcie

Šošovicová polievka s kurkumou, kuracími kúskami a citrónovou trávou

Opäť polievka. Už tretia v poradí. Dúfam, že nevadí ...
Poznáte citrónovú trávu? Ja som o nej čítala a doma som mala jedno vrecúško sušeného lemongrass-u, ktoré mi priniesli kamaráti z Thajska. Nemá však vôbec takú intenzívnu vôňu, akú má čerstvá stonka. Tú keď som uvidela v jednom z našich reťazcov, bola som taká nadšená ..., že som na ňu na dva týždne úplne zabudla. Zostala zastrčená niekde na spodku chladničky ale hlavne, že som si na ňu spomenula.

 

200 g šošovice (nelúpaná, veľkozrnná)

1 väčšia cibuľa

2 strúčiky cesnaku

1 mrkva

1 petržlen

100 g zeleru

1 lyžička kurkumy

1 lyžička karí

1 lyžička mletého zázvoru (môže byť aj čerstvý)

1 liter kuracieho vývaru

1 liter vody

olej

soľ

čierne korenie

200 g kuracích pŕs
soľ
čierne korenie
červená paprika
kurkuma

citrónová tráva alebo citrónová šťava
petržlenová vňaťka

Šošovicu som si opláchla a namočila som si ju na celú noc (ale stačili by aj 4 hodiny).
Vo väčšom hrnci som si na oleji osmažila nadrobno nakrájanú cibuľku a po chvíľke som pridala nadrobno nakrájaný cesnak. Keď už cesnak krásne rozvoniaval, asi po 20 s. som pridala na kocky nakrájanú mrkvu, zeler a petržlen. Niekoľko minút som počkala kým sa opiekli a potom som pridala koreniny - kurkumu, karí a mletý zázvor. Pridala som namočenú šošovicu, kurací vývar a aj vodu. Polievku som nechala zovrieť a potom som ju ďalej varila na miernom ohni. Polievku som ochutnala a podľa potreby som ju dosolila a pridala som aj čierne korenie.
Kuracie prsia som si nakrájala na menšie kúsky, osolila som ich, pridala som čierne korenie a poprášila som ich červenou paprikou. Na ďalšej panvici som si na oleji osmažila kuracie prsia. Keď už boli na panvici, trošku som ich ešte poprášila kurkumov. Hotové kuracie kúsky som preložila do polievky a spolu som ich ešte chvíľku povarila (cca 10-15 min.).
Pri podávaní som sa rozhodla použiť kúsok citrónovej trávy, ktorú som si spolu s petržlenovou vňaťkou nakrájala úplne nadrobno a posypala som ňou polievku.

8 porcií

Zdroj Polievky – Recepty z Nového Času pre ženy

Cibuľová polievka /Soupe à l'oignon gratine/

Neskutočne dobrá polievka, ktorú som mala možnosť ochutnať počas nášho krátkeho, ale o to intenzívnejšieho výletu v Paríži. Vedela som, že ju uvarím aj doma a myslím, že sa reprodukcia podarila. Ingrediencie sú bežne dostupné, ale polievka je náročná na čas a aj na spotrebu energií. S dobrým jedlom je to väčšinou tak.
Zaujímalo by ma, aký syr by sa k nemu hodil. Ja som použila raz ementál a raz leerdammer. Pravdaže ani jeden z nich sa nesprával ako ten v Paríži. Niekde som sa dočítala, že syr Gruyère by mohol byť vhodný. Ak máte nejaké odporúčanie, tak budem rada ak mi napíšete.

6 veľkých cibúľ
maslo
olej
1 lyžica múky
1,2 l vriacej vody
soľ
čierne korenie

bageta
syr

Cibuľu som si očistila a nakrájala na tenké plátky. Bude jej veľa, ale cibuľa sa zredukuje asi na 1/3 svojho objemu. V hrnci, som si rozpustila maslo, pridala som trochu oleja a orestovala som všetku cibuľu. Ešte som ju osolila a okorenila čiernymi korením. Keďže cibuľu som dusila do mäkka v rúre, aby bola sladká a taká skaramelizovaná, zvolila som hrniec, ktorý je vhodný do rúry. Nesmie mať žiadne sklenené, ani plastové časti.  Nabudúce, lebo určite bude nabudúce, skúsim použiť jenskú misu a uvidím, či by to aj s ňou fungovalo. Rúru som si predhriala na 180°C a v prikrytom hrnci som cibuľu dusila 90 min. Je potrebné ju z času na čas premiešať, aby sa nepripálila. Ja som si túto fázu spravila o deň skôr a nechala cibuľku vychladnúť vo vypnutej rúre.

Na ďalší deň som si cibuľu v hrnci ohriala a poprášila som ju múkou. V ďalšom hrnci alebo v rýchlovarnej konvici si treba zohriať vodu. Touto vriacou vodou som zaliala zmäknutú cibuľu, ale najprv som pridala len za jednu naberačku, aby som si polievku rozriedila. Potom som pridala aj zvyšok vody a polievku som osolila a opäť podľa chuti som pridala čierne korenie. Polievku som varila asi 30 min., ale týmto sa proces prípravy ešte neskončil.

Pripravila som si krutóny. Bagetu som si nakrájala na menšie kocky (aj v Paríži to podávali takto) a tie som si osmažila na troške oleja. Pred podávaním som cibuľu naservírovala do misiek vhodných do rúry, na vrch som poukladala krutóny a nastrúhaný syr. V rúre predhriatej na 150°C som polievku zapekala 10 min.

Misku je vhodné pri podávaní preložiť na tanierik a odporúčam pred konzumáciou trošku počkať, lebo polievka a aj miska sú horúce.

Soupe à l'oignon gratine v Paríži

5 porcií

Cícerová polievka s paradajkami

Krásna farebná a veľmi chutná polievka.
Na 2. Foodbloger party som bola v skupine s Veronikou, ktorá mi dala útlu knižočku ich vydavateľstva. Je v nej 28 receptov na polievky a ako prvú som si vybrala túto cícerovú s paradajkami. Odporúčam ju vyskúšať každému, kto má rád cícer a paradajky. 
Veronika je baba, ktorá má super zamestnanie. Čo by ste povedali na jej prácu ako vedúcej tímu varenia pre Nový čas? Dobré, však? Keď som sa ale nad tým hlbšie zamyslela, tak som si uvedomila, že to, že sa vareniu venujem „sporadicky“ je pre mňa omnoho lepšie. Ak by som mala denno-denne riešiť jedlá, zo záľuby by sa stala povinnosť a nie som si istá, že čí by mi radosť z varenia ostala. No ona my povedala, že pre ňu je to vysnívaná práca a to je to hlavné.
Mimochodom už aj ja pracujem. Som tomu strašne rada a nová práca sa mi veľmi páči. 

1 konzerva cíceru
1 konzerva krájaných paradajok
1 cibuľa
200 g zeleru
1 cesnak
1 lyžica paradajkového pretlaku
500 ml zeleninového vývaru
1/2 lyžičky drvenej rímskej rasce
1 lyžička sušenej bazalky
mletá štipľavá červená paprika (podľa chuti)
soľ
čierne korenie
olej

Začala som tým, že som si cibuľu nakrájala nadrobno, zeler som si očistila a tiež som si ho nakrájala na malé kocky.
V hrnci som si rozohriala olej, osmažila som si cibuľku, pridala som celý cesnak a kocky zeleru. Pridala som aj paradajkový pretlak. Niekoľko minút som ich spolu opekala, potom som pridala paradajky, vývar, drvenú rímsku rascu, bazalku, mletú štipľavú červenú papriku, čierne korenie a soľ.  Z cícera som si odobrala 2 lyžičky a zvyšok som pridala do polievky. Všetko som spolu povarila a keď bola polievka hotová, ponorným mixérom som ju rozmixovala.
Pri podávaní som do polievky vložila odložený cícer a kuchynskými nožnicami som si nastrihala lístky čerstvej bazalky.

5 porcií

Zdroj Polievky – Recepty z Nového Času pre ženy

2. Foodbloger party v ChefParade

Opätovné pozvanie od Tomáša, som opätovne s veľkou radosťou prijala :) a zúčastnila som sa v Chefparade na druhej akcii foodblogerov. Zišiel sa nás skutočný babinec a to myslím aj nášho organizátora Tomáša Babinca.

Tentoraz bol zoznam trošku kratší, aj keď pozvaných bolo viacej.
Zuzka                   http://www.natanieri.sk/
Ivka                      http://eveesfoodblog.blogspot.com/
Martinka               http://dulce-de-leche-blog.blogspot.com/
Anetka                  http://anetagoesyummi.blogspot.com/
Lucka                   http://www.lucylovetobake.blogspot.com/
Martinka               http://www.matapecie.blogspot.com/
Ľubka                   http://www.chocorroldevainilla.com/
Veronika (Nicki)    http://www.facebook.com/pages/Nice-to-eat-you/301991306517196
Henrieta               http://www.facebook.com/pages/Henrieta-Pe%C5%A1kovi%C4%8Dov%C3%A1-My-firs-cooking-book/353052176091
Táňa                     http://foodbloger.com/
Natali                   http://cutleryfoodblog.blogspot.com/
Veronika               http://www.ringieraxelspringer.sk/
Katka                   http://hrncek-var.blogspot.com/

Pri prvom stretnutí, som mala trošku obavy z neznámeho, ale tentoraz som sa celú cestu tešila a na miesto „kurzu“, ktorý ani nebol kurzom, som dorazila s ľahkým úsmevom na perách. Prišla som skôr, ale na mieste činu som nebola prvá, okrem Tomáša už čakala aj Natali a zoznamovanie sa mohlo začať.

Postupne dorazili aj zablúdenci a rozdeľovanie/losovanie do varných skupín sa mohlo začať. Priznám sa, že keď vytiahli moje meno, tak som sa trošku zľakla. Mala som variť s Tomášom, ktorý je veľmi šikovný a kreatívny človek, ale keďže je aj organizátor, mal aj iné povinnosti (fotiť, dohliadať, pomáhať, vybavovať, komunikovať). Mala som možnosť vidieť to na našej prvej party a tam skutočne veľa toho nenavaril.

Bola som preto rada, že sme si mohli do nášho tímu vziať aj štvrtého člena a okrem Veroniky k nám pribudla aj Ľubka. Moje obavy sa naplnili len čiastočne a Tomáš zvládol aj varenie bravúrne, pripravil nám úžasné domáce cestoviny.

Ale k podstate veci. Varili sme, nie podľa rozdaných receptov, ale podľa zadaných surovín. Zoznam sme dostali mailom deň vopred a tak sme mohli vopred porozmýšľať nad tým, ako najlepšie skombinovať suroviny.

Keď som uvidela prvú položku špargľu, tak som mala o náladu postarané. Nevarím s ňou moc často. Síce práve nastáva jej sezóna, ale neplánovala som ju kupovať (tento večer to však zmenil). Bola som potešená, keď som zistilam že so špargľou vie narábať a ešte k tomu rada a veľmi zručne Veronika, ktorá navrhla zeleninový základ k tagliatelle, kuracie mäsko s kurkumou a s kokosovým mliekom čo bol dobrý kompromis na úpravu mäska. Ja som bola nadmieru spokojná s našim hlavným jedlom. Jedna malá porcia cestovín mi robila spoločnosť až domov a verte či nie, na raňajky mi padla skutočne vhod (prespávala som u kamarátov, ktorý mi prepožičali svoj bytík).

Ale naše varenie sme začali predsa len dezertom, ktorý sme potrebovali rýchlo pripraviť a vychladiť. Čokoládový mousse s chili a jablkovo-škoricovo-karamelovým topingom sa vydaril úplne báječne. Bola som taká nadšená, že som si to doma hneď zopakovala (recept určite uverejním, ale kto by tento veľmi jednoduchý a rýchli recept chcel vyskúšať hneď, nájde ho aj s ostatnými postupmi a krásnymi fotografiami na foodissimo.eu).

Naše kreácie zachutili porote zloženej z Henriety a Milana najviac. Bola som nesmierne rada, že im chutilo, predsa len, chute sú veľmi subjektívne.

Po varení sme pomohli odstrániť neporiadok z pracovných plôch a na moju otázku, či vždy vznikne takýto neporiadok, odpovedal Milan úprimne, že nie vždy, že sme použili viac hrncov, ako bolo v tíme ľudí, ale že chápe, že nám na varení a prezentácii záleží viac. Dúfam, že do ďalšej akcii, ktorá sa konala už ráno o 10-tej, stihla pani upratovačka všetko odpratať.

Príjemné posedenie som ukončila až po 23 hodine, ale dúfam a budem rada, ak sa opäť niečo podobné zopakuje za nejaký ten čas.

Ďalšie postrehy a fotky nájdete u Tomáša, Ľubky, Anetky, Martinky, Lucky, Katky ...