Vysoké Tatry a ich ponuka

Tento príspevok nebude o receptoch, ale predsa bude o jedlách, ktoré sme spolu s MOJIM chlapom ochutnali vo Vysokých Tatrách. Boli sme tam pár dní a ako dovolenka na Slovensku to bolo super. Musím ešte napísať, že ja dievča z juhu, ktoré vidí nejaké tie kopce až keď sa priblíži k Bratislave a uvidí Kamzík, tak pre mňa to bola poriadna makačka. Teda mali sme len jednu ťažšiu túru (pre mňa ťažšiu) na Zbojnícku chatu a späť, ale tá ma dosť poznačila. Potom sme si pozreli ešte Popradské pleso, Symbolický cintorín, Štrbské pleso, na Lomnický štít nás vyviezla lanovka a prešlapali sme si pár, ale skutočne len pár schodov v Belianskej jaskyni. Niečo z naplánovaných trás nám nevyšlo, ale to by som pripísala na účet počasiu, u mňa ochota bola :). Tak toľko o tom čo sme videli a pochodili a teraz k slovenským jedlám, ktoré sme ochutnali.

V prvý deň som si hneď objednala bryndzové halušky. Ja ich mám strašne rada, ale doma ich nikdy nerobím. Len pre seba sa mi nechce, to si ich radšej niekde vonku objednám. Ten MÔJ ich nemá rád. Takže halušky už pomerne dobre poznám, ale tieto ma dosť prekvapili. Boli strašne, ale strašne slané a kofola za 2 € sa míňala veľmi rýchlo. Je pravda, že tento môj obľúbený mok, som ešte za takúto nekresťanskú cenu nepila, ale čo už keď sme v Tatrách a tu akoby očakávali, že budú len zahraničný turisti. Je ale pravda, že som skôr počula český a poľský jazyk, ako ten náš slovenský. Prečo to asi tak je .... ? MÔJ milý si dal bačovú kapsu, teda zemiakovú placku (mne chutila strašne ako z prášku, aj keď takú som ešte nikdy nerobila) s bravčovým mäskom. Ani to nebolo nejaké extra dobré, chýbali tomu chute.

Pri nohách Belianskej jaskyne sme ochutnali baraní a aj jelení guláš. Po pravde jelení guláš mi tak smrdel, ale tak ... :(. Snažila som sa z neho niečo zjesť, ale okrem toho že mi vôbec nevoňal, bol aj horúci. Baranieho guláša som sa obávala oveľa viac a napodiv, ten mi chutil. Podávali k tomu zemiakové knedličky.

Na Zbojníckej chate po skonzumovaní keksíkov, ktoré som nachystala do batohov, sme si dali šošovicovú polievku a šarlotku. V polievke boli aj kúsky syru, čo som bola dosť prekvapená, ale chutilo to vynikajúco. Doma to určite tiež vyskúšam. Cesto v šarlotke bolo trochu pripálené, ale to skutočne nemôžem vyčítať, veď to robili v nadmorskej výške 1960 m. Tento, na pohľad skromný obed poriadne zasýtil, viac by sme po namáhavom výstupe ani nezvládli zjesť.

V ďalší deň sme si v bistre v Starom Smokovci dali segedín a tatranský oheň. Segedín bol celkom dobrý, ale je pravda, že s mäskom poriadne šetrili. Tatranský oheň mal ďaleko od ohňa. Trošku zaštipkala jedna paprika, na ktorú som natrafila, ale inak to bolo celkovo bez chuti. No čo už, každému nevyhovejú. 

Na Popradskom plese som ochutnala kotlíkový guláš. Iba troška soli mu chýbalo, inak to bolo chutné. Ten MÔJ ochutnal tatranskú pochúťku a myslím, že to bolo jedno z najlepších jedál počas našej dovolenky. Bolo to bravčové mäso na šťave a k nim zemiakové mini placky.

Posledný deň, keď sme sa konečne dostali na Lomnický štít, čo bol krásny zážitok, sme si na Skalnatom plese dali naše posledné tatranské jedlo. Ja som to ukončila bryndzovými pirohami a MÔJ chlap si dal fazuľovú polievku, kde tiež plávali kúsky syru a zemiakové guľky plnené údeným mäsom. Oboje som ochutnala a boli vynikajúce. Jediný problém bol, že sme museli z jedla toho MÔJHO odstrániť cibuľku a pór, ktoré kuchár umiestnil pomerne hojne ako ozdobu.

Cestou domov sme, ale neodolali a podľahli sme pokušeniu západného sveta ..., zastavil nás veľký žltý šašo s červenými vlasmi. Tak čo už, aj takéto stravovanie patrí do nášho sveta.