USA - New York - 3. časť

Mesto, ktoré nikdy nespí. My sme však v tomto veľkomeste spali ako zarezaní. To čo sme cez deň pochodili, a boli to hodiny a hodiny chodenia, keďže na Manhattane je čo pozerať, nás dostatočne vyčerpalo a únavou zmorení sme padali do mäkkých postelí. Do postelí, za ktoré chcem veľmi, ale veľmi pekne poďakovať kamarátke Ildi, ktorá nám k nim dopomohla. Na Manhattane je množstvo hotelov, ale aj keď ich je veľa ceny sú vysoké. Vedia, že počas sezóny sa im izby predajú. Takže zľava až 50% nás veľmi potešila. Kto sa chystá do NY a chce bývať na Manhattane odporúčam mu čo najskôr si zarezervovať hotel. Horel Sheraton, kde sme my bývali, je na 7th Avenue a 53rd Street. Môžem povedať, že bol veľmi blízko Central Parku a asi 5 min. od Times Square. Večer, keď sa rozsvietili všetky billboardy, ich bolo vidieť aj spred nášho hotela.

Sheraton Hotel, izba, výhľad z izby na 31 poschodí

V NY sme boli traja. Dan sa tohto štvordňového výletu nezúčastnil, ale odviezol nás tam a aj prišiel po nás. Ešte na Slovensku som si kúpila knižku o New Yorku a počas dvojhodinovej cesty autom z Carbondale do NY som nám stihla naplánovať jednotlivé dni.

Do NY sme sa dostali o 11-tej, bolo to v utorok a hneď po ubytovaní sme sa vybrali spoznávať toto mesto. Popri Radio City Music Hall a popri radoch mrakodrapov sme sa dostali k Rockefeller Centeru. Zastavili a odfotili sme si aj zlatého Prométeusa. Zostala som dosť prekvapená pri pohľade naňho, keďže som čakala menšiu sošku, ale táto bola velikánska.

Rockefeller Center

Zlatý Prométeus

Od Prométea sme sa vybrali medzi Rokeffelerovými budovami (14 mrakodrapov) ku Katedrále Sv. Patrika. Je to veľká katedrála a podľa sprievodcu jedenástym najväčším kostolom na svete, ale medzi tými obrovitánskymi budovami sa skoro strácala. Aj tu, ako na väčšine miest v NY, sme prešli kontrolou a následne sme si mohli pozrieť krásu katedrály z vnútra.

Katedrále Sv. Patrika

vo vnútri katedrály

Pokračovali sme po Fifth Avenue popri známych značkách až k Trump Tower. Z vonku čierna budova, vo vnútri hýriaca v zlatých a v oranžových farbách so zrkadlami, zlatým eskalátorom a vodopádom tečúcim z výšky piateho poschodia. To všetko malo svoju atmosféru, aj keď mne to už pripadalo trošku zastaralé, také 80-te roky. Obe terasy boli prázdne a ak mám pravdu povedať, tak neboli moc pekné. Nečudujem sa, že tam neboli žiadni ľudia.

Trump Tower

Piatu Avanue nemôžem len tak preskočiť, nachádzajú sa tam všetky značkové obchody módneho priemyslu. Niekde som čítala, aby som si určite pozrela predajňu Abercrombie & Fitch (americká značka), kde skutočne vo dverách stáli krásni sporo odetí chalani a modelky/dievčatá/predavačky, ktoré tancovali na hlučnú hudbu. V obchode bolo cítiť príjemnú vôňu parfému, ale šero a množstvo ľudí pôsobilo dosť stiesneno. Obchody ako Louis Vuitton, Dior, Miu Miu, Chanel, Fendi, Tiffani atď., to všetko tu bolo. Do niektorých sme sa odvážili, do iných nie. Je to zážitok a určite si to treba vyskúšať. V Sony obchode sme mali možnosť vyskúšať si najnovšie a najmenšie notebooky a zároveň si skontrolovať e-maily alebo vypočuť nejakú hudbu. Krása :). V Mac obchode sme zažili masu ľudí valiacich sa do a z tohto obchodu. Novinky vo forme čítačiek elektronických kníh sú tam už bežná záležitosť. Predpokladám, že onedlho aj u nás budem vídať ľudí čítať noviny, knihy, časopisy, či prezerať si maily v tejto forme. V NY-skom metre sme videli množstvo ľudí, ktorí túto tenučkú „knihu“ čítali. Začína sa mi to páčiť :).

Dior

A už sme aj pri Central Parku a na jeho rohu sme si nezabudli pozrieť zvnútra aj z vonka Plaza Hotel. Luxus, luxus a ešte raz luxus. Tak, ale už sme vstupovali do Central Parku, prešli sme sa popri rybníku, pri kolotočoch, až sme sa usalašili na mäkkom zelenom koberci a chvíľku sme nechali oddýchnuť naše unavené telá (naše nohy sa nachodili dosť). Prvý deň sme videli z Central Parku skutočne len maličkú časť, ale vedela som, že sa sem ešte v posledný deň vrátime.

Plaza Hotel

Po 60th Street sme sa dostali až k Bloomingdale´s, veď práve tu Rachel z Priateľov dostala svoju vysnívanú prácu, po tom čo roky pracovala ako čašníčka.

Bloomingdale´s

Bolo už asi šesť hodín, ale ešte som si myslela, že by sme zvládli prechádzku ku Chrysler Building. Nezvládli sme. Na úrovni 53rd Street sme vyhladli a tiež sme boli vyčerpaní. Vybrali sme sa späť k nášmu hotelu a cestou sme si kúpili večeru. V ten deň sme toho už viac nevideli, ale na ďalší deň sme si to červenou linkou metra, ktorá mala zastávku za rohom nášho hotela, zamierili priamo do Downtownu. Vystúpili sme v South Feery a cez Battery Park sme sa dostali na miesto, kde predávali lístky na loď, ktorá nás mala zaviesť k Soche Slobody a na Ellis Island. 30 minút strávených v rade, lístok za 12 UDS a ďalšia osobná prehliadka. Tu musím napísať, že pozor čo máte na sebe. Po prechode cez detektor som začala nepredstaviteľne pípať. Chlapík, ktorý mal na starosť náš rad ma poslal späť, nech prejdem ešte raz. Opät sme začuli tie nepríjemné zvuky. Už som si dala dole aj náušnice a verila som v to, že si množstvo sponiek z vlasov, nebudem musieť vyberať. Pípala som aj tak. Potom nastúpila jeho „veľmi milá“ kolegyňa, ktorá ma prehľadala ručným detektorom a na moje počudovanie, detektor zapípal vždy len na jednom mieste a neboli to sponky. Bola to moja nová podprsenka, ktorú som sa v tom momente rozhodla nebrať si v žiadnom prípade na seba, keď budem letieť. Nakoniec ma pustila na loď a úspešne sme vyrazili za Miss Liberty.

Socha Slobody

Mali sme krásne slnečné počasie, ale na lodi bolo aj tak dosť veterno. Približne za 10 min. sme sa dostali k Soche Slobody. Mali sme možnosť si ju obzrieť len z vonka, keďže do vnútrajška sa rozdá iba obmedzený počet lístkov. Ak sa tam niekto chce dostať, tak si musí privstať alebo si ich objednať cez internet. Taká zaujímavosť, o ktorej som sa dozvedela je, že podstavec na ktorom je socha postavená, je o 1 meter vyšší ako samotná socha.

Ellis Island

Po prehliadke sme sa nalodili na ďalšiu loď, ktorá nás odviezla na Ellis Island. Ostrov, ktorý vítal prisťahovalcov z celého sveta. Tu sa rozhodlo či budú vpustení do krajiny alebo vyhostení späť odkiaľ prišli. V súčastnosti slúži už len ako múzeum, ale je z neho krásny výhľad na južný Manhattan.

Expozície v múzeu na Ellis Island

Po návrate do prístavu sme sa vybrali peši po Broadaway, popri býkovi smerom k Wall Street. Ako prvé sme medzi toľkými vysokými budovami uvideli Trinity Church a cez úzku uličku sme sa dostali k centru finančného sveta – The New York Stock Exchange (burza).

Trinity Church

The New York Stock Exchange

Tu na ulici okrem klasických suvenírov predávali predavači aj kravaty, ktoré reprezentujú tento svet. Pri Federal Hall sme sa odfotili pred sochou Washingtona a aj na schodoch.

Pouličný predaj

Odtiaľ sme si to namierili k miestu bývalých Dvojičiek – Ground Zero. Nové stavenisko už nepripomína bývalú tragédiu. Pocity, o ktorých som čítala sa tu u mňa neprebudili, ale … o kúsok ďalej v kaplnke Sv. Paula, to na mňa doľahlo v plnej miere. Tu sú vystavené fotky zosnulých, spomienkové vety, plyšové hračky detí, zničená požiarnická uniforma, detská postieľka, ktorá zostane navždy prázdna ... Bolo to smutné a na tú tragédiu, ktorá sa stala pomaly pred 10-timi rokmi, tu nezabudnú.

Spomienky v kaplnke Sv. Paula

Pomaly sme sa vybrali k Brooklynskému mostu (Brooklyn Bridge). Tu sme si ale zvolili zlú cestu a hodnú chvíľku sme išli popod most v očakávaní, že niekde bude výstup pre chodcov. Ešteže sme sa opýtali policajtky, ktorá nás nasmerovala späť až do City Hall Parku odkiaľ je možné priamo vystúpiť na most. Prešli sme sa až po prvý pilier, bolo tu pomerne veľa ľudí, cyklistov, bežcov, bolo potrebné dávať pozor na ktorej strane stojíme, aby nás prípadne niečo nezrazilo. Mne sa v NY najviac páčil tento most. Určite odporúčam ísť sa naň pozrieť.