USA - Niagary - 5. časť

Posledná časť o našich zážitkoch z USA bude o Niagarách, plus na koniec pripájam zostrih fotiek.

Cesta k Niagarám bola dlhá, ale keďže to bolo miesto, ktoré si ten MÔJ chcel pozrieť, tak sme sa tam vybrali. Cestovali sme autom a trvalo to asi 6-7 hodín. Cestou tam sme sa zastavili v Letchworthskom národnom parku, ktorý nazývajú aj ako "Grand Canyon východu". Ako som už písala, celý národný park je možné prejsť autom, takže sme sa odviezli k jednotlivým vodopádom a veľa sme sa nenachodili.

Letchworthský vodopád

Niekedy poobede sme dorazili do Buffala, ale tam sme sa nezastavili a rovno sme si to namierili k Niagarám. Bola to dlhá cesta a vedeli sme, že to nedokážeme spraviť na otočku, preto sme si objednali izbu v moteli blízko Niagár. Izba bola v podstate v poriadku, len v susedných izbách bola ubytovaná indická mládež, ktorej ponocovanie vôbec nevadilo. Ráno sme vstávali unavení a ja som pociťovala začínajúcu nádchu.

Hneď ako sme sa ubytovali, sme sa vybrali k vodopádom. Bolo už podvečer, tak sme si mysleli, že si to len zvonka pozrieme, ale na naše prekvapenie boli všetky prístupy voľné. Asi preto, že sme prišli dosť neskoro, ani platiť sme nemuseli. Každí nám hovoril, že Niagary sú krajšie z Kanadskej strany, aj sme si ich chceli odtiaľ pozrieť, ale na ďalší deň som ochorela a necítila som sa dosť dobre na taký výlet. Most do Kanady má výstižný a krásny názov Rainbow bridge.

Rainbow bridge

Vyšli sme si aspoň na vyhliadkovú vežu, ktorú postavili na Americkej strane a odtiaľ sme si vychutnali výhľad. Aj keď sa už pomaly stmievalo, vždy tu bolo ešte dosť ľudí. Musím napísať, že tam bolo neúrekom Indov. Nikto mi nevedel povedať, prečo ich tam bolo toľko, či to bol masový zájazd alebo mali voľný deň (boli sme tam v sobotu a v nedeľu) alebo či v tejto časti USA, Kanady žije väčší počer prisťahovalcov z Indie. Neviem.

Na druhý deň som sa teda zobudila s veľkou nádchou a ani počasie nám neprialo. Ochladilo sa a začalo pršať, neskôr nám už len mrholilo.

To, že si vodopády pozrieme z loďky, ktorá nás mala odviesť až pod valiacu sa vodu, sa nekonalo. Nechcela som to risknúť, po tom, čo som videla ľudí mokrých vystupovať z lode. Aj keď dostali modré pršiplášte, jemné mrholenie im premáčalo šaty.
  

Odviezli sme sa radšej na Kozí ostrov (Goat Island), kde sme si pozreli druhú časť vodopádov. Bolo to krásne, ale veľmi mokré. Dážď, vlhko a para z vody nás tak trochu premočili. Pri vstupnej bráne, cez ktorú sme mi ale vychádzali, sa nachádzala socha Nikolu Teslu.

Niagary sme mali možnosť vidieť, čomu sa veľmi teším a vlastne som rada, že sme sa boli pozrieť do tejto veľkej krajiny. Toto bol náš posledný výlet. Potom čo sme sa vrátili do Carbondale, sme mali už len rozlúčkovú večeru a čakal nás náročný let späť z Philadelphie, cez Londýn, do Viedne.

Chcem sa poďakovať, každému kto nám s týmto výletom pomohol. Ďakujem Judy, Danovi, Ellen, Jackovi a aj Ildi.

Verím, že sa do USA ešte vrátime a budem mať možnosť pozrieť si aj iné časti tejto krajiny. Tchuj, tchuj, tchuj .... :).

USA – New York – 4. časť

USA – New York – 3. časť
USA – Veľké veci – 2. časť
USA – Baltimore a Washington D.C. – 1. časť