Nečakane, rýchlo, ale o to lepšie sa vydaril krátky víkendový výlet do Budapešti. Už ako malá som mala možnosť navštíviť hlavné mesto Maďarska. Pamätám si z toho len, že bol Silvester, bol hluk, plno ľudí, všade lietali konfeti a že som sa bála ... v metre. To mi zostalo aj v dospelosti.
Bock Bistro som túžila navštíviť už dávno a keď sa v rýchlosti zorganizoval narodeninový víkend pre kamarátku, tak som veľmi dúfala, že ich presvedčím, aby sme sem zašli. Mala som šťastie, plán cesty stanovili jasne, ale o program sa už nepostarali, takže som mohla zrealizovať svoje predstavy.
Do reštaurácie sme dorazili pomerne neskoro, čas obeda bol už dávno za nami. Boli 4 hodiny. Keďže sme sa ale cestou stihli zastaviť na úžasné zákusky, tak sa naše hladné brušká začali ozývať až neskôr. Po vstupe do reštaurácie som zostala dvojnásobne zaskočená. Najskôr z toho, že tam neboli žiadny hostia, ale zároveň všetky stoly mali rezervácie. Čašník, ktorý nás privítal najprv zisťoval, či máme rezerváciu (nemali sme), pozrel sa ale do knihy rezervácií a ponúkol nám jeden stôl, ktorý bol voľný do 6-tej hodiny. My sme súhlasili a začalo sa objednávanie.
Vo všetkom sme si nechali poradiť veľmi príjemným a informovaným čašníkom. Začali sme vychladenou domácou zázvorovou limonádou, ktorá mi vydržala počas celej obedo-večere. Jedálny lístok nebol rozsiahli. Ja som však vedela (z ich internetovej stránky), že majú aj týždennú ponuku. To čo som si pôvodne chcela objednať, bolo z minulotýždňovej ponuky (bolo to v peci pečené kačacie stehno so zelenými jablkami a egrešmi), tak sme hľadali niečo iné. Nakoniec som si vybrala býčie líčko na „retro“ spôsob s macesovými knedličkami.
Ten MÔJ si vybral jahňací krk pripravený technológiou sous vide s grilovanou zeleninou a vynikajúce maďarské biele víno vybrané na základe odporučenia obsluhy. Víno bolo dobre schladené a chutné, ale bohužial si na značku nevieme spomenúť.
Kamarátka má najradšej klasiku, dala si vyprážané mäso (bola použitá strúhanka Panko) s hlávkovým šalátom. Ten hlávkový šalát teda musím opísať, lebo ma to veľmi zaujalo a aj chutilo. Štvrťka hlávkového šalátu bola máličko zo spodku ugrilovaná a poliata sladko-kyslím nálevom, preliata kyslou smotanou a dozdobená kúskami vyškvarenej nadrobno nakrájanej slaninky. Bolo to úúúúúúžasné. Štvrtý člen našej spoločnosti zvládol len minerálku, keďže sa cestou „napchal“ čerstvo upečenými pagáčikmi z cukrárne.
Boli sme milo prekvapený, keď nám počas čakania priniesli čerstvý domáci chlebík a ochutenú masť z prasiatok mangalice s cibuľkou a nehorázne štipľavou zelenou paprikou, s komentárom od čašníka, že „to tak u nich chodí“. Na záver sme zažili ďalšie prekvapenie. Opýtal sa nás, či si prajeme dezert. My sme boli skutočne plný a už sme si mysleli, že nezvládneme nič iného (ten MÔJ dojedal ešte aj po kamarátke, ktorá papá ako vrabček), ale on, že nám vidí na očiach, že by sme ešte zvládli zmrzlinu. Vtedy mi očká zasvietili, lebo som vedela, že sa u nich podáva slaninová zmrzlina. Aj som sa opýtala, či ju majú. Kukol na mňa a povedal, že aj taká môže byť, že nám prinesie 4 lyžičky a ochutnáme. Nakoniec nám priniesli 3 druhy zmrzliny a to ópiovú, vanilkovú s broskyňovým džemom a s kúskami vyškvarenej slaniny a posledná bola pikantná malinová zmrzlina s kúskami maďarskej klobásy. Všetky kombinácie boli excelentné, ale mne tá so slaninou chutila najviac (aj tomu MÔJMU).
Druhým prekvapením bol účet. Za to čo sme dostali a v takej kvalite v akej boli jedlá a tiež obsluha (klobúk dolu), nebol vôbec vysoký. Na účte sa ale vôbec neobjavil poplatok za predjedlo a ani za zmrzlinu.
Ich celú ponuku by som dokázala ochutnať. Je veľmi kreatívna, moderná, novátorská, ale predsa ponúkajú aj klasické maďarské špeciality.
Veľmi príjemný zážitok sme mali aj vďaka obsluhe a ich vyškolenosti a informovanosti (so zahraničnými hosťami hovorili plynulou angličtinou, ak by mal niekto cestu do Budapešti a neovládal maďarčinu).
V Bratislave, pod hradom, tiež otvorili reštauráciu pod touto značkou. Plánujem sa tam čo najskôr staviť a overiť si aj ich kuchyňu.
