pondelok, 30. januára 2012

Cibuľovo-jablková bravčová pečienka a zemiakové pyré s rukolou

Niekedy len sedíte a pozeráte a recept príde priamo z telky. Tento je presne taký.


600 g bravčovej pečienky
olej
čierne korenie
soľ


2 veľké cibule
2 jablká
100 ml bieleho vína
1 lyžica medu
olivový olej
maslo

Zemiakové pyré s rukolou:
1 kg zemiakov
100 g rukoly
100-150 ml vlažného mlieka
20 g masla
soľ
čierne korenie

Najprv som si ošúpala zemiaky, nakrájala som ich na menšie kúsky a v osolenej vode som ich uvarila do mäkka. Keď boli hotové, pomocou vidličky som ich popučila. Môže sa použiť aj ponorný mixér, ale ja mám rada keď je pyré hrudkovité. Pridala som vlažné mlieko, maslo, soľ a čierne korenie. Rukolu som primiešala k zemiakom až pred podávaním a len do množstva, ktoré sme hneď skonzumovali.
Cibuľu som si nakrájala na mesiačiky a na olivovom oleji a na masle som si ich orestovala. Pridala som na plátky nakrájané jablká. Podusila som ich spolu a potom som pridala biele víno. Keď sa víno odparilo, ešte som jablká a cibuľu pokvapkala medom.
Nakoniec som si pečienku nakrájala na väčšie plátky, okorenila som ich čiernym korením a na oleji som si ju pripravila. Pozor, lebo pečienka prská. Pečienku som si nakrájala na menšie kúsky a osolila som ich až na tanieri.

4-5 porcií

Zdroj TV Paprika.

piatok, 27. januára 2012

Cestoviny s krevetami a rukolou

Hneď na začiatku som urobila jednu chybu. Mala som z toho spraviť rovno dvojnásobné množstvo. Nevadí nabudúce.
Chcelo sa mi pripraviť si domáce cestoviny, mala som aj čas a aj som sa inšpirovala videom (min. 2:30), tak som sa do nich pustila. Vedela som, že to nie je také zložité. Môj otec pravidelne pripravuje domáce cestoviny na tvarohové rezance. Bolo to tak, aj keď sme boli deti a robí to dodnes. A skutočne, nie je to až také zložité, len si to vyžaduje trochu času a umývania riadu.
Kto ale nemá čas na domáce rezance, môže si k nim uvariť špagety.


Cestoviny:
125 g hladkej múky
1 domáce vajíčko
1 žĺtko
1 menšia lyžička soli
vlažná voda
(Pokiaľ sa pripraví dvojte množstvo, aj v tom prípade stačí použiť len 1 žĺtko. V pôvodnom recepte to bolo tak.)

Omáčka:
2 lyžice olivového oleja
1 strúčik cesnaku
1/2 chilli papričky
200 g lúpaných predvarených kreviet
50 ml červeného vína (alebo bieleho, môže sa aj vynechať)
1/2 konzervy s krájanými paradajkami
1 lyžica paradajkového pretlaku
soľ
čierne korenie
1 hrsť rukoly
1/2 šťavy z citróna a citrónová kôra






Preosiatu hladkú múku som zmiešala s celým vajíčkom, žĺtkom a soľou. Cesto som si najprv zmiešala vidličkou, kým sa dalo. Pridala som aj 3 lyžice vlažnej vody, aby som vedela cesto spracovať. Ďalej som už miesila cesto rukou. Bude sa dosť lepiť, ale tak to má byť. Keď bolo cesto dostatočne spracované, vyvaľkala som ho na tenký plát. Preložila som ho na polovicu a z oboch strán som ho zrolovala, vzniklo také uško. Cesto som si nakrájala na 1/2 cm pásiky, potom som niekoľko pásikov rukou nadvihla a rozobrala som zvinuté pásy cesta. Cestoviny som si nechala pár minút presušiť a potom som ich uvarila v osolenej vode, cca za 5 minút.

K omáčke som si najprv pripravila krevety. Použila som mrazené, ktoré som si rozmrazila a narezaním pozdĺž časti čriev, som povyberala malé čierne nitky čriev. Pri týchto maličkých krevetách by to nebolo potrebné, ale mne je to takto sympatickejšie. Cesnak som si popučila nožíkom, posolila som ho a chvíľku som počkala. Potom som si špičkou nožíka, po častiach rozpučila cesnak. Tento spôsob som sa naučila v ChefParade, vyhovuje mi to viac ako prácne umývanie lisu na cesnak. Chilli papričku som si tiež nadrobno nakrájala.
V panvici som si rozohriala 2 lyžice olivového oleja, pridala som cesnak a čilli papričku. Po chvíľke, keď už cesnak rozvoniaval, som pridala krevety. Po 2-3 minútach som priliala červené víno, chvíľku sa povarilo a pridala som lúpané a nakrájané paradajky, za 1 lyžicu paradajkového pretlaku a tiež soľ a čierne korenie. Keď bola omáčka hotová, pridala som uvarené cestoviny, nadrobno nakrájanú rukolu, šťavu z 1/2 citróna a citrónovú kôru.

2 porcie

Zdroj omáčky: Jamie Oliver Jamie po taliansky.

štvrtok, 26. januára 2012

Tarhoňový šalát s pečenou zeleninou, cícerom a citrónovým dressingom

Namotala som sa na stránku Chili & Vanilia. Je síce písaná v maďarčine, ale má aj anglickú verziu, ak by niekto mal záujem. Páčia sa mi kombinácie jedál, iný pohľad na suroviny, ale najviac som unesená celkovým vystupovaním bloggerky (pozrela som si o nej viacero videí). Mňa dostala a to veľmi.
K tomuto tarhoňovému šalátu som pripravila ďalší jej recept a to pečené kura. Bolo výborné, takže recept určite uverejním.   


2 cukety (cca 600 g)
2 veľké cibule
2 mrkvy
250 g šampiňónov
olej
čierne korenie
soľ
papier na pečenie
(aj baklažán je dobrá voľba)
 
200 g uvarenej tarhone
400 g cícerovej konzervy
150 g červenej kápie zaváranej v oleji
20 g (1 zväzok) petržlenovej vňate

Dressing:
2 citróny
1/2 lyžičky soli
čierne korenie
70 ml olivového oleja

Cukety a šampiňóny som si umyla, mrkvu som si očistila a všetku zeleninu som si nakrájala na menšie kúsky. Plech som si vystlala papierom na pečenie (značne to urýchli umývanie) a naň som umiestnila nakrájanú zeleninu. Zeleninu som si pokvapkala olejom, osolila, okorenila som ju a šupla do 200 °C predhriatej rúry na 40 min. (treba sledovať).
Medzitým, kým sa robila zelenina, som si pripravila všetko ostatné. Do vriacej vody som pridala soľ a tarhoňu a za cca 5-7 min. som ju uvarila. Treba ochutnať, či je dostatočne mäkká.
Otvorila som si konzervu s cícerom a zliala som nálev.
Kápia sa môže použiť aj čerstvá, ale potom ju treba upiecť spolu s ostatnou zeleninou. My však máme zaváranú domácu kápiu v oleji (od otca) a tú som si len nakrájala na menšie kúsky.
Petržlenovú vňaťku som si nadrobno nakrájala.
K dressingu som si vymiešala citrónovú šťavu najprv so soľou a čiernym korením, aby sa soľ rozpustila a po troškách som prilievala za stáleho miešania olivový olej.
Tarhoňu som si zliala a poliala som ju asi 1 lyžičkou olivového oleja. Nechala som ju vychladnúť.
Upečenú zeleninu som si preložila do väčšej misy, pridala som tarhoňu, cícer, kápiu, vňaťku a všetko som to zmiešala. Nakoniec som to celé zaliala pripraveným dresingom.

cca 10 porcií

štvrtok, 19. januára 2012

Fazuľa /skoro/ na taliansky spôsob

Prednedávnom mi bolo povedané, že na blogu mám skôr mäsové recepty. Nebola to výčitka, len sme sa rozprávali o blogu a áno je to pravda. Keď sa nad tým tak zamyslím, do svojich asi dvadsiatich rokov som jedla aj ja menej mäsa. Doma sa mäso pripravovala v nedeľu a cez týždeň sme boli odchovaní na chlebe, sendvičoch, sobota patrila prívarkom. Teraz sa to značne obrátilo a varím skôr mäsité jedlá, keďže sa stravujeme aj cez obed z domu a ten MÔJ (predtým aj ja) si nosí denne jedlo do roboty. Určite, stane sa, že nie je navarené a vtedy sa musí najesť vonku, ale je to skôr výnimka.
Malinké biele fazuľky som dostala od babky toho MÔJHO a hľadala som vhodný recept na ich prípravu. Skombinovala som dva recepty z kuchárskej knihy Jamie po taliansky. Vynechala som však cesnak, ale aj tak mi prívarok veľmi chutil, najmä dochutenie vinným octom a rozmarínovým olejom. Odporúčam.


3 hrste suchej bielej fazuľky
1 cibuľa
1 paradajka
1 zemiak
2 bobkové listy
vetvička čerstvého rozmarínu
1,2 l vody
čierne korenie
soľ
olej

Dressing:
3 lyžice červeného vinného octu
4 lyžice olivového oleja
čierne korenie

rozmarínové lístky
soľ
olivový olej

Suchú fazuľu som si umyla a namočila na 6 hodín do studenej vody.
Fazuľu som si pripravila v mojom novučičkom super-extra-krásnom tlakovom hrnci a to tak, že som i polovičku cibule nakrájala na malé kocky a druhú polovičku som nechala v celosti. Do tlakového hrnca som si naliala trošku oleja, na ňom som si osmažila cibuľu, pridala som očistený na polovičku prekrojený zemiak, aj paradajku. Pridala som fazuľu, z ktorej som zliala vodu. Do hrnca som naliala čistú vodu, tak aby bola fazuľa zaliata (cca 1,2 litra), pridala som čierne korenie, bobkový list a čerstvú stonku rozmarínu.
V tlakovom hrnci som mala fazuľu hotovú za 35 min. od bodu varu. Až po otvorení tlakového hrnca som fazuľu osolila.
Z hrnca som povyberala nepotrebné veci ako bol zemiak, paradajka, bobkový list, celú cibuľu a stonku rozmarínu.
Z hrnca som si pomocou sitka povyberala fazuľu a pridala som k nej olivový olej, červený vinný ocot a podľa chuti soľ a čierne korenie. Pomocou vidličky som si fazuľu roztlačila na drsnejšie pyré.
V mažiariku som si rozdrvila lístky rozmarínu so soľou a pomaličky som prilievala olivový olej. Všetko som to zmiešala.
Pôvodne sa to má jesť na hrianke, ale ako prívarok mi to vyhovovalo viacej. Ja som si pyré zmiešala s rozmarínovým olejom a zajedala som to bagetou.


Update: Šťavu, v ktorej sa fazuľa varila som použila k príprave bravčového mäska na šťave, podobného gulášu, len bez zemiakov. Príprava bola v tlakovou hrnci a bravčové pliecko bolo hotové za 35 min. od bodu varu.   

4 porcie

nedeľa, 15. januára 2012

Silvester vo Svätom Antone /Banská Štiavnica a okolie/

Zišli sme sa opäť v hojnom počte. Oslavu konca roka sme si pôvodne plánovali v okolí Kremnice, ale toľko ľudí s toľkými individuálnymi požiadavkami nebolo možné zjednotiť do jednej ubytovacej jednotky. Nakoniec sme naše stanovište posunuli o málinko smerom na juh a zakotvili sme v Svätom Antone. Pôvodne sme  mali bývať v krásnom penzióne Starý hostinec, z ktorého atmosféra pravej slovenskej kúrie dýcha už len z tých obrázkov, ktoré majú na svojej stránke. Ale tu opäť zaúradovala rôznorodosť našej skupiny a nakoniec sme sa museli posunúť o pár domov ďalej a definitívne sme zakotvili v penzióne Mlyn.


Jeho veľkou výhodou bolo, že nám bol celý k dispozícii. V podstate fungoval pre nás ako chata, len na raňajky a večere sme mali zabezpečenú stravu z penziónu. Teda tá nepríjemnejšia časť vyvárania na chate odpadla a mohli sme si v kľude vychutnávať  „sladké ničnerobenie“. Síce som ešte nemala možnosť variť pre 11 dospelých a 2 deti, ale predpokladám, že by to zabralo dosť z celkového času venovanému oddychu.


Penzión bol „krásne farebný“ a tým myslím predovšetkým naše izby. My sme sa ubytovali v sýto červenej izbe s kovanou posteľou. Čierno biele doplnky celkom pekne dotvorili izbu. Penzión je síce celkom pekný, ale má ďaleko od Starého hostinca. Dôležité bolo, že bol čistý, teplý, že sme sa tam všetcia pomestili, deti nikoho nerušili a my dospelý  tak isto a v neposlednom rade mal dobrú cenu. 


V rámci programu spoznaj svoje okolie, sme sa  hneď v deň príchodu vybrali do zasneženej Banskej Štiavnice (BŠ). Mali sme neskutočné šťastie, keď nám už cestou začalo snežiť a boli sme zasnežený počas celého nášho pobytu. V Štiavnici sme sa prešli popri Námestiu sv. Trojice, pozreli sme si vyrezávaný drevený, pohyblivý betlehem a prešli sme sa k Starému zámku.


Pred bránami zámku sa okrem fotografovania strhla aj menšiu guľovačka. Viditeľnosť bola síce minimálna, ale zasnežené strechy tohto historického mesta mali svoju atmosféru.


Z BŠ sme sa vybrali do Sklených Teplíc a namierili sme si to priamo do Slovenskej koliby na neskorý obed. Ja som si objednala tanier pre rozmaznaných, nepamätám si presný názov, ale boli to menšie porcie bryndzových halušiek (boli dobré), bryndzových pirohy (dali sa, aj keď tá plnka sa mi nepozdávala), zemiakové gule plnené údeným mäsom a kyslou kapustou (neboli vôbec dobré). Ostatní vyskúšali divinové špeciality. Mala som možnosť ochutnať z každého taniera a najlepší sa mi zdal muflón, potom srnčie mäso a až potom jelenie mäso na hruškách so slivovicou, ktoré si objednal ten MÔJ. Kamaráti, ktorí ochutnali vývar sa sťažovali, že bol príliš slaný.


V Sklených Tepliciach sa zopár našich kamarátov objednalo do kúpeľov a vyskúšali jaskynný parný kúpeľ, spojený s relaxom a masážou v masážnych kreslách. Celý proces si pochvaľovali, aj keď 20 min. v 42°C vode museli skrátiť. My sme na nich zatiaľ počkali v príjemnom prostredí Kursalónu, kde sme vyskúšali tmavú horúcu čokoládu a arabskú kávu s vaječným koňakom. Mali tam aj skutočne lákavé domáce zákusky, ale po výdatnom obede, bola aj tá čokoláda dostatočná obeta, čo som vykonala s veľkým „sebazaprením“ :).


Pomalým tempom sme sa zasneženou krajinou dopravili späť do nášho penzióna a ďalšou zaťažkávacou skúškou bolo zdolanie večere, ktorú už mali pre nás pripravenú. Jedlo v penzióne nebolo ničím výnimočné, ale ani zlým, proste klasická ponuka väčšiny reštaurácií, preto sa o ňom nebudem zmieňovať. 


Druhý deň z rána sme využili pribalené a aj požičané boby a na veľkú radosť detí a ešte väčšiu radosť dospelých sme sa išli sánkovať.


Na obed sme zavítali do už spomínaného Starého hostinca, kde nás usadili k najdlhšiemu stolu (ešteže dvaja spáči chýbali, inak by sme sa asi nezmestili). Vyskúšali sme všetko možné, takže kuchár mal čo robiť pri 9 rôznych objednávkach. Dala som si kyslú zemiakovú polievku a potom prišiel rad na pečené kačacie prsia s medovou cibuľou a mackanými zemiakmi pre mňa a pre toho MÔJHO to bol perkelt z králika na smotane s haluškami.


Králik bol dobrý, ale nebol to extra zážitok (otázka: ako chutí králik? podobne ako kura?). Moje kačacie prsia boli skutočne chutné. Mala som možnosť ochutnať aj panskú lokšu (veľmi dobré), jelení perkelt s borievkami a maslovými haluškami (ďalší deň som si to objednala) a pečené kačacie stehno, s lokšou a s dusenou kapustou (kapusta bola neskutočná, celkovo to bola poriadne chlapská porcia).




Najväčším gurmánom z našej skupiny bolo 1,5 ročná slečna, ktorá zjedla všetko a ako dôkaz je video a jej reakcia na jelení perkelt. Pozrite si to.


Poobedňajšia prechádzka v záhradách Kaštieľa vo Sv. Antone boli príjemné a po výdatnom obede nevyhnutné. Múzeum v kaštieli sme nevideli, keďže už mali zatvorené, ale niektorý z našej partie tam už boli a uistili nás, že sa ho oplatí pozrieť (poznámka, vo vnútri je aj v lete chladno).


Štrnganie pohárov o polnoci bolo sprevádzané veľmi pekným silvestrovským ohňostrojom. Svojou troškou sme prispeli aj my. Raňajky na ďalší deň, aj keď boli posunuté, nezvládol každí. Ani sa im nečudujem, kto oslavoval až do pól piatej, raňajky o 10-tej nemal jednoduché. Veľký záujem o vonkajšie aktivity nebol, ale predsa kamaráti s dcérkou sa rozhodli ísť do Banskej Štiavnici. Pridali sme sa k nim. V BŠ som mala v pláne navštíviť tri miesta. Podarilo sa nám zájsť len do kaviarne Divná Pani. Reštauráciu Erb a Pod starým mestom verím, že navštívim niekedy v budúcnosti.


Divná Pani bolo skutočne krásne miesto. Mali sme šťastie, lebo sme si našli miesto hneď pri detskom kútiku. Takže naša malá kamarátka nerušene mohla pripravovať rôzne pokrmy v mini kuchynke, zatiaľ čo nás pohltili pohodlné gauče a turecká káva a kokosová horúca čokoláda zahriala naše uzimené telá.


Naša veľká spoločnosť sa opäť stretla za stolom v Starom Hostinci (kamaráti boli nadšení a nechceli chodiť inde). Tentoraz som si polievku neobjednala a rovno som si dala jelení perkelt s borievkami a maslovými haluškami a ten MÔJ si chcel dať pečené kačacie stehno, s lokšou a s dusenou kapustou. Kým prišiel rad na našu objednávku, tak sa posledné 2 stehienka už minuli, preto mu bolo ponúknuté kačacie prsíčko. Toto jedlo bolo skutočne populárne, lebo aj naši oneskorenci dostali už len prsíčka. Im však nepriniesli podľa ich chute, aj keď mäsko bolo mäkké, koža nebola prepečená, krásne hnedá a chrumkavá. Škoda toho. Síce jedna porcia sa aj vrátila do kuchyne na dopečenie, ale ani tak to neprišlo späť v stráviteľnom stave. Ako dezert si ten MÔJ objednal makovo-jablkovú štrúdľu, ktorú som ochutnala a bola veľmi dobrá.  


Po tomto obede sa piati z našej skupiny pobrali domov. Ich čakala na ďalší deň práca a my sme pokračovali prechádzkou v dedine.
Posledný deň sa už nikomu veľmi nikde nechcelo ísť. S jedlom sme boli preplnený a tak sme sa pobrali za krásneho slnečného počasia domov.


Ďakujem stránke Delikatesy za recenzie o reštauráciách v Banskej Štiavnici a jej okolí. Komentáre k článkom mi boli veľmi nápomocné pri rozhodovaní sa, čo vyskúšať.

nedeľa, 8. januára 2012

Mojich 10 najobľúbenejších receptov za rok 2011 /My Top 10 in 2011/

Nový rok už začal a ja som sa na blogu ešte neukázala. Ale som tu ...
Na konci roka si okrem predsavzatí a rôznych sľubov zvykneme zosumarizovať predchádzajúci rok. Prejde nám hlavou čo všetko sme zažili, za čo sme vďačný a napadnú nás aj veci, ktoré sa nemuseli stať, ale stali sa. Ja som veľmi rada, že v roku 2011 sme s MOJIM drahým zviazali naše životy ... a radšej nepoviem dokedy, lebo niekedy nie je potrebné vypovedať určité slová.
Bol to krásny rok spojený s cestovaním, s dobrým jedlom, strávili sme krásne chvíle v spoločnosti rodiny, ale aj dobrých priateľov, zúčastnili sme sa niekoľkých svadieb a oslávili sme zopár okrúhlych narodenín (vrátane mojich). Verím, že Nový rok prinesie nové veci, nové poznatky, nové zážitky, nové destinácie a pre mňa novú prácu ...
Na konci roka som akosi nestihla zostaviť top 10 najobľúbenejších receptov za rok 2011, ale mám ich. Tu sú, nech sa páči: 











2. Ryža so šošovicou, hrozienkami a petržlenom































 
 
 
 
 
Najobľúbenejšie recepty z roku 2010.
Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...